Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-35-2010.pdf
PDF · 106.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-8C/35/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne O. Q., rod. F., bytom T. XXX, XX XXX D., Č. A. zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., Werferova 1, Košice proti žalovanému C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, XXXXX G., Š. zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou AK, Čajakova 5, Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. U. L., okres Košice-okolie a to dom na parcele č. XXX súp. číslo X a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. U. L. okres Košice-okolie, parc. číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, parc. číslo XXX záhrady o výmere 1 684 m2 tak, že:
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k.ú. U. L., okres Košice-okolie dom súp. číslo X na parcele XXX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U.Ý. L. okres Košice-okolie ako parc. číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2 a parc. číslo XXX záhrady o výmere 1 684 m2 sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu vo výške 13.881,11 eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaným návrhom žiadala aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, aby nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k.ú. U. L. pozemok parc. číslo XXX o výmere 337 m2 zastavané plochy a nádvoria s domom, nariadi predaj nehnuteľnosti, pričom výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu a zároveň žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k parcele č. XXX o výmere 1 684 m2 zapísanom na LV č. XXX s tým, že do výlučného vlastníctva žalovaného by súd prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX parcelu č. XXX záhrady o výmere 1 684 m2 s povinnosťou uhradiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi žalobkyni sumu vo výške 28.067,- eur a to vo výške 50,- eur/m2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú súrodenci a zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú evidované Katastrálnym úradom v Košiciach a zapísané na LV č. XXXX okres Košice-okolie obec U. L. k.ú. U. L. ako stavba na pozemku dom súp. číslo X postavený na pozemku parc. číslo XXX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U. L., pozemky parcela č. XXX vo výmere 337 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX vo výmere 1 684 m2. Na LV č. XXXX žalobkyňa má podiel 1 a žalovaný taktiež 1 a pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX je žalobkyňa spoluvlastníčkou v 1/3 a vo zvyšku je spoluvlastník žalovaný.
2. Predmetné nehnuteľnosti získali do podielového spoluvlastníctva žalobkyňa spolu
so žalovaným postupne na základe výsledkov dedičského konania, ktoré bolo skončené v roku 1996. V rámci dedičského konania, ktoré bolo vedené na Notárskom úrade u JUDr. Viery Ogurčákovej pod č. D/508/01 sa žalobkyňa dohodla so žalovaným na tom, že sa vzdá svojho práva na spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 v pomeru k celku k pozemkom v prospech žalovaného, avšak za podmienky, že sa žalovaný bude riadne starať o dom zapísaný na LV č. XXXX, ktorý bol predmetom dedenia z roku 1996, avšak žalobkyňa zistila, že žalovaný nechal dom chátrať teda že sa nestaral, a preto ho 12.12.2008 vyzvala k riešeniu vyporiadania ich spoluvlastníckych podielov a navrhla mu, aby dohodou zrušili, vyporiadali spoluvlastníctvo, alternatívne mu navrhla odkúpenie jej spoluvlastníckych podielov, alebo vykonať reálne rozdelenie nehnuteľnosti, žalovaný však odmietal jej návrhy. Listom ktorý jej zaslal dňa 14.10.2009 žalovaný vyjadril súhlas s odpredajom rodinného domu a parcely č. XXX tretej osobe. Žalobkyňa postupne navrhla žalovanému zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vykonať jeho vyporiadanie alternatívne. V zmysle prvej alternatívy prikázaním celého spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalobkyne žalovanému za náhradu vo výške trhovej ceny 42.000,- eur resp. v zmysle druhej alternatívy kombináciu reálneho rozdelenia časti nehnuteľnosti a prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov z dôvodu spravodlivého a účelného využitia nehnuteľnosti pre obe strany, a v zmysle tretej alternatívy kombináciu prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu a predajom veci, ktorú ani jeden zo spoluvlastníkov nechcel do svojho vlastníctva.
