Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/119/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. C., o vymoženie 268,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 6Er/45/2004-58 zo dňa 12.12.2011 takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 03.09.2012 z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách súdnej exekútorky JUDr. U. R. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi M.. F. G. náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 2; 31 ods. 1, 39; 574 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že notárska zápisnica N 5174/2003, NZ 112087/2003, napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 29.11.2003, nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú a tiež z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu je v rozpore s ustanovením §§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, exekučný titul, t. j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

4. Preto súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods.. 1 písm. g) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvej inštancie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, preto

následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej namietal, že plnomocenstvo, udelené povinným Mgr. G. nie je vadné, lebo v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 24 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť. Podľa oprávneného, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, pričom tak neurobil a súčasne mu nič nebránilo dobrovoľne uznať záväzok zo zmluvy, pričom výška záväzku bola povinnému známa. Počas celého trvania exekučného konania nedošlo k zmene skutkového a ani právneho stavu a v prípade, že nadobudnuté uznesenie nadobudne právoplatnosť, oprávnený si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

6. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania oprávnený súdu prvej inštancie doručil podanie, datované dňom 03.09.2012, ktorým doplnil odvolacie dôvody, navrhol konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušiť a postupom podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení:

Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

7. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a uznesením č.k. 5CoE/96/2012-71 zo dňa 11.10.2012 uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013.

8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne navrhol prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení tak, ako to navrhol v konaní pred odvolacím súdom.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č.k. 1Oboer/22/2014-107 zo dňa 28.07.2015 uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoE/96/2012-71 zo dňa 11.10.2012 podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a tým mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Odvolaciemu súdu uložil povinnosť rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania samostatným výrokom a zároveň aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. v spojení s § 9a Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že Civilný sporový poriadok sa aplikuje

aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

13. Odvolací súd sa so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14. V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom. Podľa § 22 ods. 2 zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

15. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 . Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 .

16. Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. c) (do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.) zamietol.

17. Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

18. V danej veci povinný v priebehu dovolacieho konania zomrel (dňa 10.11.2014). Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, avšak iba do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však povinný - poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 11D/237/2014-22 zo dňa 14.12.2015 pre nemajetnosť zastavené, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 25.02.2016.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že niet subjektu, voči ktorému by bolo možné viesť exekúciu, v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

20. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by k úmrtiu povinného nedošlo, závery súdu prvej inštancie odôvodňujú vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

21. Notárska zápisnica sp. zn. N 5174/2003, NZ 112087/2003 spísaná notárom JUDr. P. O. dňa 29.11.2003 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.

23. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

24. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

25. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného (§ 22 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. H. G. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola v tomto prípade podstatným spôsobom obmedzená, povinný nemal možnosť zvoliť si iného splnomocnenca, obsah zmluvy aj splnomocnenia bol dopredu daný a povinný ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Možno teda ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinného pri výbere splnomocnenca. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

26. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, odvolací súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, keďže plnomocenstvo je neplatné. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

27. Odvolací súd záverom poukazuje na početné rozhodnutia súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 .

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 257 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený ako neúspešný účastník nemá nárok na náhradu trov konania. Povinný zomrel a dedičské konanie skončilo zastavením ako bolo uvedené vyššie. Preto existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania jemu (prípadným dedičom) i súdnemu exekútorovi.

30. O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 438 ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 257 ods. 1 a § 257 tak, že náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Procesne úspešnému oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania súd nepriznal nakoľko vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že práve oprávnený predložil nespôsobilý exekučný titul (notársku zápisnicu), čím spôsobil vedenie a následné zastavenie exekúcie. Navyše v dovolacom konaní bolo napadnuté uznesenie zrušené z procesných dôvodov, nie z dôvodu vecnej nesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Súdny exekútor, ktorý mal právo na náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k povinnému. Tento však zomrel. Preto aj na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov dovolacieho konania.

31. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.