Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-119-2015.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/119/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773 proti žalovanému: E. Y., č. XX, Q. na O., o zaplatenie 1.025,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/179/2014 - 65 zo dňa 28. mája 2015 v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/179/2014 - 65 zo dňa 28. mája 2015 v napadnutej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 5Cb/179/2014 - 65 zo dňa 28.05.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 623,14 eur ako aj 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 164,03 eur od 20.12.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 31,00 eur od 14.02.2012 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 387,82 eur od 15.11.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 36,79 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3,50 eur od 13.03.2012 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi titulom súdneho poplatku vo výške 12,30 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 68,98 eura.
3. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1025,14 eura s príslušenstvom vo forme zákonného úroku z omeškania. Žalobca poukazoval na zmluvu o pripojení uzatvorenú medzi svojim právnym predchodcom a žalovaným, ktorá bola predčasne ukončená pre podstatné porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného. Samotný nedoplatok žalovaného tvoriaci predmet žalobného nároku predstavuje vyčíslené nároky pôvodného veriteľa proti žalovanému, ktoré boli následne zmluvne postúpené na žalobcu.
4. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení, podľa ktorých medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 07.06.2011 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy č. 41015234/2. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o. zaviazal v prospech žalovaného poskytnúť telekomunikačné služby za cenu dojednanú v cenníku a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť odplatu. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Právny predchodca žalobcu a žalovaný v zmluvných podmienkach si dohodli v č. l. 5.2 i zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným. Žalovanému bolo pridelené účastnícke číslo +421948748855. Pri
uzatvorení zmluvy žalovaného pôvodný veriteľ označil okrem základných údajov, aj IČO-m, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný bol podnikateľom.
5. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Pôvodný veriteľ od uzatvorenej zmluvy dňom 10.1.2012 odstúpil.
6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24.6.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 1.025,14 eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
Nedoplatok žalovaného pozostáva z neuhradených telekomunikačných služieb vyúčtovaných faktúrami nasledovne:
O FA č. 1026898138 v sume 164,03 eur s DPH so splatnosťou dňa 19.12.2011,
O FA č. 1029137920 v sume 31,-- eur s DPH so splatnosťou dňa 13.02.2012,
O FA č. 1025231832 v sume 387,82 eur s DPH so splatnosťou dňa 14.11.2011 (na úhradu uvedenej faktúry vo výške 407,82 eur bola započítaná zaplatená záloha vo výške 20,-- eur ),
O FA č. 1028166793 v sume 36,79 eur s DPH so splatnosťou dňa 16.01.2012,
O FA č. 1031089894 v sume 405,50 eur s DPH so splatnosťou dňa 12.03.2012 - podľa čl. 5 bod 5.2 rámcovej zmluvy.
7. V časti venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na § 44 ods. 1, § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 3, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému uvedené faktúry. Zmluvu považoval za spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože na strane právneho predchodcu žalobcu vystupoval dodávateľ a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka s konštatovaním, že v čase vzniku záväzkového vzťahu sa tento nemohol týkať podnikateľskej činnosti žalovaného, pretože v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný síce bol podnikateľom, ale s predmetom činnosti - poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa nejedná o súvis s podnikateľskou činnosťou žalovaného, a že označenie žalovaného v zmluve pomocou IČO súložilo len k identifikácii „jeho zamestnania ako zdroju príjmu“.
8. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej konštatuje, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb na základe zmluvy o pripojení, keďže neuhrádzal vyúčtované faktúry. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. od zmlúv odstúpil. Pre prípad porušenia zmluvných povinností (jednou z nich bolo aj riadne a včasné splácanie ceny poskytnutých služieb) bola dojednaná zmluvná pokuta s určeným mechanizmom jej výpočtu. Táto v danom prípade dosiahla výšku 402,-- eur, pričom súd prvej inštancie ju v zmysle § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka považoval za absolútne neplatnú, a žalobu preto v tejto časti zamietol.
