Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9P-27-2016.pdf
PDF · 76.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-9P/27/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. W., Y.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov J. W., B.. Š., Y.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tibor Bicko, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7-3 a N. W., Y.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2016 domáhala, aby súd zaviazal otca maloletého zaplatiť titulom zameškaného výživného za obdobie od 01.09.2014 do 01.09.2016 sumu 4 080,- eur k rukám matky maloletého. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.08.2016, sp. zn. 11P/101/2016-23 bolo manželstvo s otcom maloletého rozvedené, pričom maloletý jej bol zverený do výchovy a opatery. Otcovi maloletého bola určená vyživovacia povinnosť v sume 170,- eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci. Tiež uviedla, že manžel jej na spoločnú domácnosť prispieval nepravidelne, najviac sumou 50,- eur mesačne, pričom na výživu maloletého syna neprispieval vôbec, avšak vedel, že syn od septembra 2014 navštevuje Gumárenské učilište v Púchove. So štúdiom syna má výdavky spojené s cestovaním, poplatkami v škole, učebnými pomôckami, ošatením a stravou, ktoré výdavky hradí sama zo svojho platu. Pracuje ako robotníčka v spoločnosti Hanon Systems Slovakia, s.r.o., v Ilave s priemernou mesačnou mzdou okolo 731,82 eur. Zo svojho príjmu platí spotrebný úver v sume 399,- eur mesačne, cestovné do školy synovi vo výške 40,- eur mesačne, desiaty vo výške 20,- eur mesačne, pretože sa syn venuje kulturistike, doplnky k strave vo výške 15,- eur, telefón pre syna vo výške 10,- eur mesačne, náklady na oblečenie, obuv a pod.. Otec maloletého pracuje ako robotník v Českej republike s deklarovaným mesačným príjmom 9 085,- Kč, avšak tento príjem považuje matka za nereálny a podhodnotený vzhľadom na všeobecne známe zárobkové možnosti stavebných robotníkov, a preto súd v rozvodovom konaní určil výživné vo výške 170,- eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného ako aj zákonných ustanovení o rozsahu vyživovacej povinnosti má za to, že je preukázané, že otec dieťaťa pracuje v zahraničí, kde dosahuje zrejme vyšší príjme ako je deklarovaný, syn sa pripravuje na budúce povolanie, venuje sa športu a nemá mimoriadne a neprimerané nároky. Výživné vo výške 170,- eur zatiaľ považuje za primerané.
2. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa vidí matka v tom, že otec nikdy matke nepreukázal výšku svojho zárobku, tvrdil, že zarába iba 300,- eur a hoci platil určité výdavky v spoločnej domácnosti, na výživu maloletého syna neprispieval. Keď sa matka dožadovala zaplatenia výživného, otec odmietol a tvrdil, že viac nemá, pričom matke vynadal. Matka nebola schopná, keďže otec pracuje v Českej republike, zistiť jeho výšku zárobku, a preto sa spoliehala,
že toto výživné je dostatočné z toho hľadiska, že mala pokrytú aspoň nejakú časť výdavkov v súvislosti s maloletým. Má za to, že majetkové pomery otca v tomto konaní a v konaní o rozvod boli preukázané a tieto odôvodňovali aj dodatočné určenie výšky výživného tak, ako to uvádzajú v návrhu. Ďalej uviedol, že dom, v ktorom účastníci bývajú, je vo výlučnom vlastníctve starého otca maloletého zo strany otca. Platby uvedené v potvrdení, ktoré predložil otec, súvisia s úverom, ktorý si rodičia zobrali a ktorý vôbec nesúvisí s výživným, keďže tieto platby neboli určené na výživné. Na záver uviedol, že z dokazovania bolo preukázané, že otec neplatil na maloletého výživné, preto je návrh dôvodný a žiada mu vyhovieť v celom rozsahu.
3. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil, pričom uviedol, že jeho zamestnávateľ zasielal určité čiastky priamo na účet matky maloletého a tiež on sám posielal po svojich kolegoch peniaze, po ktoré chodieval ich druhý syn G. k manželke. Tiež uviedol, že z domu nikoho nevyhadzuje. Doma sa zdržiava štyri dni z mesiaca, ostatné dni je v Prahe. Predvčerom si vybavil účet vo VÚB banke, nakoľko v Českej republike účet nemá.
