Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/533/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislav Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, proti žalovanému P. I., E.. XX.XX.XXXX, I. B., Y. XXX, v konaní o zaplatenie 455,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/320/2014-36 zo dňa 14.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 281,16 eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 05.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 6,48 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 359,- eur, ktoré sa zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 16,96 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol vyzvaný listom zo dňa 29.10.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Žalobca evidoval voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 44,17 eur, úrok vo výške 50,81 eur, zosplatnená istina vo výške 295,30 eur, upomienka I. vo výške 5,- eur, poistenie Bill protection vo výške 6,78 eur, upomienka II. vo výške 24,00 eur, zmluvná pokuta vo výške 17,- eur, upomienka II. vo výške 12,00 eur. Dlh spolu 455,06 eur. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1, 2, 3, 4 a § 53 Obč. zákonníka (ďalej len , § 9 a § 11 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, pričom z vyššie uvedenej zmluvy nevyplýva, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, konkrétne neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. sumu, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, preto v dôsledku absencie týchto údajov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Súd mal preukázané, že výška úveru poskytnutého na základe vyššie spomínanej úverovej zmluvy predstavuje sumu 359,- eur. Z výpisu čerpania splátok a úhrad pripojeného žalobcom k

žalobnému návrhu vyplýva, že žalovaný na úhradu zaplatil sumu 77,84 eura. Po zohľadnení žalovaným uhradenej časti úveru činí neuhradený zostatok úveru 281,16 eur, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto sumy. Dlžnú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,15 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a to od 05.11.2014, keďže žalobca nepreukázal, že výzvu na plnenie doručil žalovanému pred týmto dátumom, a preto žalobu aj ohľadom úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Rovnako zamietol žalobu nad prisúdenú istinu 281,16 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi pomerné trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 27,- eur, vychádzajúc úspešnosti žalobcu 62 % a žalovaného 38 %.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok súdu, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní namietal, že žalobca sa podanou žalobou okrem úrokov a poplatkov domáha aj zaplatenia poistenia vo výške 6,78 eur, pričom súd prvej inštancie v tejto časti žalobného návrhu svoj zamietavý dôvod nešpecifikuje hmotnoprávnou úpravou. Pritom podľa odvolateľa klient (žalovaný) prejavil súhlas v predzmluvnou rokovaní, že chce uzatvoriť doplnkovú službu (poistenie PREMIUM) s poistiteľom Českou poišťovnou ZDRAVÍ a.s., so sídlom Litevská 1174/8, Praha 10, Česká republika v zmysle ust. § 10 zákona Českej republiky č. 37/2004 Sb. o poistné smlouvě v platnom znení a so znením Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov, ktorá nebola podmienkou, aby získal predmetný úver. 63. BALÍČEK PREMIUM, klient označením balíčku PREMIUM súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM 1,13 eur (7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Pritom žalobca sa podaným návrhom, okrem úrokov a poplatkov domáha aj zaplatenia prvej upomienky vo výške 5,- eur, druhej upomienky vo výške 24,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a druhej upomienky vo výške 12,- eur a okresný súd aj v tejto časti žalobného návrhu svoj zamietavý dôvod nešpecifikuje hmotnoprávnou úpravou. Preto v tejto časti žalobca odvolanie odôvodňuje tým, že sa žalobcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Rovnako žalobca zastáva názor, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol do predmetnej zmluvy v súlade so znením Smerníce 2008/48 ES článku 10 ods. 2 písm. h/ výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovným spôsobom: Počet splátok 36, mesačná splátka 16,96 eur, dátum prvej splátky 07.01.2012, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 28-dňa v tom-ktorom kalendárnom mesiaci. Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitosti zmluvy považuje žalobca v súlade so znením Smernice 2008/48/ES článku 10 ods. 2 písm. h/. Poukázal na nejednotnosť zákona č. 129/2010, ktorý stotožňuje pojmy výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa - výške, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, napr. v § 3 ods. 1 písm. g/, v § 4 ods. 3, v prílohe č 3 až 5 so znením úvodného odôvodnenia predmetnej smerníce (ods. 19); Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov; veritelia by mali používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver, ktorý prenecháva na veriteľa spôsob započítania úrokov z predmetného úveru v splátkach vychádzajúc z podstaty zmluvného vzťahu, v ktorom sa dlžník zaviazal vrátiť svoj dlh spolu s úrokom (poplatkom a poistným) v 36 splátkach. S ohľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora z 28. januára 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd, C-406/08, bod 45: „ V rámci vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica, sú vnútroštátne súdy povinné vykladať tieto vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok“. Účel predmetnej smernice okrem iného je zjednotiť skutočnú situáciu podľa práva, ktorá vyplýva z vnútroštátnych rozdielov, a ktorá vedie v niektorých prípadoch k narušeniam hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Spoločenstve a vytvára prekážky na vnútornom trhu v prípadoch, ak členské štáty prijali rozdielne záväzné ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenie smernice 87/102/EHS. Obmedzuje to možnosť spotrebiteľov priamo využívať čoraz širšiu ponuku cezhraničných úverov. Tieto narušenia a prekážky môžu mať následne vplyv na dopyt po tovare a službách (odstavec 4 smernice 2008/48/ES). Pre porovnanie uvádza žalobca ekvivalent z právneho poriadku Českej republiky a to ustanovenie z predpisu č. 145/2010 Sb. Právny záver súdu prvej inštancie pokladá preto žalobca za nesprávne právne posúdenie, keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované zákonom, ale lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možno dospieť k záveru, že preto, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Súd prvej inštancie spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/ vyložil bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil dosah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku. Preto aj v tejto časti sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Rovnako žalobca pokladá za nesprávny aj právny záver súdu, keď dlžnú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,15 % zákonným úrokom z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému. Pritom podľa hlavy 7 § 2 písm. a/ ÚZ je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie veriteľa, aj v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok, alebo splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pri dodržaní zákonného postupu tak, ako je uvedený v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pred samotným zosplatnením žalobca opakovane kontaktoval žalovaného upozornením na jeho dlžnú čiastku, ako aj na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru. To, že žalobca odoslal výzvu na adresu žalovaného preukazuje poštový podací hárok, o ktorého pravdivosti nie sú dôvodné pochybnosti. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatňuje vo výške 8,15 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 13.11.2012 + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 66,97 eur z čiastky 455,06 eur od 15.11.2012 do 04.09.2014, t.j. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Záver súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na plnenie, resp. úhradu dlžnej sumy doručil žalovanému, nemá podľa žalobcu oporu v ustanovení zákonov SR. V tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42. V tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru v súlade s ÚZ a zákonom a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon - výzva sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Tento záver neurobil žalobca sporným, hoci sa k nemu mohol vyjadriť a následne uniesť dôkazné bremeno. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 09.45 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