3. Žalovaný k žalobe na zrušenie vyporiadania spoluvlastníctva v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemá a ani nikdy nemala záujem o predmetné nehnuteľnosti a ani v minulosti žiadal, aby boli tieto prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým však, že uviedol že žalobkyňa v návrhu tvrdí, že sa vzdala práva na spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 v pomere k celku k pozemkom v prospech žalovaného za podmienky, že sa bude riadne starať o dom zapísaný na LV č. XXXX, ktorý bol predmetom dedenia z roku 1996 po poručiteľke G. F.Á., avšak žalobkyňa zistila, že nechal dom chátrať a teda že sa nestaral o rodičovský dom, a preto ho listom vyzvala k riešeniu vyporiadania spoluvlastníckych podielov, pričom však žalobkyňa v liste, ktorý zaslala žalovanému dňa 16.9.1996 o.i uviedla, že boli na Slovensku na notárstve, ktoré sa konalo 4.9.1996, sľúbili si schôdzku s jeho právničkou Dr. Plažákovou a boli sa pozrieť v L. na dom, ktorý bol veľmi zdevastovaný. Žalovaný zdôraznil, že má za to, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný poukázal na to, čo predchádzalo návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. A teda že pri návšteve na Slovensku sa žalovaný dozvedel, že ich brat D. F. /v súčasnosti nebohý/ zobral úver vo výške 150.000,- Kčs a strýko H. F. údajne spolu s vtedy už nebohým otcom C. F. E.., ktorý však zomrel ešte v roku 1986, uzatvorili dňa 14.9.1992 zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a to k nehnuteľnostiam, ktoré v súčasnosti tvoria predmet konania, nebola to však žalobkyňa ako jeho žijúca sestra avšak žalovaný, ktorý v snahe zachrániť rodičovský majetok splnomocnil na zastupovanie advokáta a podal žalobu na určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 7.9.1992, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom je neplatná z dôvodu nutnosti neodkladne riešiť túto situáciu, keďže banka dala exekúciu na dom a pozemky. Po skončení tohto sporu, ktorý skončil rozsudkom 31.1.1994 právoplatným 25.6.1994 sp.zn. 16C/928/93 súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ktoré tvoria predmet tohto sporu je neplatná. Ďalej prebiehali dedičské konania, ktoré opäť inicioval žalovaný taktiež i konanie 38C/8/1998 o určenie, že 1/3 z nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. U. L. vedených na LV č. XXX ako parcela č. XXX zastavané plochy o výmere 489 m2 a parcela č. 167 záhrady o výmere 1 496 m2 patria do dedičstva po neb. C. F. v pomere 1/6 k celku a po neb. G. F. v pomere 1/6 k celku. Po právoplatne skončenom konaní tejto sp.zn., ktorý nadobudol právoplatnosť 12.12.2000 bolo potrebné aby prebehlo dodatočné prejednanie dedičstva. Žalobkyňa na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k.ú. U.Ž. L. / svoj podiel/ uzatvorila dňa 9.10.2001 zmluvu o uzavretí budúcej kúpno-predajnej zmluvy s manželkou žalovaného F. F., v ktorej sa zaviazala, že do 30 dní od dodatočného prejednania dedičstva po C. F. a G. F. odpredá svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 200.000,- Sk a pri podpise tejto zmluvy vyplatila manželka žalovaného žalobkyni túto kúpnu cenu. Zároveň žalobkyňa spolu s manželkou žalovaného splnomocnila na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy JUDr. Plažákovú a žalobkyňa JUDr. Melániu Kvietkovú. Žalobkyňa však využila situáciu, ktorá nastala po skončení dodatočného prejednania dedičstva pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely po neb. rodičoch a neuzavrela prostredníctvom splnomocnenej advokátky kúpno-predajnú zmluvu v zákonnej lehote, navyše ani len sumu 200.000,- Sk už nevrátila s tým, že hodnota sumy 200.000,- Sk v roku 1991 sa nerovná hodnote terajšej 6.638,78 eur. Žalovaný má za to, že nebol tým, ktorý nechal dom chátrať, pokiaľ by nenapadol neplatnosť zmlúv o zriadení záložného práva, prepadol by celý dom aj s pozemkami a naozaj by v tomto
spore už nebolo o čo sa súdiť, pritom mala rovnaký nezáujem aj v čase kedy tieto nehnuteľnosti mali prepadnúť banke, neprejavila žiadny záujem aby túto situáciu nejakým spôsobom zachránila. Mal za to, že už raz dala písomný súhlas na prevod predmetnej nehnuteľnosti, pričom však pre jej správanie k tomuto prevodu nedošlo.
