Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/145/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, p r o t i žalovanému: U. T., O.. XX.X.XXXX, V. H. Š. XX, XXX XX E., o zaplatenie 248,95 Eur a prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.4.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 10.4.2015, domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.4.2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ako aj náhrady trov konania. Nárok odôvodnil titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmluve o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Žalovaný totiž nesplnil svoj zmluvný záväzok, t.j. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit počas doby viazanosti 24 mesiacov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení Fix, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb s programom FIX a dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón Nokia 2700, ďalej v ňom bolo dohodnuté minimálne mesačné zmluvné dobitie vo výške 12,00 Eur počas doby viazanosti 24 mesiacov.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami mu bola doručená dňa 12.7.2016.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

7. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 11.4.2008 a jej dodatku, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 11.4.2008 bola uzavretá Zmluva o pripojení Fix medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným. Následne dňa 25.2.2010 bol uzavretý dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému odpredaný mobilný telefón značky Nokia 2700 za 1 Eur. V tabuľke č. 1 bolo uvedené minimálne mesačné zmluvné dobitie vo výške 12,00 Eur, doba viazanosti 27 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.

11. V spomínanom dodatku v bode 1. písm. d/ je obsiahnutý záväzok účastníka včas a riadne pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok.

12. Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve o pripojení spomína v bodoch 2, 3.

13. V bode 2 sa konkrétne uvádza: „Účastník sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení Fix odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení Fix z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka“.

14. Bod 3 dodatku obsahuje túto dohodu: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ , v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti účastníka realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d/ tohto dodatku je podnik oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť účastníkovi poskytovanie služieb, a to až do splnenia povinnosti realizovať nerealizované pravidelné zmluvné dojednanie alebo do zániku zmluvy“.

15. Obchodná spoločnosť T - mobile Slovensko a.s. sa zlúčila so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. na základe notárskej zápisnice N185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.6.2010.

16. Slovak Telekom a.s. predmetnú pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 20.11.2013 na žalobcu, čo postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 4.12.2013.

17. Slovak Telekom a.s. vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.4.2012.

18. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

22. Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „zák. č. 610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

23. Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z.z. zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

24. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik

a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

25. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

26. Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 610/2003 Z.z. účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.

27. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

29. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

30. Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou strán sporu. Strana sporu má tak nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

32. Je nepochybné, že žalovaný mal zmluvný záväzok mesačného dobíjania kreditu minimálne v rozsahu 12 Eur. Žalobca však nepreukázal, že by za porušenie tohto zmluvného záväzku bola dohodnutá medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným zmluvná pokuta. Platná dohoda o zmluvnej pokute vzhľadom na požiadavku jej určitosti v zmysle § 37 ods. 1 musí totiž konkretizovať porušenie právnej povinnosti, ktoré je sankcionované zmluvnou pokutou. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by zmluvná pokuta dohodnutá v bodoch 2, 3 dodatku k zmluve o pripojení sa vzťahovala aj na nedobíjanie kreditu. Formulácia v bode 3 o porušení zmluvných povinností zo strany účastníka je len všeobecná, a preto dohoda o zmluvnej pokute s poukazom na § 37 ods. 1 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti.

33. Navyše, ak by aj existovala dohoda o zmluvnej pokute v prípade nedobíjania mesačného kreditu žalovaným, súd by musel takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 36. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

39. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spomínaná smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V danom prípade reálne mohla nastať situácia, že spotrebiteľ si splní svoj zmluvný záväzok pri dobe viazanosti 24 mesiacov počas 23 mesiacov a pre nesplnenie záväzku v poslednom mesiaci právny predchodca žalobcu mohol uplatniť rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade nesplnenia záväzku počas celého dvojročného zmluvného vzťahu.

40. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú už súdy vo viacerých rozhodnutiach vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku, napr. rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 162/2011 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 32/2012 zo dňa 15.03.2012, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 9C 156/2014, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C 211/2014-29 zo dňa 15.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.3.2015, č.k. 7Co 369/2014-46.

41. S poukázaním na charakter zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy o pripojení a Dodatkom k zmluve, zmluvný vzťah je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a násl. OZ, pričom základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 OZ.

42. Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neprijateľnosti neprimeraných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobila poškodiť spotrebiteľa. Žalobca si nedostatočne uvedomil, že pokiaľ zmluvná podmienka tak, ako je upravená v spotrebiteľskej zmluve (čo je nepochybne aj tento prípad s poukazom na § 52 ods. 1 má znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, potom zo zákona je neplatná ako celok tak, ako sa to uvádza v § 53 ods. 5 OZ.

43. Existuje už množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré posudzovali obdobne formulovanú zmluvnú podmienku v zmluvách mobilných operátorov ako neprijateľnú, a preto možno predpokladať, že k tomu došlo aj v prípade tej istej zmluvnej podmienky. Súd len pripomína § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

44. Citované ustanovenie § 53a ods. 1 teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania, najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich.

45. Nerešpektovanie tohto zákazu zákon sankcionuje neplatnosťou neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. V danom prípade sa žalobca domáha nároku opätovne na základe už vyhlásenej neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 3 Dodatku k zmluve o pripojení a koná tak v rozpore s ust. § 53 ods. 1 OZ. Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú

pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou pravdepodobnosti až na hranici istoty zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nedôvodný s poukázaním na jeho uplatnenie v rozpore so zákonom, keď dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná a žalobca nepreukázal ani základ uplatneného nároku, ktorým je preukázanie tvrdených skutočností o porušení právnej povinnosti žalovaným neuhradením faktúr právnemu predchodcovi žalobcu. Preto bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

46. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. nakoľko súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

47. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným nepriznal, pretože nárok na náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý bol v celom rozsahu uplatneného nároku. Úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké preukázateľné trovy konania vznikla, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.