Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/821/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu AG., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. pobočka kancelárie K. proti žalovanému JW. o zaplatenie 1181,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2015, č.k. 16C/189/2015-52 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 1181,91 eur s príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.04.2012 uzavrela spoločnosť E. U. N., a.s. a žalovaný úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2000,- eur s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 3769,20 eur, ročnou úrokovou sadzbou 26,78%, RPMN od 31,7% do 33,3%, priemernou hodnotou RPMN 18,77%, poplatkom za vedenie účtu 1,99 eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 67,58 eur. Z oznámenia z 15.11.2014 / č.l. 18/ mal súd preukázané, že v uvedenom oznámení oznamovala Advokátska kancelária A. A. s.r.o, žalovanému postúpenie pohľadávky E. U. N., a.s. vzniknutej z úverovej zmluvy z 20.04.2012 na žalobcu, a to na základe zmluvy z 12.09. 2012. Žalobca v predmetnom spore odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu ako hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať v zmysle ustanovení § 526 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ustanovenia § 526 ods. 1,2 Obč. zákonníka, súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Žalobca v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.07.2013, v oznámení o postúpení pohľadávky však oznamuje žalovanému , že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.09.2012. Súd vyzýval zástupcu žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.07.2013, prípadne zmluvy z 12.09.2012, za účelom zistenia dátumu postúpenia pohľadávky a predovšetkým posúdenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, pretože súdu je známe z úradnej činnosti, že žalobca uvádza v návrhoch na začatie konania i taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpení je dostatočne určité, zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú skutočnosti ako sú uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky, keďže v oznámení o postúpení pohľadávky bolo oznámené žalovanému, že žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.09.2012, pričom žalobca v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.07.2013. Zástupkyňa žalobcu na uvedenú

výzvu súdu v podaní z 24.06.2015 oznámila súdu, že podľa jej názoru výzva súdu na doplnenie dôkazov, a to predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok je nedôvodná. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný postúpenie ako také nenamietal. Súd však vyzval zástupcu žalobcu na preukázanie postúpenia pohľadávky i z dôvodu, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platnosť postúpenia pohľadávky, čo môže učiniť len pri predložení samotnej zmluvy, teda písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR v obchodnej veci 4Obo/210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi a podľa názoru súdu ako taký, nie je aplikovateľný aj na spotrebiteľský spor. V zmysle § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka, dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by situovaním nového veriteľa v inom štáte sa zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, respektíve iba jej časti. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.07.2013 /ako tvrdí žalobca v návrhu/, zároveň v ten istý deň vyzýval pôvodný veriteľ E. N., a.s. žalovaného listom z 25.07.2013 na splatenie celého čerpaného úveru, avšak v ňom nepoukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i na možnosť exekučného konania. I uvedená skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky, jej rozsahu , pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je významné posúdenie, akú splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na žalobcu postúpiť, t.j. či len neuhradené splátky úveru , alebo celý zosplatnený úver, už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva podľa § 565 dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní zo strany žalobcu potom podľa názoru súdu zostalo nepreukázané, či a kedy došlo k postúpeniu pohľadávky v akom rozsahu a či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania. Samotným nárokom žalobcu sa preto ani nezaoberal. V konaní bol úspešný žalovaný , trovy konania si neuplatnil, tieto si uplatnil iba žalobca, ktorý bol však v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto súd žalobcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie , že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom platnosť tejto zmluvy nie je podmienená súhlasom dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému zaslal na adresu jeho trvalého pobytu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014. O zaslaní oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanému bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Okrem toho toto oznámenie žalobca pripojil k svojej žalobe a žalovaný sa s týmto hmotnoprávnym úkonom mohol oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd doručil žalobu žalobcu spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči žalovanému nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovaného. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané žalobcom proti napadnutému rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p., posudzoval dôvody odvolania podľa jeho ustanovení.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa E. U. N., a.s. proti žalovanému uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanému cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

7. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že boli zistené skutočnosti, ktoré dôvodne vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v podanej žalobe uvádzal dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (25.07.2013) v rozpore s dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2014 /12.09.2012/. Žalobca nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .