Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/81/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 460, sídlo Komenského 50, 042 48 Košice, proti žalovanej: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. XX, o zaplatenie 1.171,99 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 800,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 800,15 Eur od 01.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 25,58 Eur (súdny poplatok) všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.08.2016, proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.171,99 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že žalovaná neoprávneným odberom odoberala od žalobcu vodu počas trvania platnosti zmluvy o dodávke vody č. 012280086/1/2004 na odbernom mieste Š. XX, za čo žalobca vystavil žalovanej faktúru na cenu odobratej vody vo výške 800,15 Eur a ďalšiu faktúru na zmluvnú pokutu a poplatok za zistenie neoprávneného odberu spolu vo výške 371,84 Eur.

2.Písomnými podaniami zo dňa 22.09.2016 a zo dňa 12.10.2016 žalobca podanú žalobu doplnil tak, že začiatok neoprávneného odberu bol stanovený na deň 18.07.2014 a deň jeho zistenia je 09.07.2015, spotreba odberného miesta bola určená odčítaním údajov na určenom meradle v množstve 509 m3, pričom z predložených dokladov má vyplývať, že ide o neoprávnený odber zo strany žalovanej. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX/X/XXXX a zmluvný vzťah naďalej trvá. Žalobca poskytoval služby dodávky vody v zmysle uzatvorenej zmluvy a za služby vystavil faktúru za obdobie 19.07.2014-09.07.2015 v sume 800,15 Eur. Žalobca tiež vystavil ďalšiu faktúru na sumu vo výške 371,84 Eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty 331,94 Eur spolu s nákladmi na zistenie neoprávneného odberu 39,90 Eur. Vo svojom vyjadrení žalobca odkázal na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého neoprávneným odberom z verejného vodovodu je aj odber bez súhlasu prevádzkovateľa; bližšie však žalobca tento dôvod neoprávneného odberu nijako nevysvetlil.

3.Žalovaná sa podanej žalobe vyjadrila na pojednávaní vo veci tak, že ako došlo k neoprávnenému odberu, to sa vyjadriť nevie, ona žiadny neoprávnený odber nevykonávala. Zamestnanci vodárne prišli odpojiť odberné miesto a napriek tomu im voda aj naďalej tiekla. Potom prišli odpojiť odberné miesto aj druhýkrát, robili tam vtedy aj nejaké výkopové práce, odvtedy im voda netečie a vodu si berú zo studne od susedov. Nevedela, prečo by mali vykonávať neoprávnený odber, keď mali ponechaný vodomer.

Ďalej uviedla, že má malý dôchodok iba vo výške 270,- Eur, z čoho jej doteraz ešte boli vykonávané aj exekučné zrážky, takže dostávala dôchodok iba vo výške 230,- Eur mesačne. Z toho ešte musí splácať dlh na elektrike, takže záväzok voči žalobcovi by vedela zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XX, pre k. ú. Š. č. l. 2, cenník č. l. 3, faktúra č. l. 5, preberací protokol č. l. 6, záznam o zistení neoprávneného odberu č. l. 7, faktúra č. l. 8, dohoda o poskytovaní opakovaných služieb č. l. 9, zmluva č. l. 10, platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 3Ro/322/2013-29 č. l. 22, žaloba č. l. 23, zúčtovanie odberného miesta č. l. 25-26, cenník č. l. 41, všeobecné zmluvné podmienky č. l. 42, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

5.Na základe zmluvy č. XXXXXXXXX/X/XXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 05.09.2005 žalobca dodával pre žalovanú vodu do odberného miesta Š. XX. Obsahom zmluvy je aj dojednanie, podľa ktorého v prípade neoprávneného odberu vody je žalobca oprávnený od žalovanej požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Zmluva ku dňu rozhodnutia súdu vo veci nebola ukončená ani jednou zo zmluvných strán. Podľa záznamu o zistení neoprávneného odberu žalobca dňa 09.07.2015 zistil neoprávnený odber vody, ktorý mal vzniknúť tým, že odberné miesto bolo odstavené dňa 12.01.2013 a žalovaná mala svojvoľne zrušiť odpojenie. Množstvo vody odčerpané neoprávneným odberom bolo zistené odčítaním spotreby na určenom meradle (vodomer) v množstve 509 m3 za dobu od 18.07.2014 do 09.07.2015. Cenu takto zisteného množstva vody žalobca fakturoval žalovanej faktúrou splatnou dňa 31.08.2015 v sume 800,15 Eur. Okrem toho žalobca vystavil žalovanej ďalšiu faktúru splatnú dňa 11.08.2015, ktorou žalovanej fakturoval zmluvnú pokutu za neoprávnený odber vo výške 331,94 Eur a poplatok za zistenie neoprávneného odberu vo výške 39,90 Eur. Z platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. 3Ro/322/2013-29 a zo žaloby, na základe ktorej bol tento platobný rozkaz vydaný, vyplýva, že žalobca si už raz nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatku za zistenie neoprávneného odberu voči žalovanej spolu v sume 371,84 Eur uplatnil a o tomto je právoplatne rozhodnuté tak, že žalovaná je povinná žalobcovi tieto nároky zaplatiť. Z listín označených ako „zúčtovanie odberného miesta“ vyplýva, že žalobca aj napriek zrejme len administratívnemu a nie aj fyzickému odpojeniu odberného miesta žalovanej na tomto mieste aj naďalej uskutočňoval periodické odpočty spotreby vody a to až do okamihu definitívneho odpojenia odberného miesta uskutočnením aj výkopových prác, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej.

