Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/23/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: P.. U. I., N. na M. XX, XXX XX Bratislava, zast. Marko Overon-Fox, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 603 481, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 3.264,76 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.264,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počnúc od 11.01.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.01.2013 sa žalobkyňa domáhala zviazania žalovaného k zaplateniu 3.264,76 Eur s prísl. titulom náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného zákonom č.66/2009 Z.z. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava C., M..Ú.. Y. - parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu ako pozemok parcelné číslo XXXX vo výmere 457 m2 a pozemok pare. číslo XXXX vo výmere XXXX m2, oba zapísané na liste vlastníctva pre k.ú. Y. číslo XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pričom jeho spoluvlastnícky podiel dosahuje 8/210. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na vyššie uvedených pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne - Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke, a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom je zrejmé, že odporca užíva z vyššie uvedených pozemkov spolu X.XXX m2.

2. Predmetná stavba vo vlastníctve žalovaného postavená na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jedna stavba s jedným súpisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Rovnako bola vypracovaná identifikácia parciel a samotný žalovaný priznal užívanie parciel vo vlastníctve žalobcu v materiáloch predložených na rokovanie jeho orgánov. Užívanie pozemkov odporcom nie je medzi účastníkmi konania sporné.

3. V minulosti nedošlo k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve žalobkyne. Žalovaný však vlastní a užíva stavby na tomto pozemku. Žalovaný užíva pozemky jednak tým, že má na nich postavenú stavbu - požiarnu zbrojnicu a budovu mestskej polície vo svojom vlastníctve, jednak tým, že zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Ide pritom o oplotený a uzavretý areál, do ktorého nemá prístup ani žalobkyňa. Tento fakt potvrdzujú všetky relevantné dokumenty a žalovaný ho nespochybňuje. Naopak na podnet žalobkyne sa opakovane verbálne vyjadroval o svojej snahe usporiadať vlastnícke vzťahy. V roku 2006 vypracoval žalovaný podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré

mohlo majetkové vzťahy vysporiadať. Žalobkyňa dokonca opakovane ponúkla žalovanému predmetné pozemky v jeho spoluvlastníctve na predaj. Žalovaný však zostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie. V minulosti sa viedlo a v súčasnosti sa ešte aj vedie v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a ich užívaním zo strany žalovaného niekoľko súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava I, respektíve na Krajskom sude v Bratislave, ktorých predmetom sú nároky za obdobia 22.12.2004 až 22.12.2006, 23.12.2006 až 23.12.2008 a 24.12.2008 až 24.12.2010. Predmetom tohto konania sú nároky za obdobie 25.12.2010 až 25.12.2012.

4. Právny vzťah medzi účastníkmi konania v súčasnosti upravuje zákon 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi účastníkmi nie je sporné, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného má charakter stavby, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu. Zákon 66/2009 Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, tieto pozemky sa označujú v zákone ako "pozemok pod stavbou" (§ 1 odsek 1 zákona 66/2009 Z.z.). V zmysle ustanovenia § 4 odsek 1 tohto zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 tohto zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Týmto spôsobom vznikol na užívanie pozemkov žalobkyne žalovanému právny titul. Žalobkyňa vecné bremeno v súlade so zákonom trpí. Ani v zmysle tejto právnej úpravy nevzniká vecné bremeno bezodplatne (navyše by to bolo podľa nášho názoru v rozpore s ustanovením čl. 20 odsek 4 Ústavy, ktorá vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnutie primeranej náhrady). Je preto potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Zákon 66/2009 Z.z. vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti, a to v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav. Zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky. Až po uskutočnení týchto úkonov - teda až po tom, ako prestane odporca užívať pozemok navrhovateľa, pretože navrhovateľ získa iný nezaťažený pozemok, odpadne potreba vecného bremena, ako aj platby za jeho zriadenie. Do tohto okamihu je odporca povinný platiť odplatu a neexistuje právny dôvod na bezplatné užívanie. Poukazujeme aj na to, že ak by sa mali všetky nároky navrhovateľa ako spoluvlastníka pozemku zastaveného stavbou vyriešiť v rámci pozemkových úprav, právna úprava vecného bremena podľa § 4 citovaného zákona by bola nadbytočná. Odplata za vecné bremeno a usporiadanie vlastníctva v rámci pozemkových úprav sú dva samostatné inštitúty. Samotný zákon 66/2009 Z.z. v ustanovení § 1 odsek 1 uvádza, že jeho predmetom je iba usporiadanie vlastníckych vzťahov (a nie riešenie finančných vzťahov a nárokov). V ustanovení § 2 odsek 3 zákona sa táto zásada opakuje a dodáva, že iba v prípade, ak nebude pridelený vlastníkovi pozemku náhradný pozemok, vykoná sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou, a to v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. V rámci pozemkových úprav však môžu byť ich predmetom iba vlastnícke vzťahy k pozemkom, a teda nie finančné vyporiadanie akýchkoľvek pohľadávok, vrátane pohľadávky na zaplatenie odplaty na vecné bremeno. O tejto pohľadávke a spôsobe jej úhrady nie je správny orgán oprávnený v rámci pozemkových úprav ani rozhodnúť. Žalobkyňa do dnešného dňa náhradný pozemok nedostala a vzhľadom na rozlohu pozemkov, ktorých je spoluvlastníkom a ich polohu bude zabezpečenie náhradného pozemku problematické. Samotný žalovaný jej doteraz žiadny náhradný pozemok neponúkol, hoci zákon 66/2009 Z.z. predpokladá práve aktivitu zo strany vlastníka stavby. Práve z tohto dôvodu je namieste aplikovať ústavne konformný výklad zákona v zmysle článku 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Zriadenie vecného bremena k pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je nesporne núteným obmedzením jeho vlastníckeho práva. Takéto obmedzenie tak nemôže byť neodplatné, a je nutné zaplatiť vlastníkovi za neho náhradu. Iný výklad by to bol podľa nášho názoru v rozpore s ustanovením čl. 20 odsek 4 Ústavy, ktorá vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnutie primeranej náhrady.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 31/04 z 17.12.2004, ktorý v súvislosti ochranou vlastníckeho práva konštatoval: výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.

