Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-382-2015.pdf
PDF · 130.98 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/382/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: Y., O.. XX.XX.XXXX R. O., O.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - U.. Y. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XX, C. P. Y., zastúpená L.. E.. F. P., AK F. F. Š. XX, V. a otec - R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. E. X, V., zastúpený U.. F. Z., AK F. F. T. X/A, V., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého Y. M. O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. M., O.. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2016.
Súd styk matky s maloletým Y. M., O.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok 28P/322/2012 zo dňa 13.6.2013 v spojení s rozsudkom KS BA 11coP/505/2013 - 428 zo dňa 10.6.2014 v časti úpravy práv a povinností k maloletému Y..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 12.05.2015 sa otec maloletých detí F., Y. R. O. domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom tak, že všetky deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka bude zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 50 € mesačne na každé dieťa a jej styk s deťmi zostane bez úpravy. Zároveň navrhol, aby bol on sám zaviazaný povinnosťou informovať matku o všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých detí k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Za predpokladu, že by súd dospel k iným zisteniam navrhol, aby boli obe deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že bude zvlášť upravená starostlivosť rodičov počas sviatkov a školských prázdnin. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti navrhol neurčiť. V priebehu konania syn F. dosiahol plnoletosť, otec preto zotrval na svojom návrhu vo vzťahu k maloletému Y. R. O.. Počas konania svoj návrh zmenil a navrhol, aby
bolo výživné zo strany matky voči Y. určené v sume 300 € mesačne a aby maloletá O. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle alternatívneho návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov k deťom upravované rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014, ktorými boli všetky tri deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s deťmi a určil výživné zo strany otca voči deťom vo výške 300 € mesačne voči F., 300 € mesačne voči Y. a 200 € mesačne voči O.. Zmenu pomerov na strane maloletých detí otec odôvodnil čoraz častejším pobytom F. R. Y. u neho a tiež tým, že napriek deklarovanej údajnej snahe si matka doposiaľ nenašla zamestnanie a nemá žiadny príjem. Je tu teda dôvodný predpoklad, že otcom uhrádzané výživné na maloleté deti neslúži len na plnenie ich potrieb. Najpodstatnejšou skutočnosťou, osvedčujúcou zmenu pomerov v čase od posledného rozhodnutia súdu, je vôľa samotných detí F. R. Y. žiť s otcom. Mal za to, že F. R. Y. sú v jeho starostlivosti od marca 2015. K svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že dosahuje príjem zo závislej činnosti vo výške 500 € mesačne s tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére R., s ktorej matkou žije v spoločnej domácnosti. Partnerka otca mu prispieva na živobytie a finančne mu vypomáha s tým, že prevádzkuje kvetinárstvo, nemal však vedomosť o tom, aký z tejto činnosti dosahuje príjem. Na živobytí rodiny sa podieľajú aj staré matky detí z oboch strán, ktoré sa starajú o záhradu, pestujú potraviny a chovajú domce zvieratá, ktoré produkty sú potom v rámci rodiny spotrebovávané. K mesačným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého Y. a plnoletého F. sa podrobnejšie nevyjadril a žiadal, aby súd vychádzal z podaného návrhu. Nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym nákladom na strane maloletého Y. s odôvodnením, že to nerátal, pričom o potravinovú zložku sa v prevažnej miere starajú staré matky detí, ktoré tieto položky zabezpečujú. On sám prispieva do domácnosti čiastkou, ktorá sa podarí, cca 300 € mesačne. Poukázal na to, že u maloletého Y. sú zvýšené výdavky v súvislosti s hokejom, ktorému sa dlhodobo venuje. Taktiež sa vyjadril k exekúciám, ktorými je postihnutý z dôvodu matkou podaných návrhov, ktorými sa domáha zaplatenia výživného na maloleté deti Y. R. O. (predtým i F., ktorý po dosiahnutí plnoletosti podal návrh na zastavenie exekúcie voči otcovi) a ktoré sú mu vykonávané tak, že z príjmu 500 € mesačne mu zostane čiastka 166 € mesačne. Pokiaľ ide o jeho vzťah s maloletou O. poukázal na to, že s ňou nie je v žiadnom kontakte od 03/2009 a tento stav pripisoval výlučne konaniu a vplyvu matky. Maloletá ho síce pozná, avšak nemá k nemu vytvorený vzťah. V kontakte s O. bez prítomnosti matky je bránené aj F. R. Y.. Súčasný vzťah synov k matke označil za vlažný, uviedol, že matka sa ešte aj teraz dokáže vo vzťahu k deťom na nich urážať, bez vážnej príčiny s nimi nekomunikovať a správať sa nahnevane. Deťom taktiež neposkytuje žiadne finančné prostriedky na ich potreby. Napriek tomu, že s maloletou O. nie je v žiadnom kontakte, považoval jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti za súladné s jej záujmom, keďže takto bude zabezpečený jeho kontakt s maloletou.
