Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/409/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobcu P. B., M.. XX.X.XXXX, Q. G. Č.. XX, D., právne zastúpená: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom Šafárikova č. 8, Rožňava proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XXXXXXXX so sídlom Pribinova č.25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresný súd Rožňava sp. zn. 11C/222/2016 zo dňa 27. 5. 2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava žalovanej uložil vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2444,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni na účet jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 329,49 Eur a uložil jej zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 146,50 Eur.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorá požadovala, aby súd zaviazal žalovanú jej zaplatiť sumu 1753,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne odo dňa podania žaloby a nahradiť mu trovy konania.

3.Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1 a 2, 456 prvej vety, § 52 ods. 1,3,4, § 52 ods. 3, 4 § 53 ods. 1 prvej vety a ods. 5 , § 54 ods. 1, 2 , § 488, § 489, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere.

4.Vychádzal zo zistení o poskytnutých úveroch žalovanou žalobkyni takto: Z úverovej zmluvy č. 702700269 dňa 13.januára 2010 zistil, že žalobkyňa si požičala od žalovanej sumu istinu vo výške 1000,-Eur a zaviazala sa ju zaplatiť aj s poplatkom vo výške 872,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur počnúc od 13.marca 2010. Zmluvou o úvere sa zaviazala zaplatiť žalovanej celkom sumu vo výške 1872,- Eur. Z dokladov o zaplatení vyplýva, že žalobkyňa zaplatila sumu 156,- Eur dňa 25.marca 2010, dňa 24.júna 2010, dňa 11.augusta 2010, dňa 16.septembra 2010, dňa 22.októbra 2010, dňa 13.decembra 2010, dňa 07.januára 2011, dňa 08.marca 2011 a dňa 18.marca 2011 zaplatila sumu vo výške 624,- Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanej (8 x 156,- + 624,-) celkom sumu vo výške 1872,- Eur. Z úverovej zmluvy č. 702700677 dňa 06.októbra 2010 zistil, že žalobkyňa si požičala istinu vo výške

350,-Eur a zaviazala sa ju zaplatiť aj s poplatkom vo výške 322,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur. Zmluvou o úvere sa zaviazala zaplatiť žalovanej celkom sumu vo výške 672,- Eur. Z dokladov o zaplatení vyplýva, že žalobkyňa zaplatila sumu 56,- Eur dňa 24.novembra 2010, dňa 15.decembra 2010, dňa 14.januára 2011, dňa 24.marca 2011, dňa 14.júna 2011, dňa 12.júla 2011 a dňa 26.októbra 2011 zaplatila sumu vo výške 372,- Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanej (6 x 56,- + 372,-) sumu vo výške celkom 708,- Eur. Z úverovej zmluvy č. 7273307 dňa 26.januára 2009 zistil, že žalobkyňa si požičala istinu sumu istinu vo výške 1000,- Eur a zaviazala sa ju zaplatiť aj s poplatkom vo výške 872,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur počnúc dňom 28.februára 2009. Zmluvou o úvere sa zaviazala zaplatiť žalovanej celkom sumu vo výške 1872,- Eur. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalobkyňa zaplatila 12 splátok po 156,- Eur a dňom 14.januára 2010 žalovaná eviduje zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1872,- Eur. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 26.októbra 2009 zistil, že žalobkyňa si požičala od žalovanej sumu istinu vo výške 350,-Eur a zaviazala sa ju zaplatiť aj s poplatkom vo výške 322,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur počnúc dňom 05.decembra 2009. Zmluvou o úvere sa zaviazala zaplatiť žalovanej celkom sumu vo výške 672,- Eur. Z dokladov o zaplatení vyplýva, že žalobkyňa zaplatila sumu 56,- Eur dňa 24.novembra 2009, dňa 14.januára 2010, dňa 25.marca 2010, dňa 13.mája 2010, dňa 26.mája 2010, dňa 11.augusta .2010, dňa 16.septembra 2010, dňa 04.októbra 2010.Dňa 06.10.2010 zaplatila sumu vo výške 20,- Eur a dňa 06.októbra 2010 zaplatila sumu vo výške 224,- Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanej (8 x 56,- + 20,- + 224,-) sumu vo výške celkom 692,- Eur.

5. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnuté spotrebiteľské úvery považoval súd prvej inštancie za bezúročné a bez poplatkov, lebo boli uzavreté v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahujú všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov považoval za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalovaná mala v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytla žalobkyni, čo v danom prípade predstavuje v súčte 2700,00 Eur. Pokladal za preukázané, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, keď pri úveroch, poskytnutých jej vo výške 2700,00 Eur, od nej v splátkach prijala sumu spolu vo výške 5144,00 Eur, a to v rozsahu sumy 2444,00 € z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru napriek tomu, že poskytnutý úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov. Dospel potom k záveru, že žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Súd prvej inštancie vo vzťahu k námietke premlčania nároku vznesenou žalovanou aplikoval 10 ročnú premlčaciu lehotu z dôvodu preukázaného úmyslu žalovanej sa bezdôvodne obohatiť. Konštatoval, že žalovaná je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taká je si vedomá toho, aké právne predpisy regulujú jej činnosť, preto neuvedenie podstatných náležitostí do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/,b/, c/, f/, i/, j/, k/, 1/, m/, o/, p/, s/, t/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách je nepochybne úmyselným porušením zákona. Žalovaná má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt, poskytnutie úverov a bolo jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Konanie žalovanej v súvislosti so zmluvami o úvere súd prvej inštancie hodnotil ako úmyselné, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Konštatoval, že žalobkyňa sa o svojom bezdôvodnom obohatení dozvedela pred podaním žaloby, kedy splnomocnila svoju právnu zástupkyňu na zastupovanie v tomto konaní. Súd prvej inštancie pokladal za nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov. Súd poukázal aj na upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike a na potrebu riešenia ochrany práv spotrebiteľov v otázke zneužívania veriteľských práv žalovanou. V posudzovanom spotrebiteľskom spore súd prvej inštancie vchádzal zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 OZ, ktorú posudzoval od roku 2010, kedy žalobkyňa vykonala úhrady úverov hore uvedených. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalovaná získala od žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré ju zaviazal vydať žalobkyni. Splatnosť dlhu z hľadiska nároku žalobkyne na poplatok z omeškania podľa § 517 ods.1 2 posudzoval odo dňa, kedy žalobkyňa o vydanie bezdôvodného obohatenia požiadala. S odkazom na ust § 563 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa v pred sporovom štádiu so žalovaným nekomunikoval a vydanie bezdôvodného obohatenia nepožadovala a jeho splatnosť nastáva rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie nepriznal preto žalobkyňou požadované poplatky z omeškania požadované podľa § 517 ods. 1,2 OZ. a v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 329,49 Eur za 3 úkony právnej služby Žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. a mal v konaní plný úspech, preto súd uložil žalovanej v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 citovaného zákona povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške 146,50 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.

6.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 psím. d/, f/ a h/ C.s.p.. Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu zrušiť vec a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konane a nové rozhodnutie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu podľa § 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p. pre jeho nedostatočné odôvodnenie, ktoré znamená pre žalovanú odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom v zmysle §221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Podľa žalovanej nesprávne a nezákonne postupoval súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobkyni priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanej. Žalovaná namietala nesprávnu aplikáciu právneho predpisu pre posúdenie otázky premlčania a uviedla, že ju vzniesla, ale že o nej súd nesprávne rozhodol. V prípadoch všetkých štyroch zmlúv o úvere, ktoré sú predmetom sporu namietala žalovaná správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o uplatnení 10 ročnej premlčacej lehoty s ohľadom na konanie žalovanej, ktoré charakterizoval ako úmyselné, s cieľom poškodiť žalobkyňu.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Pokladala ho za odôvodnený a zákonný, lebo súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne skutkové závery a aplikoval všetky ustanovenia zákonov tak, že nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, vrátane názoru o aplikácii ustanovenia § 107 ods. 2 o 10 ročnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre úmyselné konanie žalovanej, ktoré ho spôsobilo. Žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

8.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9. 2016 o 09.25 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

10.Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Konaním a rozhodovaním súdu prvej inštancie v posudzovanom spore nedošlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci na základe nesprávnych skutkových záverov. Konštatuje tiež, že rozsudok je riadne odôvodnený a neobstojí odvolacia námietka žalovanej o nedostatočnom odôvodnení rozsudku a tak o jeho nepreskúmateľnosti.

11.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13.Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

14.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky premlčania z právneho vzťahu, ktorý správne posúdil podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

15.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods.1 2 občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii jednotlivých ním citovaných ustanovení zákonov Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa predpisov občianskeho práva, vrátane otázok premlčania, ktoré posúdil správne podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

17. Právnym posúdením je aplikácia práva, konkrétneho zákonného ustanovenia na posudzovaný skutkový stav, formulovaný do skutkových záverov. Vznesenie námietky premlčania ako súčasti procesnej obrany je inštitútom procesného práva, preto aj v zmysle platnej právnej úpravy súd je povinný premlčanie aplikovať aj priamo, sledujúc a posudzujúc platnosť aj všetkých súvislostí s predmetom sporu, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Správny a zákonný je i výrok rozsudku o trovách konania, keď súd prvej inštancie trovy žalobkyne pokladal za účelne vynaložené a tieto jej oproti žalovanej priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odvolacie námietky uplatnené žalobcom nie sú naplnené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

19.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP. v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .