Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/280/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: I. W., narodený XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 4, zastúpený: AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, v mene ktorej koná Mgr. Pavol Antol, advokát a konateľ, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 15C/309/2016-13 zo dňa 1. augusta 2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zamestnávateľovi žalobcu Index Nosluš, s.r.o., Prešovská 38, 821 02 Bratislava, IČO: 35 804 441, uložil povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakotvená priamo v zmluve o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011 a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1,2, § 327 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že žalobca podal žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy ukotvené v článku 3, bod 4 zmluvy o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011, ako aj ustanovenie rozhodcovskej doložky v článku 3, bod 5 zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej úverovej zmluvy a preto sú neplatné. Žiadal ďalej aby bolo určené, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obsahovať a preto ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Súčasne žalobca požiadal i o vydanie neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a súd prvej inštancie mu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ktorá obsahoval aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dôkazoch, mal súd prvej inštancie za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o svoj majetok - finančné prostriedky, ktoré sú zrážané z jeho mzdy. Zrážky, ktoré vykonáva zamestnávateľ žalobcu z jeho príjmu (suma vo výške 312,70 eura) ho dostávajú do devastačnej finančnej situácie, nakoľko len základné a nevyhnutné mesačné výdavky na bežný život žalobcu a aspoň čiastočné platby pre veriteľov, presahujú jeho príjmy a zamedzujú tomu, aby mohol vykonávať voči ostatným veriteľom aspoň čiastočné úhrady jeho dlhov. V danom prípade nejde len o obavu, že by k ohrozeniu a neoprávnenému zrážaniu z príjmu žalobcu, len mohlo dôjsť, ale v danom prípade ide o reálne existujúcu skutočnosť, nakoľko k nemu už došlo a naďalej aj k nemu dochádza (výplatná páska za obdobie 5/2016). Dané neodkladné opatrenie má zabrániť ďalším možným dispozíciám s finančnými prostriedkami žalobcu, aby nedošlo k situácii, že suma, ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá žalobcovi, bude z jeho stany bezdôvodne a bez právneho opodstatnenia mnohonásobne preplatená, čím by na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko týmto zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobcu, a tým aj jeho životným podmienkam.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, keďže uznesenie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má aj inú vadu, ktorá mala za následok takéto rozhodnutie. V zmysle § 325 ods. 2 možno neodkladným opatrením ukladať povinnosti len stranám sporu. Uznesením bola pritom uložená povinnosť nie strane sporu, ale zamestnávateľovi žalobcu a z dôvodu, že platný právny predpis uloženie neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane sporu nepozná, je to nesprávne a nezákonné. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/372/2016 zo dňa 18.07.2016, ktorý k uvedenej problematike zaujal jednoznačné rovnaké stanovisko. Žalobca tiež musí preukázať opodstatnenosť nároku vo veci samej. Musí preukázať, že jeho nárok obstojí a že tu nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Má povinnosť preukázať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by boli ohrozené práva účastníkov, teda musí osvedčiť, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná alebo dokonca neodstrániteľná. Túto náležitosť žalobca však nepreukázal. Návrh žalobcu pritom neobsahuje dostatočné naplnenie týchto náležitostí a tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza len z tvrdení žalobcu, čo je nesprávne a neodôvodnené, keď napriek ďalším dostupným skutkovým okolnostiam svedčiacim v prospech žalovanej tieto ignoroval a na ne v rozhodnutí neprihliadol. Súd prvej inštancie rozhodol bez jasných, presných a konkrétnych tvrdení o tom, kedy a v akom rozsahu, na aký úver boli realizované zrážky z jeho mzdy, aké plnenia a kedy boli žalovanej poskytnuté. V konaní je nepochybné, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá suma 2.000,- eur. Žalobca sa zaviazal túto splácať v mesačných splátkach po 55,- eur a súčasťou zmluvy o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, keď žalobca nesplácal dohodnutú mesačnú splátku v sume 55,- eur. Dohodou o zrážkach zo mzdy si žalovaná uplatnila svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy vo výške 55,- eur mesačne, ktorý nárok nie je možné považovať za spochybnený. Preto je tvrdenie žalobcu nelogické, nesprávne a účelové a jeho cieľom je znemožniť žalovanej uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere, ako i dohoda o zrážkach bola uzavretá v súlade so všetkými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ako i v súlade s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd tvrdenia žalobcu nevyhodnotil ako nedostatočné a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, no akékoľvek odôvodnenie absentuje. Čo sa týka zrážok v sume 312,70 eura, ktoré majú byť pre žalobcu devastačné, tieto nepreukázal ani sám žalobca. Tu nie je zrejmé, k akému porušeniu práv žalobcu dochádza vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu, neuviedol to ani

