Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/157/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - RNDr. R. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. W., U. XXX/XX, toho času bytom v C. T., P. XXX v zastúpení JUDr. Zuzana Kandlerová, advokátka so sídlom v C. L., ul. X. L. XXX, proti odporcovi - Ing. U. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v C. W., U. XXX/XX v zastúpení JUDr. D Burdová, advokátka so sídlom v C. L., Y. XXXX o rozvod manželstva, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/396/2015-18 zo dňa 16.12.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené 24.4.1982 v Liptovskom Jáne, zapísané v knihe manželstiev MNV Liptovský Ján vo zväzku VI. ročník 1982, na strane 87 pod radovým číslom 8. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd vychádzajúc z § 23 ods.1, 2 Zákona o rodine konštatoval splnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva.

3. Vykonané dokazovanie preukázalo vážny rozvrat manželských vzťahov, ktorý nie je len krátkodobým a prechodným nesúladom. Nezhody manželov sa dotýkajú všetkých podstatných stránok manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2015, ich spolužitie bolo aj v minulosti po dlhšiu dobu prerušené. Rovnako spolu nekomunikujú, nehospodária, nevedú intímny život. Ani jeden z nich nemá známosť s iným partnerom. Manželia si neposkytujú pomoc a oporu, nie je medzi nimi dôvera a narušený je citový vzťah. Súd poukazuje na inštitút manželského spolužitia, ide predovšetkým o vzťah muža a ženy, z ktorého vyplývajú ďalšie vzájomné práva a povinnosti, jednými z nich sú majetkové práva a povinnosti. Odporca pri svojom nesúhlase s rozvodom manželstva poukazoval prioritne na majetkové záujmy, čomu korešponduje podľa názoru súdu aj ním podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti manželky (navrhovateľky) na právne úkony. Z vystupovania navrhovateľky, z jej správania, prejavu a vyjadrovania na pojednávaní súd nenadobudol pochybnosť o jej spôsobilosti zastupovať sa v konaní o rozvod manželstva.

4. Rozhodovanie o trovách konania súd vyvodil z § 144 Občianskeho súdneho poriadku, nezistil okolnosti prípadu ani pomery účastníkov odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietal nesprávne právne posúdenie veci, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentoval najmä tým, že súd pri rozhodovaní veci sa dostatočne nezaoberal duševným zdravotným stavom

navrhovateľky, čo bolo podľa jeho názoru najdôležitejšie pre správne posúdenie veci. Vytýkal súdu, že zamietol jeho návrh vykonať dokazovanie ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky vyžiadaním si jej zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára a psychológa. Navrhovateľke bola diagnostikovaná perzekučná paranoja, čo spôsobuje, že človek má extrémny, neprimeraný pocit toho, že druhí ľudia mu robia naschvál, snažia sa ho zničiť a poškodiť. Paranoik v tom vidí zámernú a systematickú snahu, hoci jeho okolie vie, že to nie je pravda.

6. Navrhovateľkine dôvody pre rozvod manželstva sú podľa odvolateľa prejavom neliečeného psychického ochorenia, v dôsledku čoho objektívne nedokáže posúdiť svoj zdravotný stav, má na seba obmedzený subjektívny pohľad a nedokáže zhodnotiť svoje správanie. Navrhovateľka za rovnakých okolností v roku 2012 po nastúpení na intenzívnu psychoterapeutickú liečbu, kedy sa jej zdravotný stav zlepšil, zobrala návrh na rozvod manželstva späť a obnovili aj spolužitie. Manželské problémy sa vrátili, keď navrhovateľka prestala s liečbou, vysadila lieky a odmietala sa ďalej liečiť s tým, že je zdravá. Jej správanie však tomu nenasvedčovalo, keď začala v rodinnom dome v C. T. ako aj v byte v C. W. nezmyslene prenášať rôzne veci, napr. paplóny, kuchynský riad, chaoticky prestavovať nábytok, neodborne zasahovať do statiky domu vybúraním zbytočného ďalšieho vchodu do izby v nosnom múre domu. Pozná navrhovateľkinu chorobu, ako aj širšiu rodinnú anamnézu, má preto strach, aký vývin by mohlo mať jej ochorenie, ak by zostala sama. On sa o navrhovateľku chce starať, dohliadať na jej liečbu, svoje rozhodnutie neopustiť manželku odôvodňuje tým, že chce takouto starostlivosťou pomôcť svojim deťom, aj keď sú už dospelé. Odvolateľ dodal, že návrh na obmedzenie spôsobilosti svojej manželky na právne úkony podal u súdu nie zo zištných dôvodov (a už vôbec nenavrhol seba za jej opatrovníka) ale pre snahu docieliť u nej, aby znovu začala s liečbou svojho psychického ochorenia, čo bude mať pozitívny dopad na záchranu manželstva ako aj celej rodiny.

7. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku pre jeho vecnú správnosť, uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Poukazovala na špekulatívne konanie odporcu, ten podal u súdu návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právny úkony vyslovene z majetkových dôvodov, vtedy (1.12.2015) keď sa od nej dozvedel, že mieni podať znova návrh o rozvod manželstva, odporca chce totiž zamedziť tomu, aby sa s ňou delil o spoločne nadobudnutý majetok. Odvolateľ si evidentne poplietol konanie o rozvod manželstva s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ona nie je duševne chorá, nikdy sa neliečila na diagnózu perzekučná paranoja, len sa konečne rozhodla, že odporcovo správanie sa už nebude tolerovať. Poprela pravdivosť odvolacieho tvrdenia odporcu o tom, že po absolvovaní jej psychoterapeutickej liečby začali spolu normálne žiť. Normálne žiť spolu vôbec nezačali, veľmi oľutovala svoj čin - zobratie návrhu na začatie konania o rozvod manželstva späť a jej odchod od odporcu pre jeho správanie sa k nej sa stal nevyhnutým. Od odporcu odišla bývať do rodičovského domu v C. T., ktorého spoluvlastníkom je aj odporca, ten tam chodí často aj v jej neprítomnosti. V dolnej časti domu vymenil zámok a taktiež v spoločnom byte v C. W., čo ona oznámila aj na polícii dňa 18.10. 2015 v Liptovskom Hrádku a 19.10.2015 v Liptovskom Mikuláši. Obdobne za nepravdivé označila tvrdenie odvolateľa o tom, že jej psychické ochorenie poznačilo celú rodinu a on chce starostlivosťou o ňu (navrhovateľku) pomôcť aj svojim deťom. Ich dcéra vie o otcovom (odporcovom) správaní, jej rozhodnutie rozviesť sa s ním plne schvaľuje, napokon dcéra bola svedkom aj toho, že odporca ju napadol. O odporcovom správaní sa sú ochotní svedčiť aj ďalší svedkovia, navrhovateľka ich aj konkrétne vymenovala. Odporca ju vždy v minulosti presvedčil o svojej náprave, jeho sľubom aj uverila, preto aj návrh o rozvod manželstva zobrala späť. Odporca však systematicky a premyslene pracoval na tom, aby z nej urobil duševne chorú osobu, ktorá mu bude úplne podriadená a s ktorou sa hlavne nebude musieť o nič deliť. Na podporu svojich argumentácií v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka pripojila aj písomné listiny.

8. Odporca na písomné vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu už nereagoval.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba ) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník a stalo sa tak v zákonnej lehote, preskúmal vec z pohľadu § 65,66 Civilného mimosporového poriadku a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupujúc podľa § 219 ods.3 v spojení s § 378 ods.1 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia preto vychádzajúc z § 387 ods.2 iba na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným vecným otázkam.

10. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených Zákonom o rodine. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci vykonané dokazovanie preukázalo, že sú splnené hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. Manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, spoločne nevychovávajú deti (tie sú už dospelé a vedú samostatný život) a nevyplynulo z ich prejavu, že by ich spolu viazala vzájomná náklonnosť, úcta jeden voči druhému a opravdivý ľudský záujem zdielať do budúcna spolu harmonický spoločný život. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií, ktoré ako právny inštitút plniť má, neplní funkciu výchovnú, biologickú, ekonomickú, je iba formálnym zväzkom. V posudzovanej veci nejde pritom o krátkodobý nesúlad manželský, ale o nesúlad dlhodobý, svedčí o tom aj preukázaná skutočnosť, že navrhovateľka návrh o rozvod manželstva podala už aj v minulosti, v roku 2007 a 2012 (konania boli súdom zastavené). Nielen v podanom návrhu, aj v priebehu vedeného konania a aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka odmietala akékoľvek obnovenie spolužitia s odporcom. Poukazovala na konflikty vo vzájomných vzťahoch, na dominantný záujem odporcu o zachovanie (získanie) majetku. Ani z obsahu odvolania odporcu nenadobudol odvolací súd presvedčenie o tom, že odporca má skutočný, opravdivý záujem o zachovanie manželského spolužitia, práve naopak, podanie návrhu odporcom u súdu na obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony ešte manželov viac od seba rozdeľuje. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že k podaniu takéhoto návrhu došlo v časovom období bezprostredne pred podaním návrhu navrhovateľkou o rozvod manželstva. Treba súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že nie je možné stotožniť právnu podstatu konania o rozvod manželstva s právnou podstatou konania o obmedzenie fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie o obmedzení navrhovateľky spôsobilosti na právne úkony. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka v konaní vystupovala aktívne, vyjadrovala sa k predmetu sporu so znalosťou veci o tom svedčí nielen konštatácia súdu v odôvodnení rozhodnutia o jej správaní sa a vystupovaní v konaní pred súdom ale preukazuje to aj obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 16.12.2015.

12. Súhrnom všetkých uvedených argumentácií odvolací súd odvolaniu odporcu nemohol vyhovieť.

13. Rozhodnutie okresného súdu v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania vychádza zo správne aplikovaného procesného ustanovenia.

14. Podľa § 396 ods.1 v spojení s § 52 odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nezistil dôvod rozhodovania o trovách odvolacieho konania aplikáciou ust. § 53 až 55 CMP.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.