6.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou, b) odber pred meradlom (§ 29 ods. 7) alebo odber po odstránení meradla, c) odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší, ako je skutočný, d) odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, e) odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne, f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

Podľa § 32 ods. 1 písm. l) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie aj pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná neplatila spotrebu vody na svojom odbernom mieste Šivetice 32, preto v roku 2013 žalobca mal toto odberné miesto odpojiť a žalovanej vyúčtoval aj zmluvnú pokutu za neoprávnený odber vo výške 331,94 Eur a poplatok za zistenie neoprávneného odberu 39,90 Eur, ktoré spolu v sume 371,84 Eur je žalovaná právoplatne zaviazaná zaplatiť žalobcovi na základe platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. 3Ro/322/2013-29. Hoci žalobca tvrdil, že žalovaná vykonávala neoprávnený odber v dobe od 18.07.2014 do 09.07.2015, pričom za dôvod neoprávneného odberu žalobca považoval nedostatok svojho súhlasu s odberom podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 442/2002 Z. z., z vyjadrenia žalovanej ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca umožnil žalovanej odoberať vodu a to tým, že zmluvu so žalovanou neukončil, ďalej tým, že aj po administratívnom odpojení odberného miesta žalovanej v roku 2013 ponechal toto miesto technicky pripojené na odber vody, rovnako na tomto mieste ponechal aj určené meradlo, na ktorom vykonával periodické odpočty spotreby vody a na ich základe potom žalovanej fakturoval skutočnú spotrebu vody. V predmetnej veci tak nemohlo ísť o odber vody bez súhlasu prevádzkovateľa (25 ods. 1 písm. f) zákona č. 442/2002 Z. z.) ani o neoprávnený odber z iného zákonom stanoveného dôvodu (najmä nie po odstránení meradla podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z., keďže k odstráneniu meradla nedošlo) a teda nemohlo ani dôjsť k neoprávnenému odberu vody a tým k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za neoprávnený odber a poplatku za jeho zistenie.

8.Dodávka vody (rovnako dodávka elektriny, plynu, tepla a pod.) sa uskutočňuje pre konkrétneho odberateľa na základe individuálneho zmluvného vzťahu. Práva a povinnosti tohto zmluvného vzťahu nie sú však tvorené len pravidlami obsiahnutými v zmluve, ale z dôvodu potreby regulácie týchto odvetví aj zákonnými normami. Uzatvorením zmluvy potom povinnosti vyplývajúce zo zákona stávajú sa súčasťou zmluvného vzťahu. Zákonný inštitút neoprávneného odberu predstavuje negatívnym spôsobom formulovanú povinnosť odberateľa nedopúšťať sa neoprávneného odberu, ku ktorému navyše môže dôjsť aj mimo existujúceho zmluvného vzťahu (§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z.). Inštitút neoprávneného odberu vzhľadom na svoju závažnosť je tiež možným (nie však nutným) dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu resp. prerušenia dodávky vody (§ 32 ods. 1 písm. l) zákona č. 442/2002 Z. z.). Dojednaním o zmluvnej pokute možno zabezpečiť každú zmluvnú povinnosť, bez ohľadu na to, či sa súčasťou zmluvného vzťahu stala dojednaním v obsahu zmluvy alebo je súčasťou zmluvného vzťahu na základe zákona a teda možno zmluvnou pokutou zabezpečiť aj povinnosť odberateľa nedopúšťať sa neoprávneného odberu. Nemožno však akceptovať situáciu, ak aj po zistení neoprávneného odberu, resp. po splnení podmienok pre odpojenie odberného miesta napr. pre neplatenie ceny odobratej vody, dodávateľ uplatňuje zmluvnú pokutu za zistenie neoprávneného odberu opakovane, pretože tým dochádza k neprimeranému niekoľko násobnému navyšovaniu záväzku odberateľa. Žalobca po zistení neoprávneného odberu v roku 2013 mal uskutočniť všetky úkony potrebné k tomu, aby ďalšiemu neoprávnenému odberu zamedzil a to aj prostredníctvom fyzického odpojenia odberného miesta, čo žalobca urobil až v roku 2015, a tiež ukončením zmluvného vzťahu so žalovanou, čo žalobca doposiaľ neurobil (hoci mal k tomu dostatočný dôvod v podobe neplatenia ceny dodanej vody a predchádzajúceho neoprávneného odberu vody). Ak k tomu žalobca nepristúpil, potom v rámci trvajúceho zmluvného vzťahu nemožno považovať ďalší odber vody žalovanou za neoprávnený.

9.Z týchto dôvodov teda súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za neoprávnený odber 331,94 Eur a poplatku za jeho zistenie 39,90 Eur, spolu 371,84 Eur ako nedôvodnú zamietol.

10.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dodal žalovanej vodu v množstve 509 m3, ktorej cenu v sume 800,15 Eur žalovaná nezaplatila. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah, ktorý analogicky možno posúdiť ako zmluvu kúpnu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorej je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť cenu žalobcom dodanej a žalovanou spotrebovanej vody. Preto súd podanej žalobe v časti o zaplatenie 800,15 Eur vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 800,15 Eur.

11.Žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného záväzku, je preto povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 a to počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 800,15 Eur od 01.09.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie 371,84 Eur, súd zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 371,84 Eur od 12.08.2015 do zaplatenia.

12.Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 68,27 % (800,15 s prísl. ku 1.171,99 Eur s prísl.), čistý procesný úspech žalobcu potom predstavuje 36,54 %. O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, tak, že žalovanú súd zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36,54 %. V konaní prevažne neúspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Z13. dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 70,- Eur, z ktorého pomerná časť v rozsahu 36,54 % predstavuje 25,58 Eur.

15.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že s prihliadnutím k súčasnej sociálnej situácii žalovanej povolil žalovanej splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože má proti žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania a v prípade omeškania žalovanej so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).