Právo žalobkyne vlastniť majetok a právo na jeho ochranu je ako základné právo garantované Ústavou Slovenskej republiky (Čl. 20 odsek 1,4. Všeobecná hodnota vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa - pare. č. XXXX R. XXXX v k.ú. Y. za obdobie 25.12.2010 až 25.12.2012 bola ustálená súdnym znalcom AUDING. s.r.o. - súdny znalec Ing. Adolf Daubnerom v znaleckom posudku číslo 14/2012 za obdobie 25.12.2010 do 25.12.2011 vo výške 42.300 eur; za obdobie 26.12.2011 do 25.12.2012 vo výške 43.400 eur, spolu vo výške 85.700 eur. Znamená to, že z titulu užívania pozemku v podielovom spoluvlastníctve vzniká žalobkyni ako podielovému spoluvlastníkovi so spoluvlastníckym podielom 8/210 nárok na úhradu sumy 3.264,76 eur.

Žalobkyňa sa pokúšala a pokúša o mimosúdne riešenie sporu, vyzvala žalovaného na zaplatenie odplaty do 10.1.2013, žalovaný však odplatu do dnešného dňa nezaplatil ani nijako nereagoval, čím sa od 11.1.2013 dostal do omeškania s platením žalovanej sumy. V záujme právnej istoty a ochrany svojich práv je žalobkyňa nútená preto podať túto žalobu.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na základe písomného stanoviska zo dňa 26.06.2015. Vo svojom vyjadrení poukázal na to že Hlavné mesto SR Bratislava je podľa LV č. XXX vlastníkom budovy Požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva Mestská Polícia. Väčšia časť budov je podľa nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX prenajatá Ministerstvu vnútra za symbolické nájomné.

Hlavné mesto SR Bratislava sa v rámci decentralizácie štátnej správy stalo vlastníkom veľkého množstva stavieb, medzi ktoré patria aj budovy požiarnych zbrojníc, postavených na majetkovoprávne neusporiadaných pozemkoch. Vlastnícke právo k týmto stavbám preniesol na obec štát zákonom bez poskytnutia akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktoré by hlavnému mestu umožnili odškodniť vlastníkov neoprávnene zabraných pozemkov.

7.V záujme riešiť túto situáciu prijalo v roku 2001 Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 628/2001, na základe ktorého bola žiadateľom o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35 Sk/m2 (v súčasnosti ide o 1.18 Eur/m2). Nakoľko doteraz nebolo prijaté žiadne nové uznesenie Mestského zastupiteľstva, predmetom ktorého by bolo riešenie tejto situácie, žalobkyni môže byť za účelom mimosúdneho vyrovnania ponúknutá len vyššie schválenú kúpna cenu.