3. Matka maloletých detí s návrhom otca na zverenie maloletého Y. do jeho osobnej starostlivosti súhlasila, uviedla, že si je vedomá vôle maloletého Y. (Z. R. R. F.) a v tomto ohľade nemieni maloletému brániť. Je pravdou, že obe deti, F. R. Y., odišli od nej k otcovi, a to v 05/2015 a zdržiavajú sa tam doposiaľ. Považovala však za potrebné uviesť, že deti od nej neušli. Ona sama sa ocitla v tak nepriaznivej finančnej situácií, keďže otec na výživu detí vôbec neprispieval, že F. R. Y. poslala k otcovi, aby sa u neho aspoň prestravovali a niečo im kúpil, nakoľko ona nemala peniaze. Bolo to tiež podmieňované tým, že ak k nemu synovia nepôjdu, otec im nezaplatí hokej, ktorému sa v tom čase ešte venovali obaja chlapci. Následne v máji 2015 prišli synovia od otca z večere a povedali jej, že jej otec nebude platiť žiadne výživné, pretože mu nechala zablokovať účty. Od tohto obdobia sú synovia u otca. Uviedla, že návrh na exekúciu podávala kvôli deťom, aby mala finančné prostriedky na ich výživu a výchovu. Uviedla, že je v záujme maloletého Y., aby bol zverený do starostlivosti otca, ktorý je schopný zabezpečiť obom synom nadštandardnú životnú úroveň, ktorú im sám nastavil. Poukázala napr. na to, že obe deti navštevujú súkromným lekárov po celej krajine, čo si matka nevie dovoliť. Za pár dní otec minie veľkú finančnú čiastku, čo sa preukázalo aj počas exekučného konania, keď otec preukazoval výdavky na deti a bolo tam napr. 3 000 € na zubára či 3 000 € na hokej u maloletého Y.. Pred časom sa vyjadrili, že ju síce majú radšej, ale u otca majú všetko. Je to taký vek a taká doba, ona sama im nevie zabezpečiť taký životný štýl. Samotní synovia sa vyjadrili, že prečo nedá O. k otcovi, kde by sa mala lepšie a na maloletú v tejto súvislosti i tlačia. Nejednalo sa však o súrodenecké vzťahy a morálne hľadisko. Pokiaľ ide o výživné voči maloletému Y., nie je schopná prispievať vyšším ako minimálnym výživným. Poukázala na to, že výživné navrhované otcom predstavuje polovicu jej príjmu, pričom ona sama je nútená si doplniť vzdelanie, keďže je to podmienkou, aby si udržala zamestnanie. Predtým 17 rokov nepracovala, čo
vyplývalo zo vzájomnej dohody manželov, kedy matka zabezpečovala starostlivosť o rodinu a deti a otec zabezpečoval finančný chod rodiny. Toto vzdelávanie je pritom spojené s úhradou školného vo výške 350 €/semester + doprava do Z.. Tvrdenia otca ohľadom jeho celkových pomerov považovala za nepravdivé. Je preukázané, že svoju firmu odpredal oficiálne bratrancovi, uzatvoril kúpne zmluvy na svoj majetok, kde je splatnosť týchto zmlúv rozpočítaná na roky, a teda otec z nich má značný príjem. Považovala za smiešne, ak sa otec odvoláva na to, že jeho rodina žije z toho, či si dopestujú a dochovajú, keď na strane druhej sám uvádza, že uspokojuje všetky potreby detí, vrátane nákladných športových aktivít. Je nemysliteľné, aby muž v produktívnom veku, ktorý má štyri deti, pracoval za 500 € mesačne a z toho uspokojoval všetky náklady. Už v predchádzajúcom konaní pritom otec uvádzal, že ho živí partnerka, čo sa ukázalo ako klamstvo a v súčasnosti tvrdí to isté, nadôvažok sa z tohto vzťahu narodilo dieťa. Je zrejmé, že otec má dostatok finančných prostriedkov, z ktorých uspokojuje náklady na výživu a výchovu oboch synov. Návrh otca v časti týkajúcej sa maloletej O. žiadala zamietnuť. Poukázala na to, že maloletá O. otca nepozná, pamätá si ho len z doby, keď chodil pre oboch synov za účelom realizácie styku a synovia s ním nechceli ísť, čo O. videla. Orgánom