Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. O., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Y.. Q. O., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/XX, N., občianka SR a B. O., C..XX.XX.XXXX, S. C. U. XXX/X, U., občan SR, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o návrhoch matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletá T. O.Á., C.. XX.XX.XXXX sa zveruje s účinnosťou od 1.12.2015 do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 250 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2015, splatnej k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Nedoplatok na zročnom výžinom na mal. T. za obdobie od 1.12.2015 do 31.10.2016 v sume 2750 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. T. nasledovne:

- každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s účinnosťou od 1.11.2016 do 29.10.2017;

- každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., s účinnosťou od 30.10.2017;

- každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod,

- každý párny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.;

- každoročne počas letných prázdnin od 9:00 hod. v pondelok posledného júlového týždňa do 18:00 hod. v nedeľu prvého augustového týždňa vrátane možnosti vycestovania s maloletou mimo územia Slovenska ;

- počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 23.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov v párnom roku 2016 dňa 30.12. od 9:00 hod. do 18: 00 hod., dňa 31.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod., dňa 1.1. od 9:00 hod. do 18:00 hod., dňa 2.1. od 9:00 hod. do 18:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku začínajúc rokom 2018 od 30.12. od 9:00 hod. do 2.1. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi, a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.7.2016 domáhala, aby súd zveril maloletú T. do jej starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa na 250 eur s účinnosťou od 01.12.2015, upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod a v nedeľu od 9,00 hod. do 18.00 hod.

2. Otec súhlasil s návrhom matky, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, s výživným 250 eur mesačne od 01.12.2015. prejavil ochotu zaplatiť nedoplatok na výživnom jednorázovo. Otec žiadal upraviť jeho styk s dieťaťom každý druhý víkend aj s prespávaním od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Okrem toho žiadal z opatrnosti upraviť súdom i jeho styk s dieťaťom cez týždeň a to v nepárnom týždni v utorok a štvrtok vždy od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v párnom týždni v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Taktiež žiadal upraviť jeho styk cez letné prázdniny s dieťaťom a to v čase posledného júlového a prvého augustového týždňa s možnosťou vycestovať mimo Slovenska; v mesiaci december v párnom roku od 30.12. od 9,00 hod. do 2.1. do 18,00 hod a v nepárnom roku od 23.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod. Žiadal uložiť povinnosť matke informovať ho o zdravotnom stave dieťaťa , o jeho celkovej pohode minimálne raz za dva kalendárne dni.

3. Matka nesúhlasila s úpravou styku cez týždeň, cez letné prázdniny a mesiaci december z dôvodu, že to nie je potrebné, nechala by to na dohode rodičov. Taktiež nesúhlasila s tým, aby cez víkend dieťa u otca prespávalo z dôvodu, že dieťa po jednej návšteve otca (a prespaní u neho) začalo odmietať ísť k otcovi. Súhlasila, aby bol otec s dieťaťom v rámci styku hoc i každý nepárny týždeň, ako to už a funguje, ale bez prespávania. Matka k tomu uviedla, že situáciu konzultovala súkromne s psychológom ( rodinným priateľom) v rámci jednorazového sedenia bez prítomnosti dieťaťa a ten odporučil ísť na dieťa pomaly. Preto i dovolila otcovi tráviť čas s dieťaťom v jej domácnosti, pokiaľ dieťa nechce s otcom ísť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prokurátora a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni, písomným vyjadrením otca, daňovým priznaním otca za rok 2015, potvrdením o príjme matky, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Mal. T. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej domácnosti od 21.11.2015. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti ničím finančne na výživu dieťaťa neprispieva. Otec sa dožadoval od matky určenia sumy výživného, ktorú by mal platiť, ale navrhovanú sumu zistil až z návrhu matky podaného na súd. Ani jeden z rodičov nemá okrem T. žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

6. Matka je na rodičovskej dovolenke. Poberá mesačne rodičovský príspevok 203,20 eur a rodinné prídavky na dieťa 23,52 eur. Okrem toho matka pracuje na živnosť, robí účtovníctvo a podľa jej vyjadrenia si mesačne zarobím 400-600 eur brutto (v závislosti od toho, koľko položiek mesačne zaúčtuje). Matka býva s maloletou v 3 a 1 izbovom byte, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Mesačné výdavky spojené s bývaním v byte má: nájom 150 eur, elektrinu 30 eur, plyn 5 eur, TV 4,64 eur. Okrem toho spláca mesačne hypotéku na byt po 243 eur, Mágio a internet 33,18 eur. Mesačné výdavky na pohonné hmoty na auto má 30 eur. Platí ročne poistku na byt v sume 55,54 eur ( povinná poistka z dôvodu kúpy bytu na hypotéku).