9. Ďalej sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo veci samej zaoberá už len opodstatnenosťou žalovaných úrokov z omeškania.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že náhradu ich pomernej časti (20 %) priznal žalobcovi, ktorého úspech percentuálne vyjadril na 60 % a jeho neúspech na 40 %.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie 405,50 eura, ktoré súd prvej inštancie oprel o závery, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter v spotrebiteľskej zmluvy a zmluvnú pokutu vyčíslenú v uvedenej výške je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. Žalobca argumentoval v odvolaní tým, že podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľom iba tá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za takúto fyzickú osobu podľa žalobcu nie je možné považovať žalovaného, ktorý sa v zmluve o pripojení a aj v rámcovej zmluve označil prostredníctvom IČO ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu uvedené zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a bol riadne oboznámený s formuláciou a výpočtom zmluvnej pokuty, na znak čoho s právnym predchodcom žalobcu predmetné zmluvy uzavrel.
13. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade opodstatnené.
15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu ohľadne protirečivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa na jednej strane konštatuje, že žalovaný uzatváral predmetné zmluvy označený prostredníctvom IČO, teda ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, na druhej strane však súd zmluvy považoval za spotrebiteľské. Odvolací súd v tejto pre posúdenie veci rozhodujúcej časti považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné pre nedostatok a aj čiastočnú nezrozumiteľnosť dôvodov. Takáto vada konania mala za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy (O. s. p.) za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že vada konania, ktorú predchádzajúci procesný predpis označoval za odňatie možnosti konať pred súdom a ktorá zakladala dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., našla v novom procesnom predpise CSP odraz v dôvode na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol dostatok presvedčivých dôvodov, pre ktoré by zmluvné vzťahy právneho predchodcu žalobcu a žalovaného mali mať charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zdôrazňuje, že žalovaný zmluvu o pripojení uzatváral ako podnikateľ, pričom táto skutočnosť je jednoznačná z označenia jeho postavenia v samotnej zmluve. Zmluvu totiž uzatváral ako fyzická osoba podnikateľ označený obchodným menom a tiež aj pomocou IČO. Za daných okolností je ťažké si predstaviť, ako jednoznačnejšie mal žalovaný prejaviť vôľu do predmetného zmluvného vzťahu vstúpiť ako podnikateľ. Odvolací súd neporozumel úvahe prvoinštančného súdu, že zmluva o pripojení sa nemôže týkať podnikateľskej činnosti žalovaného z dôvodu, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla. Používanie služieb mobilného operátora za účelom telefonovania, odosielania krátkych textových správ (SMS) a ostatných pridružených služieb je v dnešnej dobe jednou z elementárnych pracovných pomôcok pri vykonávaní podnikateľskej činnosti akéhokoľvek druhu, pretože zabezpečuje jeden zo základných komunikačných kanálov podnikateľa s ostatným svetom. Odvolací súd sa domnieva, že aj bez uvádzania akýchkoľvek ďalších podporných argumentov ide o skutočnosť natoľko všeobecne známu a logickými argumentami nespochybniteľnú, že odvolací súd si nevie vysvetliť význam vyššie uvedenej úvahy prvoinštančného súdu, podľa ktorej je vzhľadom na konkrétny druh podnikateľskej činnosti žalovaného vylúčené, aby uzavretie zmluvy o pripojení malo súvis s jeho podnikateľskou činnosťou.
17. Absenciu dostatočného a zároveň zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne posúdenia týchto okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie tej časti žalobou uplatneného nároku, ktorá bola zamietnutá (uplatnená zmluvná pokuta), odvolací súd považuje za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúce odvolanie. Tento nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom konaní vzhľadom na jeho povahu nie je možné napraviť.
18. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v napadnutej časti a v časti súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Podľa § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Tu sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia nového rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej tak, aby toto odôvodnenie tvorilo logický celok. Ak súd prvej inštancie za akýchkoľvek dôvodov opätovne dospeje k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, svoj právny záver o tom, že medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta má charakter neprijateľnej podmienky riadne odôvodní konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci a nie iba všeobecnými konštatovaniami ako to urobil v napadnutom rozsudku.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.