Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-59-2022.pdf
PDF · 150.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcov: X/ S. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. F. XXXX/XX, N., X/ O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. A. G. XXX, U., X/ S. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. N.-D. O., zastúpení advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava proti žalovaným: X/ V. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R. XXXX/XX, N., X/ H. H., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R. XXXX/XX, N., zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so sídlom AK Ružová dolina 10, Bratislava, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosť závetu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C/18/2020-133 zo dňa 30.07.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/, 2/ a 3/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I určil, že že závet poručiteľa S. H., F.. H., D.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt R. XXXX/XX, XXX XX N., spísaný dňa 03.05.2005 formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Cintavou, sp.zn. N 054/2005, Nz 19124/2005, NCRls 18909/2005 je v časti vydedenia žalobcov v 1., 2. a 3. rade neplatný. II. Určil, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici ich dedičského podielu zo zákona. III. Vo zvyšku žalobu zamietol. IV. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 473 ods. 1, § 476 ods. 1, § 479 Občianskeho zákonníka. A vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2020 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že listina o vydedení a závet poručiteľa S. H., F.. H., D.. XX.XX.XXXX, spísaná dňa 03.05.2005 formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Cintavou, so sídlom Notárskeho úradu Trnavská cesta č. 1, Bratislava je neplatná a určil, že žalobca v. 1 rade, žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3. rade je každý z nich dedičom po poručiteľovi S. H.P., F.. H., v rozsahu zodpovedajúcom dedičskému podielu zo zákona, eventuálne, v rozsahu zodpovedajúcom 1 dedičského podielu zo zákona.
3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi strán sporu, výsluchmi navrhnutých svedkov: P. V., I. O., O.F. W., L. M., W. B., listinnými dôkazmi, predovšetkým: Notárskou zápisnicou napísanou 03.05.2005 č.k. N 054/2005, Nz 19124/2005, NCRls 18909/2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou (č.l. 17, 54); Overením pravosti notárskej zápisnice (č.l. 22); Lekárskou správou S. H.repáča 19.01.1999-27.01.1999 a 18.6.2020-30.06.2020 (č.l. 55-56); Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3 č.k. P 80/90-94 z 10.10.1991 o zmene zverenia (č.l. 57-58); Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V,
č.k. 5C 100/1988-22 z 13.10.1988 o rozvod manželstva a ÚPP (č.l.68-69, 85-86) Uznesením OS BA V č.k. 12C 265/89-111 zastavenie konania o vysporiadanie BSM zo dňa 01.12.1995 (č.l. 87); Vyjadrením matky žalobcov v konaní pred OS BA V sp.zn. 12C 265/89 o rozdelenie BSM (č.l. 70-71); vyjadrením matky v konaní OS BA 3 sp.zn. P 80/90 z 05.10.1990 (č.l. 91-92); Znaleckým posudkom v konaní OS BA 3 sp.zn. P 80/90 zo 06.08.1991 (č.l. 93-96); Rozhodnutím o odvolaní proti neprijatiu na štúdium na SVŠT z 19.07.1989 a návrh na zrušenie výživného z 12.07.1989 (č.l. 72-73).
4. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že poručiteľ S. H., D.. XX.XX.XXXX, D. N. R. XXXX/XX, N., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na prejednanie dedičstva tunajší súd poveril súdneho komisára JUDr. Petru Ježkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov (NCRza) bol zistený záznam o overení pravosti notárskej zápisnice, pod poradovým číslom Nz 19124/2005, spisová značka N 54/2005 s dátumom spísania dňa 03.05.2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou. Notárska zápisnica bola napísaná notárom dňa 03.05.2005 na žiadosť poručiteľa, identifikovaného dátumom narodenia, rodným číslom, stavom, bydliskom, ktorého totožnosť bola overená občianskym preukazom, aby do notárskej zápisnice spísal závet a listinu o vydedení. Poručiteľ, pre prípad smrti zriadil závet, podľa ktorého všetok jeho hnuteľný, nehnuteľný majetok známy či neznámy, ako aj všetky majetkové práva, nadobudol syn H./žalovaný 2/ v celosti a súčasne v zmysle § 469a ods. 1, písm. a), b) Občianskeho zákonníka vydedil potomkov z prvého manželstva/žalobcov 1/, 2/, 3/ z dôvodu, že trvalo neprejavujú o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať o svojho otca a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Nakoľko počas hospitalizácie v nemocnici v roku 1999 a 2000 ako i do spísania zápisnice neprejavili o neho záujem a pomoc - otca. Účinky vydedenia sa vzťahovali aj na potomkov žalobcov.
5. Závet možno charakterizovať ako jednostranný prísne formálny právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad smrti určuje, kto bude dedičom jeho majetku. Z uvedeného vyplýva, že v zásade platí, že dedičia zo závetu majú prednosť pred dedičmi zo zákona. Existencia dedičského titulu je spornou skutočnosťou, v dôsledku ktorej musí o tejto skutočnosti rozhodnúť súd v sporovom konaní, ak nie sú skutkové tvrdenia možných dedičov zhodné (§ 175k ods. 2 OSP). Vydedenie je jednostranný písomný prejav poručiteľa, ktorého dôsledkom je vydedenie neopomenuteľného dediča prípadne aj jeho potomkov z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení. V prípade vydedenia sa pre jeho platnosť vyžaduje naplnenie všetkých predpokladov pre platnosť právneho úkonu v súlade s § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V listine o vydedení sa vyžaduje odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie. Rozhodujúce je dostatočné označenie osoby, ktorá má byť vydedená a skutkové vymedzenie dôvodu vydedenia. Samotná existencia dôvodu vydedenia musí existovať v čase zriadenia listiny o vydedení. K vydedeniu môže dôjsť aj v závete poručiteľa a nevyžaduje sa, aby s obsahom listiny bola vydedená osoba oboznámená za života poručiteľa.
6. Závet poručiteľa a listina o vydedení žalobcov je spísaný vo forme notárskej zápisnice N 054/2005, Nz 19124/2005, ktorá spĺňa zákonom požadované predpoklady uvedené v ustanoveniach § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, ako aj predpoklady pre zriadenie závetu, t.j. naplnenie osobitných obsahových požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré pozostávajú z obsahu samotného právneho úkonu, ktorý bol notárom spísaný (formálne a hmotnoprávne náležitosti závetu a listiny o vydedení upravené Občianskym zákonníkom a § 47, § 48 Notárskeho poriadku). V zmysle citovaného ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku je notárska zápisnica verejnou listinou. Osoba žalobcov, ako vydedených osôb bola dostatočne označená menom a adresou pobytu platnou v čase spísania závetu. Notár si v zmysle § 48 Notárskeho poriadku totožnosť účastníka právneho úkonu overil podľa občianskeho preukazu, ktorú skutočnosť aj osvedčil v notárskej zápisnici. Význam právneho úkonu poručiteľa spísaný v notárskej zápisnici bol nepochybný, t.j. vydediť pre prípad svojej smrti neopomenuteľných dedičov, žalobcov s uvedením dôvodov podľa § 469a ods. 1, písm. a), b) Občianskeho zákonníka.
7. Súd po preskúmaní notárskej zápisnice N 054/2005, Nz 19124/2005 napísanej dňa 03.05.2005 notárom JUDr. Máriou Cintavou dospel k záveru, že námietky vznesené žalobcami, týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu, že nie je pri podpise uvedený dátum, kedy došlo k podpisu notárskej zápisnice/závetu poručiteľom nie sú dôvodné. Poručiteľ podpisoval notársku zápisnicu v deň
jej napísania dňa 03.05.2005 a s rovnakým dátumom bola zapísaná aj v Notárskom centrálnom registri závetov.
8. Žalobcovia pred notárom v dedičskom konaní ako aj v žalobe popreli existenciu dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka uvedených v notárskej zápisnici.
9. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a odôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka.
10. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej pomoci v starobe, chorobe a iných závažných prípadoch. Tento dôvod vydedenia je subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Tento predpoklad je naplnený len vtedy, ak pomoc v zákone uvedených životných situáciách bola potrebná, o ktorej potomok vedel alebo mohol vedieť, ktorú s prihliadnutím na všetky okolnosti bol objektívne schopný poskytnúť a ktorej poskytnutie poručiteľ neodmietal a za danej situácie sa správanie javí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, čo je nutné posudzovať aj so zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc.
11. Žalobcovia zo subjektívnej stránky nemali vedomosť o existencii potrebnej pomoci. K naplneniu tohto dôvodu nestačí, že poručiteľ bol chorý. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže. V konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ požiadal žalobcov o poskytnutie konkrétnej pomoci, neboli informovaní o jeho zdravotnom stave. Na druhej strane s poručiteľom v spoločnej domácnosti žili žalovaní 1/ a 2/, od ktorých sa očakávalo poskytnutie pomoci poručiteľovi.
12. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. b) Občianskeho zákonníka, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený § 469a ods. 1, písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že si so žalobcami, deťmi, od útleho veku tento vzťah nevybudoval. Je pravdou, že na vtedy maloleté deti platil výživné, ale len plnením si zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom sa vzájomný vzťah nevybuduje. Navyše z listinných dôkazov je preukázané, že sa deťom nevenoval, stretávali sa sporadicky, neplnil si svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa (§ 28 Zákona o rodine) v záujme maloletého dieťaťa, či už do rozvodu manželstva s matkou žalobcov, ako aj
po rozvode manželstva. Poručiteľ so žalobcami netrávil sviatky, negratuloval im k narodeninám ani im nedával žiadne darčeky. Poručiteľ žalobcov nenanavštevoval, netrávil s nimi čas a ani inak o žalobcov neprejavoval záujem. Žalobcov vymkol (vysťahoval) zo spoločnej domácnosti. V konaní nebolo zo strany žalovaných preukázané tvrdenie, že matka žalobcom zakazovala stretávať sa s otcom. Toto tvrdenie vyvrátila vo svojej svedeckej výpovedi aj sestra poručiteľa, ako aj listiny, napr. vyjadrenia matky žalobcov v konaní o rozvod manželstva, o zmenu zverenia a neposlednom rade znalecký posudok, ktorý poukázal na to, že si vzájomný vzťah poručiteľ s deťmi nevybudoval. Na druhej strane svedkyňa uviedla, že poručiteľ zakazoval žalobcom stýkať sa so starými rodičmi a to napriek skutočnosti, že žalobcovia mali so svojimi starými rodičmi dobrý vzťah Rovnako žalovaní nepreukázali tvrdenie, že sa poručiteľ v dospelosti žalobcov sa snažil o nápravu vzťahu so žalobcami, že prejavoval záujem o nich. Žalobcovia sa svojim konaním nepričinili na vzniku tohto stavu, tento nezavinili ani čiastočne. Za týchto okolností nebolo možné od žalobcov požadovať zmenu v postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi nimi a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohli žalobcovia pokračovať. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
14. Na základe vykonaného dokazovania, zistenia skutkového stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákonov, súd dospel k záveru, že závet poručiteľa S. H. zo dňa 03.05.2005 je v časti vydedenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol. V zmysle zákonného ustanovenia žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici dedičského podielu zo zákona.
15. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Strany sporu mali v konaní pomerný rovnaký úspech, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaní namietajú, že žalobcovia vo svojich výpovediach v bodoch 6,7,8 rozsudku uvádzali, že so zomrelým nemali vybudované vzťahy, lebo zomrelý sa o nich nezaujímal. No pritom museli potvrdiť tvrdenia žalovaných, že sa zomrelý zaujímal o ich prospech na základnej škole a aj strednej. Chodil na rodičovské združenia, lebo mu oznamovali, kedy rodičovské združenie bude. Okrem toho im vybavoval električenky a tiež keď zistil, že sa zhoršil prospech žalobcu v 3 rade v základnej škole, tak požiadal nielen o jeho zverenie do osobnej starostlivosti, ale požiadal aj o zverenie žalobkyne v 2 rade. Žalobca v 3 rade aj u zomrelého býval a tento sa s ním učil, aby si zlepšil prospech v škole. Z týchto dôvodov nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že zomrelý sa po rozvode vôbec o nich nezaujímal. Tvrdenia žalobcov považujú žalovaný len za účelové a to najmä z toho dôvodu, že chcú, aby sa stali dedičmi po zomrelom. Všetky tvrdenia žalobcov sa týkajú obdobia, keď chodili na prvý stupeň základnej školy. Okrem toho žalobcovia v 1 a 3 rade uvádzali, že zomrelý sa s nimi kontaktoval, dokonca si sám iniciatívne hľadal telefónne čísla na žalobcov. Svedeckú výpoveď svedkyne P. V.P., uvedenú v bode 11 žaloby, taktiež žalovaný spochybňujú a to najmä z toho dôvodu, že bola zaujatá, lebo mala súdny spor zo zomrelým. No pritom sama vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola aj na druhej svadbe zomrelého. Pritom všetky skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uvádzala, sa týkali obdobia v čase rozvodu zomrelého s matkou žalobcov. No sama uviedla, že žalobcovia nemali záujem sa kontaktovať so zomrelým, ani po rokoch, ktoré uplynuli od rozvodu ich rodičov a to ani v čase, keď si oni zakladali rodiny. Svedecká výpoveď svedkyne W., uvedená v bode 13 rozsudku, je zmätočná a žalovaní tvrdia že zaujatá. Poukazujú nie len na vek svedkyne, ale najmä na to, že si pamätá niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú žalobcu v 1 rade a to uplynulo už skoro 32 rokov odvtedy, čo ho svedkyňa učila. To že jej svedecká výpoveď je účelová potvrdzuje aj to, že svedkyňa uviedla, že zomrelý vymkol žalobcov a ich matku z bytu, kde bývali a v noci sa nedostali po návrate z dovolenky domov. Túto skutočnosť vie preto, že žalobca jej to povedal, lebo nebol pripravený na vyučovanie. Uvedené tvrdenie je nepravdivé a dokazuje to odvolanie matky žalobcov proti rozsudku zo dňa 5.10.1990, ktoré založili žalobcovia do súdneho spisu. V tomto odvolaní píše matka žalobcov na druhej strane v strede, že „po návrate z dovolenky zostala o polnoci bez strechy nad hlavou s 13, 9 a 6 ročnými deťmi“. V tom čase však žalobca v 1 rade chodil na základnú
školu a nie na učilište, ako vypovedala svedkyňa. Taktiež svedkyňa nevedela, že zomrelý robil v BAZ, pritom žalobca v 1 rade chodil na ich učilište, kde ona učila. Taktiež potvrdila, že zomrelý chodil na rodičovské združenia. Uvádzala ešte to, že žalobca so spolužiakmi vyhrali súťaž a dostali zájazd do Juhoslávie. Podľa nej zomrelý nechcel dať žalobcovi v prvom rade súhlas aby na zájazd išiel, lebo mu vraj neprial. NO potom tento súhlas dal. Svedkyňa však nevedela uviesť, prečo a či vôbec nechcel dať zomrelý súhlas žalobcovi v prvom rade. Podstatné je však to, že žalobca v 1 rade tento súhlas mal a vycestoval. Na tomto je jednoznačne preukázané, že táto svedecká výpoveď nebola vo veľa veciach pravdivá, bola účelová a preto ani nemohla byť vyhodnotená ako svedecká výpoveď, ktorá potvrdzuje nezáujem zomrelého o žalobcu v 1 rade. Práve opak je pravdou. Svedkyne O.á, bod 12 rozsudku, M.á bod 14 rozsudku a svedkyňa B., bod 15 rozsudku potvrdili, že sa roky stýkali pravidelne so zomrelým a priamo od neho vedia, že mal záujem sa stretávať so žalobcami. Chcel napraviť vzťahy s detstva, chcel aby sa ako dospelý porozprávali a ďalej spolu komunikovali ako deti s otcom. Všetky tri svedectvá jednoznačne potvrdili, že zomrelý mal záujem sa kontaktovať a stretávať so žalobcami. Taktiež potvrdili, že zomrelého trápilo, keď sa žalobcovia, napriek jeho úsiliu odmietali sním kontaktovať. Okrem toho všetky tri potvrdili, že matka žalobcov im zakazovala sa so zomrelým stretávať. On však platil na nich pravidelne výživné a keď našiel veci, ktoré dal žalobcom v kontajneri, tak im prestal veci dávať. Nebola preto pravda, keď žalobcovia tvrdili, že im zomrelý nikdy nič nedal. Žalobca v 1 rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa nesnažil obnoviť vzťahy so zomrelým, taktiež ako žalobkyňa v 2 rade. Táto ho ani nepozvala na svoju svadbu, len mu poslala oznámenie o svadbe, ktoré zomrelý obdržal týždeň po svadbe. Sama uviedla, že nemala záujem o kontakt so zomrelým. To isté vypovedal aj žalobca v 3 rade. Tento však aj podľa svedeckých výpovedí sa kontaktoval so zomrelým ale nie preto, že zomrelý chcel po 30 rokoch vykonať testy DNA, ale preto, že žalobca v 3 rade mal dlžoby v sociálnej a zdravotnej poisťovni a chcel od zomrelého peniaze. Preto sa zaujímal len o to, koľko peňazí dostal zomrelý za predaj záhrady. Žalobcovia vôbec neoznámili zomrelému, že im zomrela matka. Zomrelý sa to dozvedel 5 mesiacov po jej smrti, náhodou, od bratrancovej ženy. Žalobcovia vedeli od rozvodu svojich rodičov, že poručiteľ býva na R. X.. XX, S. N., ale nikdy ho nenavštívili, nekontaktovali, nezaujímali sa o jeho zdravotný stav a taktiež mu nikdy neoznámili, kde bývajú a s kým. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2 rade má dcéru, sa dozvedel zomrelý na pohrebe svojho otca, kde bola aj žalobkyňa v 2 rade s dcérou. Zomrelý sa chcel so žalobkyňou v 2 rade a jej dcérou stretávať, lebo bol rád, že má vnučku, ale žalobkyňa v 2 rade mu povedala, že si neželá, aby sa s vnučkou stýkal. Keď poručiteľ náhle zomrel, tak žalovaní našli v jeho mobile dve telefónne čísla, ktoré predpokladali, že sú žalobcov a poslali im SMS správu, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Nikto sa im však na tieto SMS správy neozval a preto kontaktovali sestru zomrelého, aby dala žalobcom vedieť, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Na pohrebe sa zúčastnili žalobcovia v 1 a 2 rade, ale vôbec sa nekontaktovali so žalovanými, nezaujímali sa ako otec zomrel, či netreba pomôcť s pohrebom, alebo kde bude zomrelý pochovaný. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa B.. Žalobca v 3 rade sa ani pohrebu vlastného otca nezúčastnil. Poručiteľ mal vážne zdravotné problémy, bol na invalidnom dôchodku . Roky sa pokúšal kontaktovať so žalobcami, lebo boli jeho deti, mal ich rád a chcel, aby si po rokoch našli k sebe cestu a stretávali sa ako rodina. Zomrelý si sám snažil zohnať telefónne čísla na žalobcov, čo bolo aj v konaní potvrdené a tiež samotní žalobcovia potvrdili, že im aj telefonoval, ale oni odmietali s ním komunikovať. To znamená, že zo strany žalobcov to bola pasivita vo vzťahu k poručiteľovi a to aj po desaťročiach od rozvodu ich rodičov. Zomrelý žil z invalidného dôchodku a aj vzhľadom na jeho zdravotný stav mal zvýšené náklady na lieky. Taktiež musel pravidelne chodiť na lekárske prehliadky. Pri všetkých týchto úkonoch by zomrelý privítal aj pomoc žalobcov a najmä ich záujem o jeho zdravotný stav a to, či náhodou nepotrebuje nejakú pomoc. No žalobcovia napriek tomu, že vedeli, že bol hospitalizovaný v nemocnici, kde nevedel či prežije, neprejavili vôbec žiadny záujem o jeho zdravotný stav, alebo že by ho navštívili v nemocnici, alebo potom doma a zaujímali sa o to, aký je jeho zdravotný stav a či ako ich otec nepotrebuje nejakú pomoc. Žalobcovia sami potvrdili, že trvalo, celé roky oni neprejavovali žiadny záujem o zomrelého. Potvrdili, že ho nepozvali na svadbu, neoznámili mu narodenie detí, nikdy sa s ním z vlastnej vôle nekontaktovali, dokonca potvrdili, že odmietali sa s ním kontaktovať a to aj napriek tomu, že zomrelý mal záujem o stretnutie a kontaktovanie sa. Žalobcovia stále rozprávali o veciach, ktoré sa uskutočnili v čase do rozvodu ich rodičov, ale tento bol v roku 1988, keď boli ešte maloletí. Potom uplynuli roky, žalobcovia dospeli, mali svoje rodiny a aj tak neprejavili opravdivý záujem o stretnutie sa so zomrelým, čo je v rozpore s dobrými mravmi a najmä všeobecným očakávaním akceptovateľného záujmu o svojho rodiča. Z toho vyplýva, že pasivita žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi. Poručiteľ tým veľmi trpel až do svojej smrti. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že sa o tom často rozprával nie len s manželkou, ale aj so svedkyňami, ktoré to jednoznačne potvrdili. Preto aj poručiteľ, keď videl a zistil, že napriek jeho márnym pokusom nemajú žalobcovia žiadny záujem sa s ním kontaktovať , stretnúť, porozprávať sa, alebo že by sa aspoň zaujímali o to, ako sa má, aké má
zdravotné problémy, či nepotrebuje nejakú pomoc, navštívil notára a spísal závet a listinu o vydedení. Toto spísal preto, lebo bol veľmi sklamaný z nezáujmu žalobcov o neho. Stále veril, že si žalobcovia uvedomia, že sú rodina a rodina by si mala určité veci tolerovať, brať s nadhľadom ale najmä držať spolu, zaujímať sa o seba a pomáhať si. Žiaľ žalobcovia neprejavili ani kúsok záujmu o poručiteľa počas jeho života. Aj na pohreb mu prišli iba žalobcovia v 1 a 2 rade. No keď išlo o dedičstvo po poručiteľovi, tak tu sa žalobcovia okamžite o neho hlásili, dokonca sa nehanbili podať žalobu na súd, aby spochybnili poslednú vôľu poručiteľa, len aby dedili po poručiteľovi. Aj toto svedčí o charaktere žalobcov. Počas života poručiteľa sa o neho nezaujímali, odmietali sa s ním nie len stretnúť, ale aj kontaktovať, ale dediť po jeho smrti chcú. Okresný súd v rozsudku citoval v bode 17 z rozsudkov, ale tu poukazujeme na to, že je to koniec 80-tych rokov a v tom čase boli žalobcovia maloletý. Preto nie je možné tieto rozsudky z konca 80-tych rokov brať ako hodnoverné ku skutočnostiam, ktoré boli o 20 rokov neskôr. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zomrelý sa celý svoj život snažil o to, aby sa mohol kontaktovať so žalobcami, aby sa mohli stretávať ako rodina, lebo tým, že žalobcovia sa nechceli s ním vôbec kontaktovať, napriek množstvu jeho pokusov, tým trpel až do svojej smrti. Preto, aj pokiaľ by súd z vykonaného dokazovania dospel k tomu, že dôvod vydedenia, že žalobcovia neposkytli zomrelému v starobe a chorobe, keď bol v nemocnici a invalidný, pomoc, nebol daný, tak určite bol daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ a to neprejavenie opravdivého záujmu, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať. Ako z výpovedí žalovaných, tak aj s výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že vzťahy medzi zomrelým a žalobcami neboli ideálne v čase rozvodu, ale potom sa zomrelý snažil tieto vzťahy napraviť. Robil k tomu roky kroky. Chodil žalobcom na rodičovské združenia, vybavoval im električenky, snažil sa, aby sa dostali na strednú školu. Žalobcovia síce vo svojich výpovediach na jednu stranu uvádzali, že sa zomrelý o nich vôbec nezaujímal, ale na druhú stranu priznali, že chodil na rodičovské združenia, zaujímal sa o ich prospech, pravidelne platil výživné , vybavoval im električenku aj pionierske tábory, na ktorých sa finančne podieľal. Preto nie je pravda, že zomrelý sa nesnažil kontaktovať a stretávať sa so žalobcami. Naopak, zomrelý robil všetko preto, aby sa vzťahy medzi ním a žalobcami zlepšili a aby sa stretávali ako rodina. Tieto skutočnosti okrem žalovaných dosvedčili aj svedkovia. No žalobcovia napriek jeho úsiliu sa s ním nechceli kontaktovať a to že o neho neprejavovali žiadny záujem je potvrdené aj ich výpoveďami. Žalobcovia vypovedali, že oni nechceli, aby sa vzťahy medzi nimi a zomrelým zlepšili, aby sa kontaktovali. Takéto ich konanie je možno považovať za zavinené neprejavenie opravdového záujme potomka o rodiča. Odmietali so zomrelým komunikovať, napriek tomu, že on sa o komunikáciu snažil. Nepozvali ho na svadbu, neoznámili mu narodenie vnúčat, nikdy ho nekontaktovali alebo mu nezavolali, že sa chcú stretnúť, po rokoch zabudnúť na zlé spomienky, ak ich mali a ďalej sa so zomrelým stretávať, lebo mama im už zomrela a mali už len otca. Zomrelý si počas celého života plnil svoje rodičovské práva a povinnosti k žalobcom, čo aj samotní žalobcovia potvrdili .Taktiež žalovaní namietajú, že prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní opieral len o výpovede svedkov žalobcov, pritom to boli len ich tvrdenia a často zaujaté a nepravdivé, ako sme vyššie uviedli a pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí svedkov žalovaných, tak tieto vôbec nebral do úvahy. Žalobcovia sa svojim konaním pričinili o to, že sa vzťahy medzi nimi a zomrelým neskonsolidovali a nezlepšili. Žalobcovia odmietali aj v dospelosti komunikovať a kontaktovať sa so zomrelým. Vôbec sa o neho nezaujímali, pritom vedeli kde býva, dokonca žalobca v 1 a 3 rade potvrdili, že im viackrát telefonoval a aj sa stretli. Z toho je možní predpokladať, že vedeli, ako sa zomrelý má, aké má zdravotné problémy, ale aj napriek tomu sa o neho ďalej nezaujímali. Dokonca žalobca v treťom rade mu nebol ani na pohrebe. Takéto konanie žalobcov preukazuje ich jednoznačný nezáujem o zomrelého a je aj jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
17. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaní najmä v odvolaní neuvádzajú, ktoré skutkové zistenia z vykonaných dôkazov podľa ich názoru nevyplývajú a naopak, ktoré skutkové zistenia by z vykonaného dokazovania podľa ich názoru vyplývať mali. Vo vzťahu k obom dôvodom vydedenia je podstatné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom existencie oboch dôvodov bolo na žalovaných, ktorí ho však v konaní neuniesli. Pri dôvode vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v ods. 43 uviedol, že žalobcovia zo subjektívnej stránky nemali vedomosť o existencii potrebnej pomoci a v konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ požiadal žalobcov o poskytnutie konkrétnej pomoci, neboli informovaní o jeho zdravotnom stave. Žalovaní v tejto súvislosti uvádzajú, že „No žalobcovia napriek tomu, že vedeli, že bol hospitalizovaný v nemocnici, kde nevedel či prežije, neprejavili vôbec žiadny záujem o jeho zdravotný stav, alebo že by ho navštívili v nemocnici, alebo potom doma a zaujímali sa o to, aký je jeho zdravotný stav a či ako ich otec nepotrebuje nejakú pomoc.“ Práve tento záver pritom z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom žalovaní neuvádzajú z akého dôkazu mal súd vyhodnotiť, že žalobcovia mali vedomosť o hospitalizácii. V konečnom dôsledku, z vykonaného dokazovania už