7. K aktuálne prebiehajúcemu styku otca s dieťaťom matka uviedla, že otec sa s malou stretáva približne 3x do týždňa. Cez týždeň sa otec s dieťaťom stretáva od 16,00 hod do 18,00 hod v deň, ktorý si vopred určia. Otec si má brať dieťa na víkend, ale nakoľko dieťa s ním nechce ísť, trávi otec čas s malou u matky v byte. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že zvrat u dieťaťa (že nechce ísť k otcovi) nastal koncom februára 2016 , kedy mala u otca cez víkend spala. Podľa vyjadrenia matky, nakoľko následne mal. T. otca odmietala, tak s otcom dieťaťa hľadali riešenie, aby dieťa a otec našli k sebe cestu. Riešila to s otcom tak, že otec trávil čas s dieťaťom u nej, alebo všetci traja išli von spolu. Ďalší problém matka vidí v tom, že T. nastúpila do jasieľ, býva chorá a tak vznikali pauzy v tom, že malá nešla do U. k otcovi. Matka dodala, že otec aj vtedy ale chodil za mnou ku nej.

8. Matka sa vyjadrila k aktuálnemu dennému režimu dieťaťa. Podľa jej vyjadrenia maloletá stáva medzi 6,00 hod a 7,00hod., urobí sa hygiena, naraňajkuje sa, matka ju oblečie a idú do jaslí v čase 7,45 - 8,30 hod.. V jasliach je T. od 8,00 hod do 12:00 hod., má tu desiatu a obed. O 12,00 hod si ju matka vyzdvihne a na obedný spánok ju dá matka už doma s plienkou. Dieťa spí max. 2 a pol hodiny, najneskôr vstáva o 14:30 hod., prezlečie sa, má olovrant. Potom s ňou ide matka von alebo je doma s otcom ( ak príde otec za dieťaťom). Návrh otca na úpravu styku s dieťaťom cez leto a Vianoce by matka štylizovala, keď bude mať dieťa 4-5 rokov. Ona dovolí otcovi zobrať si dieťa cez víkend na celý deň, ale nie na prespatie.

9. Matka neuviedla žiadny objektívny dôvod, ktorý by jej bránil podať si návrh na úpravu práv a povinností k dieťaťu skôr ( po odchode otca z jej domácnosti), keďže návrh doručila súdu až 19.7.2016, no výživné žiada priznať od 01.12.2015.

10. Otec pracuje ako živnostník v odbore požiarny bezpečnostný technik. Podľa jeho slov má netto mesačný príjem cca 1500 eur. Iný príjem nemá. Otec býva u rodičov v rodinnom dome, na bývanie im nič neprispieva, ale nakupuje do domácnosti. U rodičov má otec k dispozícii svoju vlastnú izbu a časť domu. Mal. T. má postieľku vedľa jeho postele v izbe.

11. Otec sa osobitne vyjadril k otázke stretávania s dcérou. Zo začiatku ( po jeho odchode z spoločnej domácnosti) začiatku to fungovalo tak, že si dieťa brával na celý víkend aj s prespaním. Prebiehalo to tak od novembra 2015 do februára 2016. Vo februári 2016 nastal u malej zlom, ktorého príčinu nepozná. Februárovú situáciu opísal tak, že v sobotu si prišiel pre dieťa, matka s malou už čakali vonku, matka mu dávala dieťa do auta s plačom. Ale víkend prebehol vtedy štandardne, v nedeľu malú priviezol matke. Vtedy mala T. 14 mesiacov , plienky. Až následne, keď si opäť prišiel pre dieťa a malá ho zbadala, tak T. povedala, že nejde k nemu. Od toho februára 2016 prebieha jeho styk s dieťaťom tak, že pokiaľ má umožnené , tak príde za malou na návštevu. Niektoré týždne vidí dieťa denne, ale niekedy ju nevidel aj týždeň. Návrh na presné vymedzenie jeho styku s dcérou súdom aj cez leto či Vianoce odôvodnil tým, že pokiaľ to v rozsudku nebude, tak sa k dieťaťu nedostane.