sociálnoprávnej ochrany detí bol s maloletou vykonaný i pohovor, kde sa maloletá spontánne vyjadrila. Návrh otca, týkajúci sa maloletej O. považovala za útok voči nej, ktorým ju chce zničiť, nejedná sa z jeho strany o skutočný záujem o maloletú. Nie je pravdou, že by F. R. Y. bránila v kontakte so sestrou, oni sami sú tak vyťažení, že na to nemajú čas. S O. sa môžu stretnúť kedykoľvek, majú k tomu množstvo príležitostí, ktoré však nevyužívajú. Rovnako je to i s matkou, deti majú množstvo aktivít, chodia do školy, venujú sa športu a sú celkovo vyťažení, ich vzájomný kontakt je preto obmedzený.
4. Právny zástupca otca podrobne vysvetlil exekučné konania vedené voči otcovi a tú skutočnosť, že otec vyplatil maloletému F. po dosiahnutí plnoletosti čiastku presahujúcu 3 000 €. Exekučné konanie pritom bolo iniciované matkou po tom, čo bolo odmietnuté jej trestné oznámenie proti otcovi za neplnenie vyživovacej povinnosti, keďže bolo preukázané, že nad rozsah svojej vyživovacej povinnosti poskytuje a uhrádza deťom potrebnú a nevyhnutnú starostlivosť. Dlžné výživné vznikalo tak, že otcov príjem predstavoval 500 € mesačne a bolo mu určené výživné dovedna vo výške 800 € mesačne, teda otec zasielal 500 € mesačne na výživu a zvyšných 300 € mesačne mu vznikalo dlžné výživné. Pokiaľ ide o matkine tvrdenia ohľadom celkových pomerov otca, tieto sa nezakladajú na pravde. Otec maloletých detí nikdy žiadnu spoločnosť nevlastnil a žije z príjmu 500 € mesačne. Matka pritom za obdobie, kedy sú F. R. Y. u otca, k ich rukám alebo k rukám otca neposkytla žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie ich výživy a výchovy. Otec hradí všetky potreby detí tak, ako sa počas konania vyjadril, hlavne mu vypomáha matka a partnerka. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia matky ohľadom stretávania sa so synmi, keďže je to matka, ktorá sa s deťmi odmieta stretávať. Matka si taktiež ponechávala finančné prostriedky, ktoré si F. zarobil na brigádach v čase, kedy žil s matkou. Keďže v minulosti otec poskytoval deťom darčeky, ktoré im matka bez udania dôvodu neodovzdala, otec poskytuje darčeky O. prostredníctvom maloletého Y., ktorý sa s O. stretáva v škole. Jedná sa o drobnosti ako ovocie, zelenina, malé vreckové. Otec má záujem sa s O. kontaktovať, avšak situácia za roky súdnych pojednávaní je taká, že otec je vykresľovaný ako ten, ktorý jej chce ublížiť. V krátkosti sa vyjadril aj k súdnym konaniam, ktoré sú vedené medzi matkou otca a matkou detí. Žiadal, aby súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel.
5. Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka s návrhom otca na zverenie maloletého Y. do jeho osobnej starostlivosti súhlasí, výživné zo strany matky voči maloletému navrhla určiť v sume 30 € mesačne a poukázala na finančnú situáciu matky. Návrh v časti týkajúcej sa maloletej O. navrhla zamietnuť ako nedôvodný. Poukázala na to, že otec doposiaľ nepredložil žiadny relevantný doklad, preukazujúci jeho príjem a taktiež nevyčíslil životné náklady svoje ani svojich detí. Z rozsudku o rozvode manželstva vyplynulo, že mesačný príjem otca predstavoval v tom čase čiastku cca 15 500 €, pričom otec predal hnuteľný a nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 925 000 €, pričom splatnosť zmlúv bola rozložená na 10 rokov od podpisu, t. j. do roku 2021. Zároveň poukázala na to, že otec dlhuje matke detí sumu viac ako 20 000 € z titulu výživného na manželku, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v 08/2016.
6. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane rodičov maloletých detí a vykonal pohovor s Y. R. O., o čom založil do súdneho spisu podrobnú správu. Maloletý Y. je v starostlivosti otca , vyjadril sa, že si želá u otca i zotrvať, pričom tento má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o Y.. Maloletá O. naopak uviedla, že si želá zotrvať v starostlivosti matky, počas pohovoru sa rozplakala a uviedla, že od matky nechce odísť. Z uvedených dôvodov doporučil súdu zveriť maloletého Y. do osobnej starostlivosti
otca a zo strany matky určiť povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 € mesačne. Nevidel však priestor pre vyhovenie návrhu otca v časti, týkajúcej sa maloletej O. a tento doporučil zamietnuť.
7. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 12.05.2015, rodnými listami maloletých detí Y. R. O., rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.06.2013, č. k. 28P/322/2012 - 382, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014, č. k. 11CoP/505/2013 - 428, uznesením zo dňa 20.05.2015, č. k. 37P/183/2015 - 72, správou ÚPSVaR Senec z prešetrenia pomerov zo dňa 28.03.2016, potvrdením o návšteve školy na strane maloletej O., potvrdením o výške príjmu matky maloletých detí, potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky potvrdením o návšteve školy na strane plnoletého F. a potvrdením o návšteve školy na strane maloletého Y.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:
8. Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravovaný rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.06.2013, č. k. 28P/322/2012 - 382 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014, č. k. 11CoP/505/2013 - 428, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli v tom čase ešte všetky maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F. sumou 300 € mesačne, na maloletého Y. sumou 300 € mesačne a na maloletú O. sumou 200 € mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Matka bola v tom čase nezamestnaná, otec jej platil výživné na manželku vo výške 500 € mesačne. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom súd ustálil možnosti jeho príjmu na sumu 14 514 € mesačne. Maloletý Y. v tom čase navštevoval X. E. K., venoval sa hokeju, maloletá O. navštevovala materskú škôlku. Zdravotný stav detí bol dobrý.
9. Uznesením zo dňa 30.03.2016, č. k. 38P/83/2016 - 32 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý Y. M., O.. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 80 € mesačne, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 30.03.2016.
10. Uznesením zo dňa 03.06.2016, č. k. 11CoP/252/2016 - 77 Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v časti určenia vyživovacej povinnosti matke na maloletého Y. M., O.. XX.XX.XXXX zamietol. Po dobu trvania nariadeného predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III 38P 83/2016-32 zo dňa 30.03.2016 o zmene zverenia maloletého Y. M., O.. XX.XX.XXXX, stráca účinnosť výrok rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.06.2013, č.k. 28P/322/2012-382 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.06.2014, č. k. 11CoP/505/2013-428 v časti o vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. M..
11. Maloletý Y. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. E. K. X. C. P. Y., stravuje sa doma, otec mu zabezpečuje i desiatový a pitný režim. Otec zakupuje maloletému školské potreby a pomôcky a uhrádza všetky náklady spojené s návštevou školy na strane maloletého. Zúčastňuje sa aktivít poriadaných školou. Je organizovaný v B. E., hokej hrá od 4 rokov. Mesačný poplatok klubu predstavuje 80 € mesačne, ďalšie náklady sú spojené so zabezpečením výstroje a výbavy. Ďalšie náklady predstavujú sústredenia a kempy. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Otec mu taktiež zabezpečuje ošatenie a obuv a uhrádza náklady na všetky jeho životné potreby.
12. Maloletá O. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. E. K. X. C. P. Y., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 25 € mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 20 € mesačne. V rámci školy navštevuje krúžky a navštevuje K. - F.. Zdravotný stav maloletej je dobrý.
13. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému F., ktorý je študentom X. E. T. G.. O. X. V.. Žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý má v súvislosti s návštevou školy u plnoletého syna náklady spojené s dopravou a stravou vo výške 50-70 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý.
14. Otec maloletých detí od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej R. M., O.. XX.XX.XXXX, z ktorej matkou žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v V., ktorý je vo vlastníctve matky jeho
partnerky. Je zamestnaný v spoločnosti I. N., R..F.. ako technický pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 500 € mesačne, iný príjem nemá. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke a prevádzkuje kvetinárstvo v V., nevedel však, aký má z neho príjem.
15. Matka maloletých detí od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná ako učiteľka na K. X. F., z ktorej činnosti dosahuje príjem cca 600 € mesačne, poberá rodinné prídavky na maloleté deti Y. R. O., iné príjmy nemá. Spolu s maloletou O. býva v byte v C. P. Y., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku cca 120 € mesačne. S nikým nevediem spoločnú domácnosť. Externe študuje na H. X. Z., kde školné predstavuje čiastku 350 €/semester. Povinnosť doplniť si vzdelanie jej vyplýva z pracovnej zmluvy.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 26 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
23. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
27. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je čiastočne dôvodný, a to vo vzťahu k maloletému Y., keďže najstarší syn rodičov počas konania dosiahol plnoletosť a vo vzťahu k nemu bol návrh bezpredmetný. Maloletý Y. L. X. X. XX rokov s tým, že 1,5 roka sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti otca, v ktorej si praje aj zotrvať. Otec pritom zabezpečuje starostlivosť o maloletého Y. riadne a v dostatočnom rozsahu po všetkých stránkach a uspokojuje všetky jeho potreby a záujmy. S týmto stavom sa zmierila i matka maloletého, ktorá s návrhom otca v tejto časti súhlasila, nemala záujem stavať sa proti vôli maloletého a jeho rozhodnutie zotrvať v starostlivosti otca bolo pre ňu, s ohľadom na vek maloletého a životnú úroveň, ktorú otec obom synom zabezpečuje, pochopiteľné. Medzi rodičmi nebol v otázke zverenia maloletého Y. do starostlivosti otca spor, maloletý Y. vyjadril svoj názor jasne a bez nátlaku a vzhľadom k jeho veku a podmienkam na strane otca maloletého, súd nemal pochybnosti, že by toto rozhodnutie bolo v rozpore so záujmom maloletého Y.. Z uvedených dôvodov v tejto časti návrhu otca vyhovel a zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
28. Pokiaľ ide o návrh otca v časti týkajúcej sa maloletej O., tento súd považoval za nedôvodný v plnom rozsahu. Maloletá nemá k svojmu otcovi vytvorené žiadne bližšie citové väzby, keďže rodičia sa rozišli v čase, kedy nemala ešte ani dva roky. Medzi rodičmi pritom bol (a bohužiaľ stále ešte je) prítomný veľmi vážny konflikt, o čom svedčí aj priebeh ich rozvodového konania, vykonané dokazovanie v tomto konaní a v neposlednom rade i v tom čase prezentovaný postoj maloletého F. R. Y.. Maloletá O. s otcom neudržiavala prakticky žiadne väzby a preto si s ním nevytvorila bližší citový vzťah. Jedná sa pritom o dlhodobý stav, ktorý sa za roky súdnych pojednávaní žiadnym spôsobom, ani len čiastočne, nezlepšil. Uvedené potvrdil počas konania i samotný otec, ktorý ale považoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti za súladný so záujmom maloletej O., keďže uvedené by, podľa jeho názoru, malo za následok vytvorenie a udržanie väzieb medzi ním a maloletou. S prezentovaným názorom otca sa však súd v žiadnom ohľade nemohol stotožniť. Praktická neexistencia citového vzťahu maloletej O. k otcovi je nepochybná, ktorú skutočnosť si otec v plnom rozsahu uvedomuje. Napriek tomu si však maloletá zložitosť situácie, výrazné napätie a konflikt medi rodičmi uvedomuje najmä cez tú skutočnosť, že obaja starší bratia odišli k otcovi. Medzi rodičmi prebiehajú aj spory ohľadom platenia a vymáhania výživného a medzi matkou detí a rodinou otca prebiehajú ďalšie spory, čo sa bezpochyby minimálne nepriamo podpisuje na prežívaní maloletej, pre ktorú je matka najbližšou osobou, od ktorej čaká, že jej poskytne bezpečie a istotu a ktorú nevyhnutne potrebuje. Uvedené vyplynulo aj z pohovoru s maloletou O. vykonaného orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, počas ktorého maloletá reagovala emotívne, s evidentnou rozrušenosťou pokiaľ išlo o tému prípadného odchodu od matky, resp. výkonu osobnej starostlivosti o ňu aj zo strany otca. Za tejto situácie by zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej a v žiadnom prípade by sa tým nedostavil otcom zamýšľaný efekt ohľadom vzťahu medzi ním a maloletou O., práve naopak. Takéto rozhodnutie súdu by malo na citové a psychické prežívanie maloletej výrazne negatívny vplyv, ktorého následky by v mnohých ohľadoch boli s najväčšou pravdepodobnosťou tak vážne, že by mohli byť nezvratné. Nanajvýš nepravdepodobná sa javí samotná realizácia striedavej osobnej starostlivosti o maloletú a do akej miery by bolo možné, za súčasného stavu vzťahov medzi ňou a otcom, realizovať túto formu starostlivosti, t. j. aký postoj by maloletá zaujala a ako by sa správala. Tohto všetkého si bol a je otec vedomý, keď sám počas konania uviedol, že chce mať s maloletou kontakt. Táto otázka však nie je predmetom tohto konania a v žiadnom prípade nemožno nahrádzať dlhodobé nerealizovanie styku otca s maloletou jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti. Ak by súd tomuto návrhu vyhovel, maloletá by to niesla po psychickej stránke mimoriadne ťažko a obviňovala by z tejto situácie otca ako toho, kto sa súdnou cestou domáhal na takomto usporiadaní vzťahov medzi nimi a trval na ich dodržiavaní. Ak teraz vzťah medzi maloletou O. a otcom neexistuje, resp. spočíva či ho možno označiť za neutrálny, po takomto rozhodnutí súdu by sa mohol zo strany maloletej premeniť na nepriateľský až nenávistný. V tejto súvislosti sú poukazuje aj na to, že otec sa žiadnym aktívnym spôsobom nesnaží nadviazať kontakt (vzťah) s maloletou, s výnimkou súdnych konaní, ktoré sú však kontraproduktívne. Ak má otec skutočne záujem na vybudovaní vzťahu s maloletou O. musí si uvedomiť, že sa jedná o dlhodobý proces, v ktorom to bude on, kto bude musieť byť aktívny spôsobom, ktorý bude pre maloletú prijateľný, nebude ho považovať za útok na jej osobu a na osobu matky, ktorá je pre ňu zdrojom bezpečia a istoty.
Otec sa tiež musí pripraviť na to, že jeho snahu bude spočiatku sprevádzať nepochybne neúspech a odmietanie zo strany maloletej, ktorý sa bude musieť naučiť prekonať a snažiť sa ďalej. Spočiatku by bolo vhodnejšie, aby sa otec obmedzil napríklad na písomný kontakt s maloletou (písal by jej listy), alebo cestou elektronických prostriedkov (e-maily a pod.), aby maloletej zostala zachovaná zóna rozhodnutia, ako sa k tomu postaví. Je potrebné, aby si otec dôkladne premyslel, či sa na takúto cestu vydá a či je schopný na nej zotrvať. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by za súčasnej situácie spôsobilo definitívne zmarenie akýchkoľvek budúcich možností na nápravu, aj preto súd návrhu otca v tejto časti nevyhovel.
29. Medzi rodičmi bola spornou výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletému Y., kde sa otec svojim návrhom domáhal, aby táto bola určená v sume 50 € mesačne, následne počas konania svoj návrh v tejto časti zmenil a navrhol, aby bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého rovnakou čiastkou, ako tomu bolo v jeho prípade, t. j. 300 € mesačne. Z akého dôvodu otec takým diametrálnym spôsobom zmenil svoj pôvodný návrh žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. V danom prípade otec maloletého náklady na maloletého Y. nevyčíslil, a to ani v návrhu, na ktorý sa počas konania odvolával. Jediné k čomu sa jednoznačne vyjadril bol členský príspevok na hokej, v ostatnom uviedol, že náklady na výchovu a výživu maloletého nepočíta, nevie ich exaktne vyčísliť, ale uspokojuje všetky jeho potreby a záujmy. Uvedené bolo zrejmé aj počas konania, kde matka opakovane poukazovala na to, že postoj synov chápe, keďže ona si nemôže dovoliť zabezpečiť im taký život, aký majú u otca. S ohľadom na priebeh a vykonané dokazovanie súd pristúpil k určeniu výživného zo strany matky voči maloletému Y. v zmysle pôvodného návrhu otca a toto určil v sume 50 € mesačne, pri ktorom rozhodnutí zohľadnil diametrálne odlišnú životnú úroveň rodičov maloletých detí, ktorú mal počas konania za preukázanú.