6. Výrok rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 281,16 eur s prísl. s 5,15 % úrokom z omeškania od 05.11.2014 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

7. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 06.03.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

9. K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné zdôrazniť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami dňa 07.12.2011 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 16,96 eura, avšak v zmluve nie je uvedené aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke. Preto v dôsledku absencie týchto údajov správne súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

10. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil hypotézu právnej normy § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., lebo poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak po: a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, keďže lexikálnym a logickým výkladom tejto právnej normy je podľa odvolateľa možné dospieť k záveru, že súd by mohol považovať zmluvu za bezodplatnú len, ak by boli splnené obidve podmienky dané spojkou „a“ a keďže zmluva má písomnú formu, súd vyložil toto ustanovenie nesprávne, odvolací súd udáva, že aj keď namiesto spojky „alebo“ je uvedená v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 spojka „a“, nesporne nebolo úmyslom zákonodarcu právnu normu takto vyložiť. Takýto výklad by bol v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

11. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť zákonný úrok z omeškania od 05.11.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Žalobca stanovil prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 13.11.2012. Vo výzve k splateniu celého úveru (č.l. 15 spisu) uviedol, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalovaného vyzýva k splateniu celého úveru vo výške 455,06 eura, najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Podľa poštového podacieho hárku zo dňa 02.11.2012 (č.l. 16 spisu) mala byť výzva doručovaná aj žalovanému. Pokiaľ odvolateľ cituje ust. § 45 ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, ktoré ustanovenie treba vykladať tak, že kedy adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky, v tomto smere žalobca uniesol bremeno tvrdenia priložením poštového podacieho hárku, avšak z neho nie je zrejmé, kedy sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanému.

12. Pokiaľ žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur, odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 3 dopĺňa odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Obč. zák.) čo je podmienkou platnosti tohto právneho úkonu. Za písomné dojednanie dohody o zmluvnej pokute nemožno považovať § 2 obsiahnutý v hlave 18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., kde je uvedené, že v prípade omeškania klienta, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Na č.l. 14 spisu je pre jednoduchšiu orientáciu žalobcom pre klientom uvádzaný stručný prehľad dôležitých práv a povinnosti, ktoré sú v úverových podmienkach zahrnuté ako dôsledky nesplácania úveru, sankcia za dlhšie omeškanie 17,- eur (táto sankcia sa určuje iba 1-krát počas trvania zmluva a to obvykle pri omeškaní dlhšom než kalendárny mesiac). V uvedenom stručnom prehľade ako dôsledok nesplácania úveru je uvedený poplatok za prvú upomienku 5,- eur, opakovanú upomienku 12,- eur, pričom v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uplatňuje za prvú upomienku poplatok 5,- eur, druhú upomienku poplatok vo výške 24,- eur a opätovne druhú upomienku vo výške 12,- eur, teda poplatky za druhú upomienku uplatňuje 2-krát, raz vo výške 12,- eur, raz vo výške 24,- eur, pričom nepredložil v návrhu na vydanie platobného rozkazu dôkaz o zasielaní upomienok žalovanému.

13. Odvolací súd ďalej udáva, že žalobca v žalobe nešpecifikoval výšku uplatneného poistenia 6,78 eur aj keď v poučení v uznesení č.k. 9C/320/2014-35 zo dňa 27.10.2014 bol uzrozumený, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, keďže ide o drobný spor.

14. Vecne správny je i výrok o trovách konania.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému v odvolacom konaní úspešnej strane trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .