Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa V. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v K. na W. ul. č. X proti povinnej B. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na S. ul. č. XX v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.3.2016 č.k. 13C 77/2016-142 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal povinnú (odporkyňu) prispievať na jeho výživu 250 € mesačne od 1.1.2016 a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 8,40 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal odporkyňu (povinnú) prispievať na jeho výživu 250 € mesačne od februára 2016 do budúcna, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nestotožňuje sa s úvahou súdu, že nebola preukázaná existencia potreby, resp. stav jeho odkázanosti na výživné s poukazom na to, že v dôsledku dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru dohodou k 26.2.2015 je nezamestnaný s tým, že takýto stav je výsledkom jeho ľahkovážneho prístupu, keď na základe vlastného súhlasného prejavu vôle ukončil pracovný pomer na výkon práce v tomto skončenom pracovnom pomere, pritom mal podľa odborného posudku o invalidite plnú schopnosť, a to bez toho, aby mal zabezpečený akýkoľvek zdroj príjmov. Takýto záver nemá oporu v skutkových zisteniach s tým, že súd túto úvahu postavil na tom, že záver lekárskeho posudku z 25.6.2015 vydaný Poliklinikou ProCare bol spochybnený posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Zdravotný posudok vydaný Poliklinikou ProCare 25.6.2015 nemal dôvod spochybňovať s tým, že na zdravotnú prehliadku bol vyslaný zamestnávateľom a ten považoval závery posudku za rozhodujúce pre ďalší výkon práce. Zamestnávateľ mu zároveň oznámil, že nemá pre navrhovateľa iné pracovné zaradenie. Z uvedeného dôvodu pristúpil na dohodu o ukončení pracovného pomeru, ktorá však nebola iniciovaná ním, ale zamestnávateľom. Vzhľadom na to, že nemal žiadne skúsenosti s posudkovou činnosťou Sociálnej poisťovne a nemal najmenší dôvod domnievať sa, že závery posudkového lekára budú diametrálne odlišné od zdravotného posudku Polikliniky ProCare, nebolo možné od neho očakávať, že závery tohto posudku Sociálnej poisťovne mal brať do úvahy pri rozhodovaní o prijatí, či neprijatí dohody o ukončení pracovného pomeru. Navyše posúdenie jeho zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou na účely priznania invalidného dôchodku nie je doposiaľ ukončené, nakoľko rozhodnutie Sociálnej

poisťovne napadol na Krajskom súde v Košiciach. Ďalej zdôraznil, že nežiada od povinnej, aby zabezpečila všetky jeho životné potreby, ale žiada len primeranú výživu, a to v nevyhnutnom rozsahu, ktorý potrebuje na zdravotnú starostlivosť a kúpu liekov. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu, že darovanie nehnuteľného majetku manželke je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Ide o prejav vďačnosti manželke, ktorá zabezpečuje starostlivosť o ich syna a domácnosť a istú kompenzáciu, nakoľko v dôsledku zdravotných ťažkostí nevie prispievať rodine pravidelným príjmom. Tento majetok je teraz vo vlastníctve jeho manželky, preto konštatovanie súdu, že žije nad pomery je neodôvodnené, pretože nemá žiaden príjem, ani nevlastní žiaden majetok. Nesúhlasí ani s tým, že jeho vzťah k odporkyni odôvodňuje rozpor s dobrými mravmi. Výživné voči odporkyni platil pravidelne v takej výške ako mohol vzhľadom k jeho možnostiam. O rozsudkoch, ktorými mu bola určená vyživovacia povinnosť spočiatku nemal vedomosť, preto výživné neplatil. Dozvedel sa o nich až od vyšetrovateľa, keď na neho bolo podané trestné oznámenie, potom celé dlžné výživné zaplatil, neraz aj za pomoci svojej manželky. Vyjadril názor, že súd dospel k svojim záverom bez toho, aby dostatočne objektívne zhodnotil všetky okolnosti a skutočne sa zaoberal okolnosťami ukončenia jeho pracovného pomeru, jeho potrebami a možnosťami odporkyne. Namieta tiež výrok o trovách konania, nakoľko pri vyhlásení rozsudku sudkyňa uviedla, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku sa už uvádza, že má zaplatiť odporkyni trovy konania 8 €, s čím nesúhlasí. Poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a vyjadril názor, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania, nakoľko nemá žiaden príjem a nemá z čoho hradiť ani len svoje základné životné potreby a lieky. Po celú dobu trvania konania si náležite plnil svoje povinnosti účastníka konania a už v úplnom počiatku ozrejmil všetky rozhodujúce skutočnosti a predložil všetky dostupné dôkazy, čím sa snažil preukázať svoje tvrdenia a prispieť tým k hospodárnosti a rýchlosti konania. Jeho návrh bol síce zamietnutý, avšak nebol z jeho strany podaný ako zjavne bezúspešný či nedôvodný. Rovnako má za to, že ani odporca (zrejme odporkyňa) ako podnikateľský subjekt neutrpí nepriznaním jemu prináležiacej náhrady trov konania žiadnu väčšiu ujmu.

3. Povinná (odporkyňa) sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na určenie výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a jeho argumentácia je totožná ako v priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 57 tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .