Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-168-2015.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého M. H., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky H.J. E., rod. E.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava a otca M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého M. H., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke.
Otec je povinný platiť na maloletého M. výživné vo výške 70,- Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 30.11.2015.
Zročné výživné za obdobie od 30.11.2015 do 31.10.2016 vo výške 670,- Euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletým M. sa neupravuje.
Obaja rodičia budú maloletého M. H., nar. X.X.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka mal. M. H., nar. X.X.XXXX sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.11.2015 domáhala určenia výživného a zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. V návrhu matka uviedla, že maloletý pochádza z mimomanželského zväzku 2 27P/168/2015 účastníkov konania. Účastníci konania od apríla 2015 spolu nežijú. Dohodli sa, že otec maloletého M. bude prispievať na jeho výživu sumou 50,- Euro mesačne. V apríli 2015 prispel na výživu maloletého sumou 50,- Euro, v júli 2015 sumou 70,- Euro, v auguste 2015 sumou 50,- Euro, naposledy v septembri 2015 sumou 15,- Euro. Mesačné výdaje na maloletého M. matka vyčíslila sumou 560 euro, pozostávajúce z poplatku 400 € nákladov na bývanie, 70 € strava, 30 € plienky, 20 € detské oblečenie, 25 € lieky a 15 € iné výdaje. Jediným príjmom matky maloletého je rodičovský príspevok v sume 226,72 eur mesačne a prídavok na dieťa. 2.Podľa 118 ods. 1 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorí majú doručenie predvolania riadne preukázané, svoju neúčasť však žiadnym spôsobom neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámil sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 4.Maloletý M. H., sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Jeho rodičia manželstvo neuzavreli. 5.Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti do apríla 2015, kedy opustil spoločnú domácnosť. Odvtedy sa o maloletého M. nezaujíma, nekontaktoval sa s ním ani na Vianoce, ani keď mal meniny. V júni 2015 otec prispel na výživu maloletého M. sumou 50,- Euro, v júli 2015 sumou 70,- Euro, v auguste 2015 sumou 50,- Euro, v septembri 2015 sumou 15,- Euro a následne až auguste 2016 sumou 100,- Euro. Podľa vyjadrenia matky, otec maloletého pracoval vo Volkswagene, kde zarábal cca 150,- Euro týždenne. V tom čase začal hrať na automatoch. Vtedy všetky peniaze použil na tieto hry. Podľa jej vedomostí otec dieťaťa iné vyživovacie povinnosti okrem mal. M. nemá. Má ešte dve dospelé deti, manželstvo neuzavrel. Matka uviedla, že okrem mal. M. iné vyživovacie povinnosti nemá, manželstvo neuzavrela. Nemá živnosť ani nepodniká. Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Matka dieťaťa býva aj s maloletým M. u svojho priateľa O.M. G. v dvojizbovom byte. V súčasnosti je nezamestnaná, hľadá si vhodné zamestnanie. Maloletý M. od septembra 2016 navštevuje materskú školu na O. X v Bratislave. Matka mal. M. platí bežné poplatky spojené s materskou školou. Výdaje na dieťa špecifikovala nasledovne: školné 20,- euro mesačne, za obedy 26,- euro mesačne, ZRPŠ 40,- Euro ročne a iné potrebné výdaje. Maloletý M. je zdravý, netrpí žiadnymi závažnými ochoreniami. 6.Dopytom na obchodnú spoločnosť SCHNEIDER ClEANING, s.r.o., Žiar nad Hronom, zamestnávateľa otca, súd zistil, že s uvedenou spoločnosťou uzavrel dohodu o pracovnej činnosti od 01.07.2015. Jeho čistý príjem je 103,92 Euro mesačne. Daňový úrad Bratislava oznámil, že M. H. podal daňové priznanie naposledy za rok 2015. Z jeho obsahu súd zistil, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali za daňové obdobie roku 2015 sumu 1440,- Euro. 7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, 3 27P/168/2015 najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 8.Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 3 rokov, pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel k záveru, že návrh matky je opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah 4 27P/168/2015 dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa o maloletého Alexandra podľa vyjadrenia matky nezaujíma, od apríla 2015 kedy opustil ich spoločnú domácnosť nie je s ním v žiadnom kontakte, nepodieľa sa na jeho osobnej starostlivosti, pričom matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, súd rozhodol, tak, že zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia budú mal. M. zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. 9. Súd styk otca s maloletým neupravoval, a to vzhľadom na postoj otca, nakoľko akákoľvek úprava styku by bola s prihliadnutím na pasívne správanie otca, neúčelná. 10. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené potreby 3-ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 70,- euro. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. 11.Matka žiadala vo svojom návrhu priznať výživné od marca 2015. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh už v marci 2015 (nepriaznivý zdravotný stav, bránenie v uplatnení nároku inou osobou a pod.), preto súd postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a priznal výživné odo dňa podania návrhu na súd. t.j. od 30.11.2015 do rozhodnutia súdu, t.j. do 31.10.2016 v sume 670,- euro (po odpočítaní realizovanej platby 100 euro za mesiac august 2016). 12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že 5
27P/168/2015
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.