Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-455-2003.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Subarea
10Er/455/2003
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Mesto Martin, so sídlom Vajanského námestie č. 1, Martin, IČO: 316792, proti povinnému: Š. Q., M.. X.X.XXXX, Q. T.. M. XX/XX, XXX XX L., S. R. XX.XX.XXXX, o vymoženie 666,53 € s príslušenstvom, a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi: Mgr. Milan Somík, so sídlom Exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin, trovy exekúcie vo výške 63,82 €.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin poverením č. 5506 026241* zo dňa 28.10.2003 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 666,53 € na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Martin č. k. 1Ro 517/03 zo dňa 12.6.2003.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 3.9.2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že pri výkone exekúcie bola zistené, že povinný zomrel dňa 24.10.2009 ako nemajetný.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) za použitia § 58 ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd Martin konanie o dedičstve po povinnom zastavil uznesením č. k. 17D 1023/2009 zo dňa 7.4.2010, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Súd ďalej rozhodoval o náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor Mgr. Milan Somík si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 63,82 €.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času
Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch v znení do 30.4.2008 za 3 hodiny 3 x 6,64 €. Spolu 19,92 €,
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura
Odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti a to žiadosť o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie nehnuteľného majetku povinného, 5 x 3,32 € spolu 16,60 €. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 10,03 € za poštovné a sumu 6,64 € za archiváciu spisu. Spolu 16,67 €.
Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora) a súvisiacimi nákladmi (hotovými výdavkami súdneho exekútora vzniknutými pri vykonávaní exekúcie). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj uplatnenej dane z pridanej hodnoty 20 % tak ako bola uplatnená a to vo výške 10,63 € zo sumy 53,19 €.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 63,82 €, ( 19,92 € + 16,60 € + 16,67 € + 10,63 € DPH) tak ako si ich uplatnil. Súd zo mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor si správne uplatnil trovy exekúcie. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.