12. Otec súdu neuviedol objektívny dôvod, pre ktorý žiada uložiť matke povinnosť informovať ho minimálne raz za dva dni o zdravotnom stave dieťaťa. Podľa jeho slov, ak sa neopýta on, matka mu to sama nepovie.

13. Mal. T. chodí na pol dňa do jasličiek, za ktoré matka mesačne platí 180 eur.

14. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne nedostatky. Otec navštevuje T. v domácnosti matky a matka ich nechá samých. V správe je uvedené, že rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Maloletej bola potvrdená alergia na psa a oslabená imunita. Lekárkou dieťaťa je B.. A. A. O..

15. V záverečnom vyjadrení navrhol prokurátor schváliť rodičovskú dohodu ohľadom výživného a zverenia. Návrh matky ohľadom styku považuje za nedostatočný a navrhol vyriešiť styk otca s dieťaťom v prvom rade v záujme dieťaťa. Vzhľadom na vek a záujem dieťaťa nevidí dôvod, prečo by dieťa nemohlo prespávať u otca. K vyjadreniu prokurátora sa pridala i kolízna opatrovníčka.

16. Matka uviedla v závere, že otcovi v styku s dieťaťom nebránila, ale minimálne rok chcem, aby dieťa u otca neprespávalo. Otec sa v závere vyjadril, že nesúhlasí so stretávaním s dieťaťom cez víkend bez prespávania. Nesúhlas odôvodnil tým, že ak si pre T. príde do N. v sobotu o 9,00hod a než sa vymotá z N., do miesta svojho bydliska (U.) sa dostane o 11, 00 hod. Malá príde, začne sa hrať so sesternicami a už ju aj musí nútiť ísť spať na obedný spánok. T. spí 1-2 hodiny, zobudí ju, dá jej najesť a už ju musí dať do auta a zaviesť späť Q. N..

17. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

18. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Súd rešpektujúc právo mal. T. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

30. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že obom záleží na maloletom.

31. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

32. Súd vychádzajúc zhodnej dohody rodičov zveril mal. T. do osobnej starostlivosti s účinnosťou od 01.12.2015, lebo od tohto dátumu určil aj otcovi výživné. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené svoje rodičovské práva.

33. Nakoľko došlo medzi rodičmi k dohode aj ohľadom výšky mesačného výživného 250 eur, súd takúto sumu výživného otcovi aj určil. Síce matka neuviedla objektívne dôvody, pre ktoré si nepodala návrh skôr, preukázateľne otec doposiaľ výživné na dieťa neplatil a súhlasil s určením výživného od 01.12.2015, súd určil výživné právo od tohto dňa. Bolo by v rozpore s záujmom dieťaťa, ak samotný otec súhlasil s určením mu výživného od 01.12.2015 a súd by mal určiť výživné len od podania návrhu. Otec prejavil ochotu zaplatiť nedoplatok na výživnom jednorázovo, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie 01.12.2015 až 31.10.2016 v celkovej sume 2.750 eur ( 250 eur x 11 mesiacov) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pritom vychádzal aj z majetkových pomerov rodičov ako i faktu, že dieťa nemá vážne zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky.

34. Nakoľko súd zveril dieťa matke, otec súhlasil s výživným 250 eur mesačne, aj s jednorazovým doplatením nedoplatku na výživnom, žiadal otec upraviť styk s dieťaťom súdnou cestou a to nie len víkendy, ale aj leto, Vianoce, dni v týždni. Otec prejavuje záujem podieľať sa v čo najširšom rozsahu na výchove svojho dieťaťa. Podľa názoru súdu sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadom styku otca s dieťaťom, preto bolo nutné vyporiadať sa touto otázkou. Z vyjadrení rodičov mal súd preukázané ( samotná matka to tvrdila), že otec sa s maloletou stretáva 3 krát do týždňa, preto aj súd upravil styk otca s dieťaťom jeden týždeň v stredu a druhý týždeň na utorok a štvrtok v časovom intervale, ako sa aj v súčasnosti styk otca s malou realizuje. V konečnom dôsledku súd len deklaroval pri styku cez týždeň existujúci stav, styk 2 až 3 krát do týždňa.

35. Súd mal ďalej preukázané, že po odchode otca s spoločnej domácnosti , si brával dieťa na celý víkend, ale od februára 2016 sa s malou stretáva cez víkendy len bez prespatia. Samotná matka prejavila vôľu súhlasiť s prespávaním, ale až bude dieťa staršie. Súd pri uvažovaní, či dieťa bude u otca prespávať cez víkendy alebo nie vychádzal z terajšieho veku dieťaťa a z faktu, že rodičia sa snažia s malou pracovať, aby dieťa chcelo s otcom ísť. Súd preto rozhodol, že otec sa bude s malou stýkať každý druhý týždeň v roku v sobotu a nedeľu bez prespatia do jej veku troch rokov a následne sa bude styk realizovať u otca aj s prespaním. Súd dáva rodičom do pozornosti, že nič im nebráni začať aplikovať styk s prespaním aj skôr. Súd akceptoval návrh otca, upraviť formou súdneho rozhodnutia i styk cez leto a Vianoce z dôvodu zachovania rovnosti práv a povinností rodičov k dieťaťu. Súd pritom vychádzal z toho, že v súčasnosti je rok 2016 , t.j. párny rok a preto i v tento rok počas Vianočných sviatkov určil, že otec je oprávnený stretávať sa s malou denne od 30.12. od 9:00 hod. do 2.1. 18: 00 hod. bez prespania z tých

istých dôvodov, pre ktoré upravil styk otca s dieťaťom cez víkendy bez prespania do 3 rokov dieťaťa. Následne v každý ďalší párny rok ( počínajúc rokom 2018) je oprávnený stýkať s malou v ten istý čas už s prespávaním u otca.

36. Súd akceptoval návrh otca i v časti úpravy jeho styku s dieťaťom cez letné prázdniny, v záujme aj hospodárnosti konania a predchádzaniu ďalších konaní. Samozrejme pokiaľ sa rodičia budú v budúcnosti vedieť dohodnúť aj na inom rozsahu styku s dieťaťom, nič im v tom nebráni a bude to hlavne v záujme dieťaťa. Nateraz ale súd upravil styk otca s dieťaťom počas letných prázdnin od 9:00 hod. v pondelok posledného júlového týždňa do 18:00 hod. v nedeľu prvého augustového týždňa. Súd tu určil styk s prespávaním dieťaťa u otca vychádzajúc z toho, že ide o letné prázdniny v roku 2018, kedy bude mať dieťa už skoro 3 roky a je v jej záujme, aby aj letné prázdniny trávila s otcom a jeho rodinou. Súd povolil otcovi možnosť styku cez leto aj s eventuálnym vycestovaním berúc do úvahy to, že otec má na dieťa rovnaké právo ako matka a teda i on má právo s ňou cestovať na dovolenky, utužovať a prehlbovať s ňou vzťahy, citové väzy.

37. Súd nevyhovel otcovi v časti jeho návrhu uložiť povinnosť matke informovať ho minimálne raz za dva dni o zdravotnom stave dieťaťa z dôvodu, že tento nepreukázal objektívny dôvod, ktorý by mu bránil, aby sa sám u matky informoval. Takisto nepreukázal, že y mu matka nejakú závažnú chorobu dieťaťa zatajila. V konečnom dôsledku realizácia informovať minimálne raz za dva dni súd hodnotí ako šikanózny.

38. V záujme zabezpečenia širokého styku otca s dieťaťom, upevňovanie citových väzieb hlavne cez sviatky ako sú Vianoce či letné prázdniny súd vyhovel návrhu otca a rozhodol o styku, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za to, že je v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

39. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.