súd prvej inštancie. V danom prípade došlo k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy a súd nemal rezignovať na preverenie všetkých dostupných informácií prípadu, čo by bol zákonný a logický postup. Postup súdu prvej inštancie je neobjektívny a tendenčný, keďže prihliadol len na tvrdenie žalobcu. Opomenul, že žalobca sa dobrovoľne zaviazal plniť splátky úveru a dôvody, o ktorých tvrdí, že mu bránia splácať oprávnené nároky žalovanej si spôsobil sám žalobca a žalovaná nie je za ne zodpovedná. Preto nie je možné súhlasiť, aby súd prihliadol len na argumenty žalobcu a na ochranu žalovanej nereflektoval. Poukázal ďalej na to, že žalobca je minimálne od septembra 2014 v omeškaní so splátkami a tieto si neplní. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s § 53 OZ, v súlade s ustanoveniami Zákon o ochrane spotrebiteľa a v súlade s § 551 OZ. Súd neuviedol, aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené a prečo je nutné nariadiť neodkladné opatrenie, nezaoberal sa otázkou, čo v prípade, ak žalobca nebude v konaní úspešný a dôjde ku škode na strane žalovanej. Tiež neuviedol, v čom spočíva konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Dôvodil ďalej, že aj príslušné ustanovenia smernice 208/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis Európskej únie nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobca porušil ustanovenia zmluvy o úvere týkajúce sa splácania jeho záväzku, tým sa dostal do omeškania a žalovaná pristúpila k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnila si u zamestnávateľa výplatu zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, pričom výška zrážok zo mzdy je priamo regulovaná zákonnými ustanoveniami a v tomto prípade je výška zrážky stanovená v zmysle zmluvy, zrážky rovnakej, aká bola dohodnutá výškou mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný si teda realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy iba uplatnil svoje práva plynúce mu zo zmluvy o úvere. Pritom výška zrážok bola rovnaká, ako výška mesačných splátok, na platenie ktorých sa žalobca zaviazal v zmluve o úvere. Poukázal tiež na to, že žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť splatiť žalovanej vzniknutý dlh a súčasne poukázal na potrebu zisťovania, či je daný naliehavý právny záujem na vydaní tohto neodkladného opatrenia (§ 80 písm. c) OSP).

3. Žalobca tiež neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca tieto skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal a preto na zdržanie sa vykonávania zvážok nie je právny nárok. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa zdržaním vykonávania zrážok zo mzdy zabráni ďalšiemu zhoršeniu postavenia žalobcu, keďže aj tak bude povinný platiť pravidelné mesačné splátky. Nie je to žalobca, koho práva sú ohrozené alebo poškodené, ale naopak. Momentálne je výrazne poškodená žalovaná, ktorej sa nespláca pohľadávka, hoci si splnila všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do práv žalovanej ako veriteľa a to do jej práva na uspokojenie jej peňažnej pohľadávky a uskutočnený zásah považuje za neodôvodnený a účelový, bez logického a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalovaná poukázala na to, že nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma, ktorá žalobcovi hrozí, keďže z jeho mzdy sú uskutočňované zrážky v rovnakej výške, aká je výška jeho splátok úveru. Poukázala na to, že žalovaná je v danom prípade banková inštitúcia, ktorá má na území Slovenskej republiky 20-ročnú tradíciu a jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Z toho dôvodu je žalovaná presvedčená, že celý kontraktačný postup bol zákonný a v súlade s platnou a účinnou zákonnou úpravou v čase uzavretia zmluvy o úvere. Poukázala tiež na to, že rozhodcovská doložka je uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom (uvedené sa nariadeného neodkladného opatrenia netýka, preto sa odvolací súd uvedenou otázkou vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal). Na základe týchto skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej bližšie písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/309/2016 je spor žalobcu voči žalovanej vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 4849761811 uzavretej účastníkmi dňa 19.05.2011, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci k tomu, aby zamestnávateľ žalobcu počas tohto sporu nevykonával z jeho mzdy zrážky v prospech žalovanej vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je ukotvená priamo v zmluve o úvere. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha predovšetkým preto, že zo mzdy sú mu vykonávané neprimerané zrážky vo vzťahu k jeho záväzku voči žalovanej, pretože predmetnú úverovú zmluvu považuje po dodržaní zákonných náležitostí úverovej zmluvy za nesúladnú so zákonom, čo má za následok, že ide o úver bez úrokov a poplatkov. Pretože zrážky z jeho mzdy, ktoré sú vykonávané, presahujú zákonom prípustný rámec čo do výšky, nemôžu sa podľa tohto dohody vykonávať.

7. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný na Okresný súd Galanta dňa 06.07.2016 vyhovel a uložil zamestnávateľovi žalobcu Index Nosluš, s.r.o., Prešovská 38, Bratislava zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe predmetnej dohody. Zo záveru prvej inštancie, nepopretého ani odvolateľom vyplýva, že vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere, na ktoré sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, je vzťahom spotrebiteľským.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce rozhodnutia súdu prvej inštancie s prihliadnutím na to, že právo žalobcu považoval za osvedčené a za týchto okolností vykonávanie zrážok z jeho mzdy v dohodnutom rozsahu nebolo možné preto, aby nedošlo k situácii, že suma, ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá žalobcovi bude mnohonásobne preplatená.

9. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prevej inštancie.

10. Podľa § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

11. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

14. Neodkladné opatrenie je zásadne prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj

iného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Neodkladným opatrením možno strane uložiť povinnosti, ktoré sú demonštratívne vymedzené v § 325 ods. 2 CSP.

15. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Novoprijatý inštitút neodkladných a iných opatrení radikálne mení a nahrádza doterajšiu koncepciu predbežných opatrení v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

17. Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach neobsahuje možnosť, aby neodkladné opatrenie bolo vydané proti inému, ako proti strane sporu. Neobsahuje právnu úpravu zakotvenú v pôvodných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, kedy bolo možné neodkladné opatrenie nariadiť i vo výnimočných prípadoch aj voči tretiemu subjektu (napríklad zamestnávateľ žalobcu, katastrálny, daňový úrad a iné). V dôsledku uvedených skutočností potom i predmetné neodkladné opatrenie, kde bola povinnosť nariadená zamestnávateľovi žalobcu, bolo vydané mimo rámec zákona č. 160/2015, pretože ním bola uložená povinnosť tretiemu subjektu. Odvolateľ v odvolaní na túto skutočnosť poukazoval a bolo potrebné na ňu ako dôvodnú v odvolacom konaní prihliadnuť, pretože odvolací súd ju považuje za dôvodnú, keďže Civilný sporový poriadok nedáva súdu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči zamestnávateľovi strany sporu, t.j. voči zamestnávateľovi žalobcu.

18. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam potom nebolo možné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej uložil zamestnávateľovi žalobcu, za súladné s platnou právnou úpravou a tak odvolací súd odvolanie žalovanej považoval za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. Odvolací súd vychádzal z toho, že tu neboli podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože povinnosť zdržať sa nakladania s určitými právami (vykonávania zrážok)bola uložená tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou v konaní (zamestnávateľovi žalobcu) a Civilný sporový poriadok takúto možnosť neustanovuje, pretože takáto možnosť uložiť uvedené povinnosti je daná len voči strane sporu. Súd prvej inštancie preto prekročil rámec možného uloženia povinnosti daný mu ustanovením § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda rozhodol nad rámec práv daný zákonom.

20. Odvolací súd sa z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti civilného sporového konania, ale i z dôvodu neprejudikovania práv žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s obdobným cieľom, avšak s iným výrokom, nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovanej obsiahnutými v odvolaní v záujme neprejudikovať vzájomné práva a povinnosti strán tohto sporu.

21. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a o trovách účastníkov nerozhodoval, pretože tu nejde o konečné rozhodnutie vo veci a o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, v rámci ktorého konania bolo rozhodované o tomto neodkladnom opatrení (§ 262 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 .