30. Predovšetkým súd spochybnil príjem otca maloletých detí v sume 500 € mesačne, ktorý deklaroval ako svoj jediný príjem. Samotný otec počas konania poukázal na to, že uhrádza všetky potreby oboch synov, vrátane nákladov na športovú činnosť u maloletého Y., ktorá je spojená so značnými výdavkami, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Otec síce uvádzal, že s úhradou jeho a synových životných potrieb mu pomáha jeho partnerka a staré matky detí z oboch strán a že základné životné potreby si ako rodina uspokojujú aj pestovaním a chovom plodín a domácich zvierat, tieto tvrdenia však súd považoval za nanajvýš nepravdepodobné a pri svojom rozhodovaní ich nezohľadnil. Súd nespochybňuje, že rodina pestuje plodiny a chová domáce zvieratá, v žiadnom prípade však tieto položky nepokrývajú celú potravinovú spotrebu rodiny, nanajvýš tak jej menšiu časť. Už samotná skutočnosť, že otec nevie, aké sú náklady na výživu a výchovu maloletého Y. znamená, že nie je nútený to vedieť, nepotrebuje poznať výšku nákladov na jednotlivé potreby a záujmy detí, uhrádza ich plynulo tak, ako nastanú. Na uvedené poukazovala aj matka, ktorá sa s časťou týchto nákladov mala možnosť oboznámiť počas exekučného konania vedeného voči otcovi detí, v ktorom otec dokladoval náklady na životné potreby detí, ktoré boli vo výške niekoľko tisíc eur iba na hokej a stomatologické ošetrenia. Otcovi nadôvažok pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej R., z ktorej matkou žije v spoločnej domácnosti a rovnako uspokojuje aj jej potreby. Partnerka otca prevádzkuje kvetinárstvo v mieste bydliska rodiny, z ktorého príjmu by, podľa udania otca, mala výraznou mierou prispievať na výživu tak F. R. R. Y. R. W.Z. R. R., jej príjem však nebol otcovi známy s odôvodnením, že to nie sú veci, ktoré by sledoval. Rovnaké nezrovnalosti sa vyskytujú aj v príjmovej oblasti otca detí, keď počas konania uvádzal, že jeho jediným príjmom je plat zo závislej činnosti vo výške 500 €. Následne uviedol, že do domácnosti poskytne mesačne sumu cca 300 €, podľa toho, ako sa podarí, no po exekučných zrážkach, ktoré sú mu vykonávané každý mesiac, mu exekútor z tejto výplaty ponechá len 166 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že otec nemá prehľad o výdavkoch rodiny a v konečnom dôsledku ani o skutočnej výške svojich príjmov. Aj s ohľadom na ďalšie skutočnosti, na ktoré bolo počas konania poukazované (dovolenky rodiny otca, dovolenky detí a pod.) je zrejmé, že otec má aj iný príjem, než ním deklarovaných 500 € mesačne. Tento záver je podporený aj dokazovaním vykonaným v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva rodičov detí, počas ktorého bolo preukázané že otec odpredal hnuteľný a nehnuteľný majetok vo výške cca 925 000 €, kde splatnosti týchto zmlúv sú rozložené na niekoľko rokov, maximálne
na 10 rokov a ktorých splatnosť stále beží. Keďže súdu nie je známe, ako prebieha splatnosť týchto zmlúv, vychádzal z bežného rozpočítania na roky a následne mesiace, aby tak ustálil príjem otca. V tomto roku mala byť ukončená splatnosť dvoch zmlúv, a to zmluvy uzavretej v 07/2011 na celkovú sumu 20 000 € a v 12/2011 na celkovú sumu 42 979 €, pričom splatnosť oboch bola dohodnutá na 5 rokov. V prípade prvej zmluvy teda ročne prichádzala do úvahy splátka vo výške 4 000 € a v prípade druhej zmluvy splátka vo výške 8 595 €. Okrem toho beží splatnosť ďalších zmlúv, a to zmluvy uzatvorenej v 1/2012 na celkovú sumu 38 104 € so splatnosťou na 5 rokov, z ktorej prichádza do úvahy ročne splátka 7 620 €; zmluvy uzatvorenej 7/2011 na celkovú sumu 513 345 € so splatnosťou na 10 rokov, z ktorej prichádza do úvahy ročne splátka 51 334 € a zmluvy uzatvorenej v 08/2011 na celkovú sumu 311 252 € so splatnosťou na 10 rokov, z ktorej prichádza do úvahy ročne splátka 31 125 €. Ak tieto splátky súd rozpočíta na mesiace, v tomto roku by táto čiastka predstavovala sumu dovedna vo výške 8 554 € mesačne. Jedná sa o príjem, ktorý môže a mal by mať otec k dispozícií, s ohľadom na ním uzatvorené zmluvy, a teda sa jedná o jeho reálne príjmové možnosti a schopnosti.