Vo vzťahu k predloženému žalobnému návrhu hlavné mesto SR Bratislava nesúhlasí so spôsobom, akým si žalobkyňa každé dva roky uplatňuje svoj nárok na prislúchajúcu náhradu za zriadené vecné bremeno. Podľa jeho názoru by táto náhrada mala byť jednorazová, tak aby viedla ku konečnému riešeniu daného sporu. Svoj názor opiera hlavne o skutočnosť, že pozemkové úpravy stanovené v zákone č. 66/2009 Z.z. sa v praxi nerealizujú. Vychádzajúc z charakteru stavby "Požiarnej zbrojnice ako stavby trvalej, preto dôvodne predpokladá, že vecné bremeno zriadené vyššie citovaným zákonom na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne potrvá viac ako 20 rokov. Súčasne poukázal na to. že ide o dlhšiu dobu ako tú. z ktorej znalec vychádza pri výpočte jednorazového vecného bremena. V tejto súvislosti zdôraznil, že za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je potrebné poskytnúť náhradu, ktorá musí byť primeraná. Poukázal na to. že takýmto pravidelným uplatňovaním svojho pravá zo strany žalobkyne nastane v priebehu času situácia keď náhrada vysúdená za zriadenie vecné bremeno bude časom vyššia ako suma jednorazového vecného bremena stanovená ku dňu jeho vzniku a tiež bude vyššia ako

cena uvedených pozemkov stanovená v čase podania návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd predložený návrh žaloby zamietol.

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými stanoviskami procesných strán ( žaloba zo dňa 17.01. 2013, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26.06.2015, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 20.09.2016 ), vyjadreniami právnych zástupcov procesných strán na pojednávaní konanom dňa 27.10.2016, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( výpis z LV č. XXXX, LV č. XXX, znalecký posudok č. 14/2012 vypracovaný znalcom AUDING s.r.o., Bojnická cesta 35, Prievidza, kópia znalecké posudku č. 5/2016 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Durantným, kópia uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Bratislavy č. 658/2001) a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Podľa výpisu z LV č. XXXX okres Bratislava C. pre M..Ú.. Y. je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou parcely registra E evidovanej na mape určeného operátu ako pozemok parc.č. XXXX vo výmere 457m2 a pozemok parc.č. 1063 vo výmere 9205 m2. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXX na ktorom je vedený stav podľa údajov registra C KN, je parcela č. XXXX a parcela č. XXXX vedená ako súčasť pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 9.662 m2 zastavaná plocha. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 8/210 z celkovej výmery parcely k celku.

10. Žalovaný je vlastníkom stavby stojacej na pozemku parc. č. XXXX/X a to budovy Požiarnej zbrojnice a Mestskej polícii v Dúbravke ako i príjazdovej komunikácie a parkoviska, ktoré užíva spolu s hlavnou stavbou pričom sa jedná o uzavretý areál, do ktorého žalobkyňa prístup nemá a teda nemá možnosť akýmkoľvek spôsobom vykonávať v súvislosti s uvedeným pozemkom vlastnícke právo v rozsahu svojho vlastníckeho podielu. Celková plocha, ktorú žalovaný užíva z výmery pozemku predstavuje 9.662 m2. Žalovaný sa vlastníkov stavby stal v súvislosti s decentralizáciou štátnej správy súčasťou ktorej bol aj prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku na obce. Právny vzťah medzi účastníkmi konania v súčasnosti upravuje zákon 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon 66/2009). Medzi účastníkmi konania doposiaľ nedošlo k dohode ohľadom majetkového vysporiadania pozemkov stojacich pod stavbou alebo finančného vyrovnania zodpovedajúceho obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobkyne. V prejednávanej veci nebolo sporné vlastnícke právo žalobkyne k dotknutým a ani žalobkyňou spochybňované právo žalovanej užívať predmetný pozemok a preto úlohou súdu v predmetnom spore bolo posúdiť, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyni za od 25.12.2010 do 25.12.2012 patrí náhrada.

11. Podľa čl. 20 ods.1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba b nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu.

12. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práva slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

13. Podľa § 123 Obč. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Obč. zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 128 ods.1 Obč. zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. cit. ustanovenia, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 151n ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Podľa §151o ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 151p ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

14. Ako už bolo vyššie uvedené vzťah medzi účastníkmi konania spadá pod právny režim zákona č. 66/2009 Z.z. v znení ktorého žalovanému vzniklo od 01.07.2009 právo vecného bremena k užívaniu pozemku na ktorom stojí stavba nachádzajúca sa v jeho vlastníctve.

Podľa čl. l § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Podľa čl. l § 2 ods.1 cit. Zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovo právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytuje v rámci územia obce.

Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa ods.1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

Podľa čl. l § 3 ods.1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.

Podľa čl. l § 4 ods. 1 zákona 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ods.2, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

15. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods.1 veta prvá Obč. zákonníka t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Je to predpis ktorý upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov .

V súvislosti s predmetným zákonom je potrebné si uvedomiť, že majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v zmysle vyššie citovaných ustanovení prostredníctvom uzavretia zámennej zmluvy ako

i konania o nariadení pozemkových úprav priamo závisí od iniciatívy vlastníka stavby stojacej na dotknutých pozemkoch. V prípade ak je tento nečinný, nastupuje právo vlastníka pozemku domáhať sa ochrany vlastníckeho práva spôsobom zodpovedajúcemu právnemu režimu vzťahu vlastníka a užívateľa pozemku a v rozsahu zodpovedajúcemu platným právnym normám.

16. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, žeby vo vzťahu k dotknutým pozemkom boli realizované postupy za účelom majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov. Zo strany žalovaného bolo súdu predložené uznesenia č. 628/2001 Mestského zastupiteľstva, ktorým bola odsúhlasená v prípade žiadateľov o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov kúpna cena za 1 m2 t.j. 35,-SK ( 1,18 Eur/m2). Žiadne ďalšie uznesenia v tejto veci prijaté neboli.

17. Otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami zákon č. 66/2009 Z.z. priamo nerieši, ale súčasne výslovne neupravuje bezodplatný charakter zákonného vecného bremena a preto je namieste pri poskytnutie náhrady odvodiť priamo z čl.20 ústavy a § 128 ods. 2 Obč. zákonníka a následne na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Obč. zákonníka. Okolnosť, že majetok bol do vlastníctva žalovaného prevedený bez finančných prostriedkov, ktoré by žalovaný mohol použiť na účely kompenzácie vlastníkom pozemkov a že nehnuteľnosti sú v prenájme štátnych orgánov za symbolickú cenu ( MV SR ) nie sú relevantnými argumentami, ktoré by mohli mať vplyv na posudzovanie otázky oprávnenosti výšky nároku žalobkyne, nakoľko zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalobkyni znášať na svoj úkor plnenie funkcií samosprávnych celkov štátnych, prípadne verejnoprospešných organizácií .

18. Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej stanoviť finančnú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva z dôvodu zákonného vecného bremena jednorázovo, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. To znamená, že predovšetkým od žalovaného užívateľa pozemku a vlastníka stavby na ňom stojacej závisí kedy a za akých podmienok k majetkovoprávnemu vysporiadaniu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. dôjde. Jeho nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyni. Z tohto dôvodu nie je možné alebo je značne obtiažné stanoviť výšku náhrady do budúcna, nakoľko žalobkyňa nevie kedy bude konanie o pozemkových úpravách ukončené. Preto stanovenie výšky odplaty jednorázovo, pri zachovaní štatútu vecného bremena, by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa žiada o priznanie náhrady za obdobie spätne, t.z. za obdobie, kedy žalovaný užíval dotknuté pozemky bez odplaty. Takýto spôsob spätného vyplácania náhrady súčasne vylučuje duplicitu plnenia, nakoľko v prípade majetkovoprávneho usporiadania v konaní o pozemkových úpravách bude riešená otázka poskytnutia náhrady do budúcna.

19. Pri posudzovaní výšky náhrady plnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou t.j. znalecký posudok č. 14/2012 vypracovaným znaleckou organizáciou AUDING s.r.o., Bojnická cesta č.35, 971, ktorý pri určení výšky náhrad vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Posudok bol vypracovaný na patričnej odbornej výške zrozumiteľným a jasným postupom a záverečným výpočtom. Výšku ročnej odplaty za vecné bremeno vyčíslil za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 sumou zaokrúhlene 42.300 EUR a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 sumou zaokrúhlene 43.400 EUR. Z toho podiel žalobkyne 8/210 predstavuje sumu 3.264,76 EUR.

Námietku žalovaného voči vyššie uvedenému posudku vo forme predloženia kópie znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jozefom Ďurantným č. 5/2016 súd neakceptoval z dôvodu, že jednak predmetom znaleckého posudku nie sú totožné nehnuteľnosti navyše pokiaľ znalec tvrdí, že metodika výpočtu vecného bremena nepozná všeobecnú hodnotu vecného bremena tak z obsahu posudku nie je zrejmé bližšie zdôvodnenie tohto tvrdenia ako aj skutočnosť, akým spôsobom alebo na základe akého postupu znalec dospel k "odhadnutej" všeobecnej hodnote nájmu.

S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Úroky z omeškania súd žalobkyni priznal odo dňa 11.01.2013, kedy sa žalovaný preukazateľne z dôvodu nezaplatenia odplaty za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve dostal do omeškania.

O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal s poukazom na § 255 a § 262 nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,

d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.