Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16P-6-2011.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/6/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXXX/X, a otec: Y. D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T. XX, K., Y., W., v konaní zastúpený: JUDr. Jozef Kubala, advokát so sídlom Zupkova 10, Košice, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o zročnom výživnom, takto
rozhodol:
I. Dlžné výživné za obdobie od 11.1.2011 do 27.10.2016 vo výške 6.767,80 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 190,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.1.2011 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu.
2. Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 29.4.2015, č.k. 16P/6/2011-409, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvom rodičom priznal právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 11.1.2011 vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11.1.2011 do 29.4.2015 vo výške 5.200,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým upravil súd tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stretávať bez obmedzenia.
3. Krajský súd v Trnave zrušil vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu v otcom napadnutej časti zročného výživného a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že vo veci bude potrebné vypočítať správnu výšku zročného výživného, vychádzajúc z určeného výživného 100,- Eur mesačne, zohľadňujúc peňažné plnenia, o ktorých bude mať súd za preukázané, že otec ich poskytol maloletému a vychádzajúc z princípu proporcionality a spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi tak, aby nedošlo k neúmernému zvýhodneniu povinnej osoby na úkor oprávnenej. Vo zvyšnej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 4.6.2015.
4. Súd pojednával v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a jeho právneho zástupcu, ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané, avšak svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vo veci sa nevyjadril a na výzvu súdu nepredložil žiadané doklady.
5. Súd opätovne vo veci vykonal dokazovanie v zmysle intencií súdu druhého stupňa výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a oboznámením na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Podaním návrhu matky na úpravu práv a povinností dňa 11.1.2011 sa začalo konanie ne tunajšom súde. Určením výživného spätne ku dňu začatia konania bolo potrebné sa vysporiadať aj s otázkou zročného výživného.
7. Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 27.10.2016 ako účastníčka konania. Uviedla, že od podania návrhu na súd otec na maloletého prispel iba raz sumou 200,- Eur tak ako už bolo prezentované súdu. Od toho obdobia, celých päť rokov ničím na syna neprispel. Maloletého naposledy videl minulý rok v apríli 2015 po pojednávaní. V byte matky pobudol približne 20-30 minút, sťažoval sa na svoju zlú finančnú situáciu, na choroby, avšak o syna sa vôbec neinformoval. Matka naďalej zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorý má toho času 6 rokov a 4 mesiace a navštevuje materskú školu. Ona bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka počas zatupovania iného zamestnanca do 31.8.2016, následne sa zaevidovala na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s tým, že zatiaľ pracuje brigádne v zlatníctve. Ohľadne otca uviedla, že pokiaľ s ním žila v Taliansku, otec vlastnil OMV značky Audi a Volkswagen, žil v rodinnom dome na pláži s tým, že jeho rodičia s ním nežili. K svojim rodičom sa nasťahoval až po začatí súdneho konania. Údajne je vyštudovaný architekt v Ríme, pričom s otcom vlastnia rodinnú firmu, ktorá sa zaoberá vyhotovovaním projektov stavieb rodinných domov a iných stavieb. Otec maloletého je rozvedený, okrem maloletého Y. má z prvého manželstva jednu plnoletú dcéru a z ďalšieho partnerského vzťahu tri maloleté deti, z ktorých jedno dieťa si osvojil.
8. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla v zmysle intencií súdu druhého stupňa, zo zročného výživného vypočítaného otcovi, odpočítať sumu 200,- Eur, čo preukázateľne aj s potvrdením matky maloletého dieťaťa otec zaplatil.
9. Podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 10. Podľa prvej vety § 24a vyššie citovaného zákona sa vyživovacia povinnosť rodičov k deťom spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. 11. Podľa § 38a vyššie citovaného zákona právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. 12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Súd, riadiac sa názorom súdu druhej inštancie, pristúpil k určeniu zročného výživného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od podania návrhu otec prispel na výživu maloletého raz sumou vo výške 200,- Eur, a to dňa 17.11.2012 prostredníctvom pošty Westend Union, ktorú prevzala matka dňa 21.11.2012. Od uvedeného plnenia otec na maloletého neprispel, ani netvrdil, že by prispel na jeho výživu a súdu žiadne listinné dôkazy o prípadných ďalších platbách nepredložil. Napriek tomu, že rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 29.4.2015, č.k. 16P/6/2011-409 čo do určenia bežného výživného nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2015, otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
21. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 11.1.2011 do 27.10.2016 vo výške 6.767,80 Eur (súdom určené výživné predstavuje sumu 100,- Eur; alikvótna časť výživného za mesiac január 2011 predstavuje 100,- Eur : 31 dní v mesiaci = 3,23 Eur/ deň, teda 21 dní x 3,23 Eur = 67,80 Eur, + za mesiace 2-12/2011, 1-12/2012, 1-12/2013, 1-12/2014, 1-12/2015 a 1-10/2016, teda 69 x 100,- Eur = 6.900,- Eur mínus otcom zaplatené výživné v 11/2012 vo výške 200,- Eur), tento mu súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 190,- Eur, a to až do zaplatenia k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 360 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.