31. Súd sa v tomto konaní nevysporiadava so správaním sa otca ohľadom jeho majetkovej sféry, poukazuje však na to, že jeho príjmové pomery sú nepomerne vyššie, než príjmové pomery matky, ktorú skutočnosť je nevyhnutne potrebné premietnuť do rozhodnutia o výške výživného zo strany matky voči maloletému Y., a to aj s ohľadom na celkové možnosti a schopnosti matky ako povinného rodiča. Matke sa v 08/2015 podarilo zamestnať po približne 17 rokoch, kedy bola nezamestnaná. Využila možnosť zamestnať sa ako učiteľka, pracovná zmluva však bola podmienená získaním ďalšieho vzdelania. Matka teda využíva svoje možnosti a schopnosti k tomu aby sa udržala v riadnom pracovnom procese, a to aj tým, že plní podmienky zamestnávateľa ohľadom jej vzdelania, ktoré si musí doplniť vo vlastnej réžií a vo svojom voľnom čase. Toto vzdelanie je samozrejme zaťažené financovaním, ktoré je však nutné na strane matky zohľadniť ako náklad, ktorý je nevyhnutné vynaložiť, aby nestratila prácu. Na strane matky sa nejedná o slobodné rozhodnutie, jej vzdelávanie je naviazané výlučne na potrebu udržať si zamestnanie, a preto čiastku 350 €/semester súd na strane matky zohľadnil ako životný náklad, ktorý musí vynaložiť. Na strane matky pritom nie sú prítomné také príjmové pomery a možnosti ako na strane otca, matka v minulosti nemala a ani v súčasnosti nemá vo vlastníctve nič, čo by mohla speňažiť ako otec a mala z toho príjem. Za tejto situácie súd ustálil, že celkové príjmové a majetkové pomery a teda i životná úroveň, je na strane otca detí omnoho vyššia, než na strane matky, a preto je tu dôvod, aby sa otec, napriek tomu, že sa o maloletého i osobne stará, vo väčšej miere podieľal i na krytí nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, ktoré v mnohom presahujú štandardný rámec nákladov na potreby a záujmy dieťaťa v jeho veku a prirodzene vyplývajú z toho, čo si ktorý z rodičov môže finančne dovoliť. Otcom navrhované výživné po zmene návrhu nezodpovedá možnostiam a schopnostiam matky ako povinného rodiča s poukazom na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a ak je táto odlišná, tak na životnej úrovni toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia. Rodičia nemajú povinnosť životnú úroveň svojho dieťaťa zvyšovať.
32. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, na ktoré rodičia počas konania poukazovali, tieto nie sú predmetom tohto konania a súd ich v tomto konaní ani nemôže zohľadňovať. Je zrejmé, že v predchádzajúcich úhradách výživného je medi rodičmi spor a tieto sú do značnej miery zmätočné a taktiež sú tu prítomné ďalšie spory, preto je na rodičoch, aby tieto otázky riešili v rámci konaní, na to určených (exekučné a pod.). Tento súd nemôže tieto konania suplovať a nahrádzať jednému z rodičov prípadnú škodu, o ktorej si myslí, že mu bola spôsobená a ani riešiť ďalšie otázky, s týmto konaním nesúvisiace.
33. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).