4. Súd vykonal dokazovanie písomnými stanoviskami strán sporu, právnych zástupcov, listami vlastníctva , dedičským spisom D/508/01, znaleckými posudkami a zistil tento skutočný skutkový stav: z predložených výpisov z listov vlastníctva pre k.ú. U. L. obec U. L. okres Košice- okolie a to č. XXXX súd zistil, že žalovaná a žalobca sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam, ktoré tvorí predmet tohto konania a síce k parcele č. XXX a na nej postaveného domu súp. číslo X každý v 1 a na LV č. XXX kde je evidovaná parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 1 684 m2 je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou 1/3 a vo zvyšku je evidovaný žalovaný ako väčšinový spoluvlastník. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu uviedla, že súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného avšak len za podmienky poskytnutia primeranej náhrady nakoľko má za to, že nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX dom súp. číslo X má momentálne zanedbateľnú hodnotu, tak primeranú náhradu za podiel žalobkyni vo veľkosti 1/3 na pozemkoch by bolo protiplnenie vo výške 33.700,- eur t.j. 1/3 celkovej výmery oboch pozemkov násobená sumou 50,-eur/m2. Po komunikácii so žalovaným je však presvedčená, že dohoda s ním nie je možná, a preto sa jej javí ako jediná priechodná alternatíva zrušenia a vyporiadania podielového vlastníctva spoluvlastníkov reálne rozdelenie veci - nehnuteľnosti a to podľa veľkosti podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov a teda nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XXX ako parcela XXX o rozlohe 337 m2 a parcela č. XXX o rozlohe 1 684 m2 by sa reálne rozdelili podľa veľkosti podielov tak, že podiel žalobkyne pri reálnom delení nehnuteľnosti predstavoval 1/3 z 2 021 m2 t.j. 674 m2 a navrhuje, aby sa z parcely č. XXX o rozlohe 1 684 m2 odčlenila smerom od cesty geometrickým plánom parcela o rozlohe 674 m2, čím by vznikla nová samostatná parcela s vlastným prístupom, táto parcela by hraničila s cestou tak, že prístup na parcelu by nebol problematický a pôvodná parcela č. XXX by mala následne rozlohu 1 010 m2 a hraničila by na jednej strane s novovzniknutou parcelou o rozlohe 674 m2 a na druhej strane s parcelou č. XXX, ktorá má tiež prístup k ceste. Na základe toho navrhovala, aby žalobkyni bola daná do výlučného vlastníctva novovzniknutá parcela o výmere 674 m2 a žalovanému prisúdená do výlučného vlastníctva parcela č. XXX dom súp. číslo X postavený na parcele č. XXX o rozlohe 337 m2 ako aj zvyšok parcely č. XXX o rozlohe 1 010 m2 a odporca by sa tak stal vlastníkom parcely č. XXX , nemal by problém ani s prístupom na parcelu č. XXX o novej rozlohe 1 010 m2. Ďalej v písomnom podaní uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú v havarijnom stave, pričom žalobkyňa sama nemôže tieto nehnuteľnosti previesť z dôvodu nevysporiadaných spoluvlastníckych vzťahov a nemá ani dostatočné finančné prostriedky na sanáciu havarijného stavu. Uviedla, že netrvajú na znaleckom dokazovaní, majú za to, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti po vypracovaní geometrického plánu je možné. Uviedla, že žalobkyňa by súhlasila aj so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva ak by došlo k určitému kompromisu tak, aby bola celá nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalovaného avšak nie za sumu, ktorá bola pôvodne určená vo výške 30,- eur s tým, že žiadali aby bol súdom ustanovený znalec za účelom ocenenia nehnuteľnosti, avšak tie by sa týkali len nehnuteľnosti nie rodinného domu, keďže tento je v dezolátnom stave a hodnota búracích prác by prevyšovala hodnotu celého domu /prednes právneho zástupcu na pojednávaní 19.6.2016/.
5. Zástupca žalobkyne k vypracovanému znaleckému posudku č. 24/2014 znalkyňou Ing. Ľudmilou Jurovou uviedol, že záver znaleckého posudku o stanovení všeobecnej ceny pozemkov vo výške 28,10 eur/m2 považuje za nesprávny, značne podhodnotený nakoľko na základe podkladov realitných kancelárii hodnota nehnuteľnosti je vo výške 54,-eru/m2.
6. K ďalšiemu kontrolnému znaleckému posudku vypracovanému znalcom Ing. Ľudovítom Lieskovským č. 21/2015 mal za to, že ani táto hodnota, ktorá bola znalcom ustanovená na sumu 30,46 eur/m2 je nízka a nezodpovedá reálnym hodnotám na trhu s nehnuteľnosťami.