absolútne nevyplýva, naplnenie ďalších podmienok tohto dôvodu vydedenia ako napr. že prípadná nevyhnutná pomoc poručiteľovi nemohla byť zabezpečená iným spôsobom. Vo vzťahu k dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie poukázal najmä na to, že zákonný dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené a nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že si so žalobcami ako deťmi od útleho veku tento vzťah nevybudoval. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie sám dospel k záveru, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcami bol narušený, čo v konečnom dôsledku nebolo v konaní sporné. Súd následne skúmal príčinu tohto stavu a dospel k záveru, že príčinou takéhoto vzťahu bol poručiteľ, ktorý tento vzťah nevybudoval. Z hľadiska vykonaného dokazovania súd prijal závery, že z listinných dôkazov bolo preukázané, že sa deťom nevenoval, stretávali sa sporadicky, neplnil si svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o východu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa, a to či už do rozvodu alebo aj po rozvode. Poručiteľ so žalobcami netrávil sviatky, negratuloval im k narodeninám ani im nedával žiadne darčeky. Poručiteľ žalobcov nenavštevoval, netrávil s nimi čas a ani inak o žalobcov neprejavoval záujem a tiež, že žalobcov doslova vysťahoval zo spoločnej domácnosti. Ani jeden z týchto prijatých skutkových záverov, žalovaní v podanom odvolaní nespochybňujú. Žalovaní iba opakovane poukazujú na skutočnosť, že žalobcovia v dospelosti neprejavili žiaden záujem o zlepšenie a „skonsolidovanie“ vzťahov s poručiteľom, čo je však tvrdenie bez právneho opodstatnenia. Ako totiž vyplýva z konštantnej súdnej praxe, nemožno spravodlivo žiadať od potomkov, aby prejavovali záujem o poručiteľa, ak medzi nebol vybudovaný vzťah, aký by mal byť vybudovaný medzi rodičom a dieťaťom. Budovanie vzťahu je pritom na ťarchu rodiča (Najvyšší súd SR, rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo 123/2009 alebo sp. zn. 4 Cdo 59/2012. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaní nepreukázali tvrdenie, že sa poručiteľ v dospelosti snažil o nápravu vzťahu so žalobcami, že by prejavoval záujem, pričom žalovaní neuvádzajú žiaden dôkaz, ktorý by toto preukazoval. Ďalej poukazujeme, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných v odvolaní o tom, že by žalobcovia v konaní „priznali“ niektoré z tam uvedených skutočností Skutočnosť, že poručiteľ nechodil na rodičovské združenia uviedla vo výpovedi triedna učiteľka žalobcu v 1. rade p. W.W.. Na skutočnosť, že poručiteľ neplatil výživné tak ako mal sme poukázali v konaní t. j. žalobcovia nemohli priznať, že by poručiteľ výživné platiť. To, že poručiteľ vybavil žalobcom električenku alebo pioniersky tábor nepredstavuje budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Budovanie vzťahu predstavuje najmä spoločné trávenie času, pričom poručiteľ žalobcov počas celého života nezobral ani len do cukrárne a nie to, ešte na nejaký spoločný výlet, čo bolo v konaní nespornou skutočnosťou. Žalovaní v 2. rade v tejto súvislosti dokonca zdôraznil, že poručiteľa vnímal ako vzorného otca s ktorým ako rodina trávili čas na rôznych výletoch atď. Ako sám uviedol, tento čas trávili ako rodina, avšak bez žalobcov. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných ohľadom údajnej zaujatosti svedkyne p. P. V., tieto predstavujú tzv. nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie pričom nie sú splnené podmienky na to, aby tieto tvrdenia predstavovali tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Žalovanú neuvádzali, že by p. V. bola „zaujatá“ ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k jej „zaujatosti“ či už pred výsluchom tejto svedkyne alebo po jej výsluchu. Vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu je však táto námietka v každom prípade bezpredmetná, keďže žalovaní neuvádzajú ktoré skutkové zistenia súdu z tohto dôkazu boli súdom vyhodnotené nesprávne a k akým iným skutkovým zisteniam mal dospieť. P. V. bola sestrou poručiteľa a zároveň krstnou mamou žalobcov. Svedkyňa bola v častom kontakte so žalobcami ako aj ich matkou (okrem iného bývala v susedstve) a preto sa vedela hodnoverne vyjadriť k vzťahu medzi poručiteľom a žalobcami. Svedkyňa v tejto súvislosti potvrdila skutočnosti tvrdené v konaní, a to, že poručiteľ žalobcov nenanavštevoval, netrávil s nimi čas a ani inak o ne neprejavoval záujem. Svedkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že poručiteľ zakazoval sa žalobcom stýkať sa s jeho rodičmi (starými rodičmi žalobcov), a to napriek skutočnosti, že žalobcovia mali so svojimi starými rodičmi dobrý vzťah. Rovnako tvrdenia, že svedecká výpoveď p. W. je zmätočná a zaujatá, predstavuje tzv. nové skutkové tvrdenie, ktoré žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie pričom nie sú splnené podmienky na to, aby tieto tvrdenia predstavovali tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Pokiaľ ide o svedkov navrhnutých žalovanými, títo predostreli iba nepriame svedectvá, ktoré spočívali výlučne v reprodukcii toho, čo im údajne ešte pred smrťou povedal poručiteľ. Naviac, títo svedkovia vôbec nepoznali žalobcov a s výnimkou A.. M. ani poručiteľa pred rokom 2005. Títo svedkovia sa tak nevedeli vyjadriť najmä k podstatným skutočnostiam pre toto konanie - o záujme poručiteľa o žalobcov resp. záujme poručiteľa o vzájomné budovanie vzťahu v ich skoršom období života.
18. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí uvádzajú, že nie sú povinní v súdnom konaní poučovať žalobcov a najmä ich právneho zástupcu, ako má správne znieť petit žaloby, kde sa žalobcovia domáhajú toho, že dôvody vydedania, uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Žalobcovia v prvom petite svojej žaloby žiadali, aby súd určil, že listina o vydedení, spísaná poručiteľom je neplatná. Listina o vydedení bola platne spísaná poručiteľom formou notárskej zápisnice u notárky, čo potvrdil aj súd a preto v tejto časti aj bola žaloby zamietnutá. Tu len poukazujeme na to, že ak chceli žalobcovia žalovať neplatnosť vydedenia, tak petit ich žaloby mal správne znieť takto: „Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcov 1,2,3 ich otcom S. H., uvedené v listine o vydedení zo dňa 3.5.2005, spísané formou notárskej zápisnice , nie sú dané.“ Žalobcovia takýto petit vo svojej žalobe neuviedli, taktiež prvostupňový súd o dôvodoch vydedenia uvedených v listine o vydedení nerozhodol, že nie sú dané a z toho dôvodu aj listina o vydedení je stále platná, lebo nebolo o nej súdne rozhodnuté. Pokiaľ sa týka druhého petitu žalobcov, tak tam žiadali, aby súd určil, že závet spísaný poručiteľom je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ spísal formou notárskej zápisnice je platný, lebo má všetky náležitosti, ktoré má závet mať. Tu žalovaní poukazujú na to, že prvostupňový súd si upravil petit žalobcov v rozpore s petitom, ktorý žiadali žalobcovia a to tak, že určil, že závet poručiteľa S. H., spísaný formou notárskej zápisnice je v časti vydedenia žalobcov neplatný. Žalobcovia takýto petit nežiadali a závet ani neobsahuje vydedenie žalobcov. Závet, ktorý poručiteľ spísal obsahuje to, že poručiteľ odkázal všetok svoj majetok žalovanému v 2 rade. Pokiaľ sa týka vydedenia žalobcov, tak to obsahuje listina o vydedení, ale o tejto prvostupňový súd nerozhodol. Žalobcovia ďalej žiadali v 3 petite svojej žaloby, aby súd určil, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi, prípadne, aby určil, že každý zo žalobcov je dedičom po poručiteľovi S. H.P. v rozsahu zodpovedajúcom 4 dedičského podielu zo zákona. Prvostupňový súd aj rozhodol, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom 4 ich dedičského podielu. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 4 ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. V tomto prípade teda podľa § 479 OZ nebolo potrebné, aby súd rozhodol o tom, že pokiaľ by poručiteľ urobil len závet, kde všetok majetok odkázal iba žalovanému v 2 rade, tak žalobcovia, ako plnoletí potomkovia poručiteľa, dedia aspoň 4 ich dedičského podielu zo zákona. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona. No pokiaľ súd nerozhodol o vydedení žalobcov, teda, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú dané, tak žalobcovia sú stále vydedení a potom nemajú nárok ani na polovicu svojho zákonného podielu. V závete, ktorý bol spísaný notárskou zápisnicou sa nenachádzajú žiadne dôvody vydedenia, tieto sa nachádzajú v listine o vydedení, ktorá bola spísaná v jednej notárskej zápisnici aj so závetom poručiteľa. Z toho dôvodu je aj rozhodnutie prvostupňového súdu zmätočné a nesprávne. Vyššie uvedené uvádzajú žalovaní preto, lebo žalobcovia tieto skutočnosti nepochopili, čo vyplýva aj z ich vyjadrenia k odvolaniu. Preto aj žalovaní trvajú na tom, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zle podanú v celom rozsahu.
19. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí poukazujú na skutočnosť, že k odvolaniu žalovaných sme sa vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022, v ktorom sme poukázali jednak na formálne vady odvolania, na nesprávne uvedenie odvolacích dôvodov ako aj na celkovú nespôsobilosť odvolania spochybniť vecne správny a odôvodnený rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní vo svojom následnom vyjadrení na tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nereagujú. Žalovaní namiesto toho uvádzajú úplné nové skutočnosti (údajné vady žalobného návrhu), ktoré vôbec neboli predmetom ich podaného odvolania a tieto žalovaní neuviedli dokonca ani počas celého konania pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti si dovoľujeme citovať z odvolania žalovaných, ktorí „podávajú odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, lebo podľa nich, prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, lebo zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré tvrdili žalobcovia a ich svedkovia a vôbec nezobral do úvahy tvrdenia žalovaných a ich svedkov a keď vyhodnocoval, tak len na ich úkor.“ Na akékoľvek ďalšie vytýkané vady rozsudku nad rámec odvolania teda nie je možné prihliadať, keďže aj prípadné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP možno použiť najneskôr v odvolaní.
20. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.
21. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).
22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
23. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah medzi dcérou a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.
24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nie sú naplnené podmienky nevyhnutné na vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka. Nakoľko ako už súd vyššie uvádza, za neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, potrebného na vydedenie nie je možné považovať to, ak nezáujem potomka bol vyvolaný samotným poručiteľom, ktorý tento vzťah sám nevybudoval, nestačí len samotná existencia nezáujmu dieťaťa o rodiča. Pokiaľ žalovaní namietajú, že poručiteľ sa zaujímal o svoje deti a snažil sa vybudovať si s nimi vzťah a to tým, že sa zaujímal o ich prospech a chodil na ich rodičovské združenia a vybavoval im električenku, odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie. V súvislosti s tvrdeným záujmom poručiteľa o študijne výsledky žalobcov poukazuje odvolací súd na výpoveď žalobkyne 2/, ktorá síce uvádza, že musela spolu so svojimi súrodencami oznamovať poručiteľovi informácie o ich štúdiu a známky, avšak nie je zrejmé, že či aj na základe uvedených informácii poručiteľ sa snažil pomôcť žalobcom v zlepšení ich prospechu, alebo ich motivácii, resp. aký zmysel tieto informácie pre poručiteľa vo vzťahu k jeho deťom mali. Taktiež žalobkyňa 2/ poukazuje na to, že musela oznamovať poručiteľovi dátum konania rodičovských združení, ale poručiteľ chodil na rodičovské len žalobcovi 3/ a aj to iba zriedkavo. Ak žalovaní namietajú taktiež aj tým, že pre žalobcov poručiteľ vybavoval aj električenky, odvolací súd iba dodáva, že nie je možné vybudovať zdravý vzťah dieťaťa k svojmu otcovi tým, že z času na čas otec pomôže alebo vybaví svojmu dieťaťu preukaz na cestovanie mestskou hromadnou dopravou.
25. Pokiaľ žalovaní namietajú svedecké výpovede svedkýň V. V. W., u prvej z nich žalovaní namietajú jej nezaujatosť z dôvodu, že mala v minulosti súdny spor s poručiteľom, len samotná existencia súdneho sporu nie je dôvodom na spochybnenie jej vierohodnosti. U svedkyne W. na jej spochybnenie nie je dostatočné poukázanie na jej vek s tým, že od udalosti o ktorej vypovedá uplynulo už 32 rokov.
26. Taktiež nebolo v konaní preukázané, ako namietajú žalovaní, že by poručiteľ mal záujem nadviazať vzťah so žalobcami, alebo že by sa snažil o urovnanie vzťahov. Z dokazovania vykonanom na súde prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že sa poručiteľ deťom nevenoval, nevyvíjal snahu o udržanie alebo vznik vzťahu s nimi. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uvádza, že si otca v podstate nepamätá, staral sa o ňu starý otec keď nechodila do škôlky, žalobca 3/ svedčí, že nemá na detstvo dobré spomienky, s poručiteľom býval iba chvíľu následne sa vôbec nekontaktovali, rovnako tak žalobca 1/ uvádza, že s otcom nemal dobrý vzťah, počas spoločného bývania sa otec deťom nevenoval a nechodieval domov, po vyporiadaní bsm sa o deti už otec vôbec nestaral. Taktiež podľa výpovede svedkyne V. obmedzoval poručiteľ aj kontakt detí s ich starými rodičmi z jeho strany, s ktorými mali deti dobrý vzťah. Odvolací súd taktiež poukazuje na zdôraznenie časť obsahu rozsudku Obvodného súdu Bratislava III č.k. P 80/90-94 zo dňa 10.10.1991 o zmene zverenia vyplýva, že cit.: „zo strany otca absentovali pozitívne výchovné podnety, neskôr jeho fyzická prítomnosť. K synovi a dcére nemal v priebehu života možnosť vytvoriť si primeraný vzťah. Jeho sporadické tvrdé výchovné zásahy vytvárali skôr podmienky pre odmietavý
postoj detí k nemu. .... I keď je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na výchove detí, v danom prípade by zmena výchovy mohla nepriaznivo ovplyvniť ďalší vývin maloletého“. V konaní bol vyhotovený aj znalecký posudok na posúdenie vhodnosti zmeny výchovného prostredia pre ďalší vývoj a výchovu dieťaťa u otca. Otec sa odmietol zúčastniť vyšetrenia. Z posudku cit.: „U otca absentovali pozitívne výchovné podnety, dokonca aj jeho fyzická prítomnosť. Sporadické tvrdé výchovné zásahy vytvárali skôr podmienky pre až apriórne odmietavý postoj, pre nie najlepší vzťah k otcovi. Intenzita a rozsah styku otca je minimalizovaný. Menovaný už v tomto čase odmieta otcovu autoritu, pretože nie je subjektívne pozitívne motivovaný zo strany otca. V konaní žalovaní nepreukázali, že by tento stav poručiteľ mal záujem zmeniť a urovnať vzťahy so žalobcami, práve naopak je zrejmé, že poručiteľ nemal o žalobcov záujem a nemal taktiež ani záujem spoznať ich rodiny.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).