4. Kolízny opatrovník doporučil matkinmu návrhu vyhovieť s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery otca.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a prečítaním, resp. oboznámením obsahu nasledovných listinných dôkazov: Rodný list maloletého, Sobášny list, Potvrdenia o platení elektriky a rozhlasu, Poštový poukaz od Consumer Finance Holding, a.s., EPoukaz na úhradu od Slovak Telekom, a.s., Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.08.2016, sp. zn. 11P/101/2016-33, Potvrdenie od N. B. zo dňa 18.10.2016 a rukou písaným lístkom a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rodičia maloletého K. boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.08.2016, sp. zn. 11P/101/2016-23, rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2016.
7. Z potvrdenia o platení elektriny a rozhlasu bolo zistené, že účastníci konania rozhlas platia v sume 4,64 eur a elektrinu titulom zálohy v sume 68,- eur mesačne.
8. Z poštového poukazu od Consumer Finance Holding, a.s, Kežmarok bolo zistené, že matka tejto spoločnosti uhradila 10,- eur a z ePoukazu na úhradu bolo zistené, že matka uhradila spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava čiastku 27,48 eur.
9. Z potvrdenia od N. B. zo dňa 18.10.2016 bolo zistené, že tento na základe písomnej žiadosti otca maloletého vykonával úhrady v prospech účtu vedeného na matku maloletého, a to dňa 03.06.2014 v čiastke 370,- eur, dňa 09.07.2004 v čiastke 370,- eur, dňa 01.08.2014 v čiastke 370,- eur a dňa 06.10.2014 v čiastke 370,- eur. Na rukou písanom lístočku bolo uvedené, že od 14.01.2015 do 14.05.2015 bol PN, dňa 30.09.2015 bola daná hotovosť vo výške 350,- eur, dňa 30.11.2015 hotovosť v sume 10 000,- Kč a dňa 24.02.2016 hotovosť v sume 10 000,- Kč.
10. Z výsluchu matky na pojednávaní vyplynulo, že v období od 01.09.2014 do 01.09.2016 žila s otcom maloletého v spoločnej domácnosti s tým, že otec pracoval a býval v Čechách a domov chodil raz za mesiac. V tom období nevedela, že má podať návrh na určenie výživného. Jej zdravotný stav jej nebránil podať taký návrh, v danom období nebola ani hospitalizovaná. Uviedla, že sa bála otca maloletého, keďže sa jej vyhrážal, že pôjdu na ulicu a robil jej prieky. Nič jej neplatí. Otec maloletého jej počas celej doby, čo pracoval v Českej republike tvrdil, že zarába 300,- eur, čomu však matka neverila. Z tohto dôvodu požiadala cca pred 3 rokmi zamestnávateľa otca, aby jej uviedol skutočnú výšku zárobku otca, na čo jej zamestnávateľ otca uviedol, že zarába omnoho viac. Otec maloletého sa po rozvode preriekol, že má založený bankový účet v Čechách a matka verí tomu, že na tento účet si ukladal peniaze už počas ich manželstva.
11. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, veta druhá vyplýva, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t.j. odo dňa podania návrhu. Výnimka z tohto pravidla je ustanovená v tretej vete citovaného ustanovenia zákona, podľa ktorého v prípade výživného na maloleté dieťa možno toto priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak za splnenia podmienky, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa musia byť vždy dôvody výnimočné a musia byť zo strany navrhovateľa preukázané. Medzi takéto dôvody patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh (napr. že z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu), prípadne podaniu návrhu bránilo navrhovateľovi konanie zo strany tretej osoby, ktoré má znaky trestného činu (obmedzovanie osobnej slobody, násilie...) a podobne. Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala mimoriadny dôvod, ktorý jej bránil podať návrh na určenie výživného včas, teda nepreukázala, že na priznanie výživného spätne od 01.09.2013 do 29.08.2016 sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd jej návrh v tejto časti z tohto dôvodu zamietol bez toho, aby skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného (otca) a odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa). Sama matka vo výpovedi uviedla, že zdravotný stav jej nebránil podať návrh na určenie výživného, pričom jej nevedomosť o možnosti žiadať výživné, keď nemala vedomosť o presnom príjme otca, resp. že sa bála, že ich otec vyhodí z domu, nie je takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, aby súd vyhovel jej návrhu. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/101/2016-23 zo dňa 17.08.2016, právopl. dňa 24.08.2016 je pokryté výživné za dni 30.08.2016 a 01.09.2016 (matka nežiadala výživné vo vyššie sume než ktoré bolo spomínaným rozsudkom priznané), súd návrh aj v tejto časti zamietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, ktoré odvolanie sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).