7. Žalovaný v písomnom podaní uviedol , že má za to , že reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa navrhuje nekorešponduje s prejavenou vôľou oboch strán, nakoľko on sám s takýmto rozdelením nesúhlasí a to z dôvodu, že samotná žalobkyňa uzavrela zmluvu o budúcej kúpno-predajnej zmluve, na základe ktorej sa zaviazala manželke žalovaného previesť svoje podiely na nehnuteľnostiach po ukončení dodatočného dedičského konania po ich rodičoch C. F. a
G. F. prostredníctvom právnych zástupcov pritom prevzala kúpnu cenu vo výške 200.000,- Sk v deň uzavretia budúcej kúpno-predajnej zmluvy dňa 19.10.2001 kedy hodnota jej spoluvlastníckeho podielu zodpovedala aj kúpnej cene, ktorú obdržala. Je pravdou, že dom je v dezolátnom stave, je potrebné ho zbúrať, predovšetkým strecha je v dezolátnom stave. Má za to, že sám sa postaral o tom, že zachránil rodinný majetok tým, že včas podal žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ďalej že prebehlo ďalšie pojednávanie týkajúce sa určenia, že 1/3 z nehnuteľnosti vedených v k.ú. U.Ý. L. na LV č. XXX parc. číslo XXX zastavané plochy o výmere 489 m2 a parcely č. XXX záhrady o výmere 1 496 m2 patria do dedičstva po ich neb. rodičoch, pričom uviedol, že všetky trovy právneho zastúpenia, všetky poplatky znášal sám a vybavoval všetky úradné záležitosti, zachoval z jeho strany tento postoj, má za to, že morálne sa zachoval aj voči strýkovi, teraz už nebohému H. F., ktorý v predmetnom rodinnom dome žil a nebol spôsobilý sa o seba postarať pre alkoholizmus atď. K vypracovaným znaleckým posudkom nemal žiadne výhrady voči záverom znalca a ani voči kontrolnému znaleckému posudku, preto s nimi súhlasili.
8. Zástupca za žalovaného uviedol, že má záujem získať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyňu z hodnoty, ktorá bude určená znaleckým posudkom, pričom opätovne dával do pozornosti skutočnosť, že žiada aby súd zohľadnil to, že suma 200.000,- Sk už bola zaplatená, že on sám dedičské konanie inicioval, že podával žaloby o určenie vlastníckeho práva.
9. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na následné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. V prejednávanej veci súd najprv skúmal či je reálne možné rozdelenie veci. V prípade pre posúdenie reálnej deľby pozemku je potrebné vziať do úvahy aj hľadiska, ktoré vyplývajú z územného rozhodnutia, technického riešenia pozemku, jeho veľkosti, tvaru, možnosti prístupu na verejnú komunikáciu, je potrebné vypracovať geometrický plán overený príslušnou Správou katastra, nakoľko iba deľba pozemku uskutočnená na základe geometrického plánu s označením parcelného čísla má za následok vznik novej veci aj v právnom slova zmysle. Iba vtedy ak reálne rozdelenie veci nie je možné môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník /spoluvlastník/ sa hodlá stať vlastníkom celej veci s čím samozrejme súvisí aj majetkové vyporiadanie.
11. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla reálne rozdelenie nehnuteľnosti, trvala na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré sú predmetom tohto konania reálnym rozdelením tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne by sa prikázala novovytvorená parcela o rozlohe 674 m2, ktorá by vnikla z pôvodnej parcely č. XXX, do výlučného vlastníctva žalovaného parcelu č. XXX o rozlohe 337 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, taktiež dom súp. číslo X evidovaný na LV č. XXX, postavený na parcele XXX o rozlohe 337 m2 a taktiež parcelu č. XXX o rozlohe 1 010 m2 evidovanú na LV č. XXXX, pričom novovzniknutá parcela by bola parcelou s vlastným prístupom a bola by vytvorená geometrickým plánom.
12. Žalobkyňa ani právny zástupca však až do ukončenia dokazovania geometrický plán na základe ktorého by malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu predmetnej nehnuteľnosti nedoložili aj napriek skutočnosti, že trvala na reálnom rozdelení nehnuteľnosti i keď v jej poslednom písomnom podaní, ktoré adresovala súdu dňa 23.3.2016 uviedla, že je ochotná akceptovať sumu ako základ pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva minimálne vo výške 40,- eur/m2 a teda titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel by mala žalobkyni byť vyplatená suma 29.960,- eur /674 m2 x 40,- eur/ s tým, že je pripravená žalovanému obratom uhradiť sumu 6 640,- eur resp. plnenie zo strany žalovaného o uvedenú čiastku ponížiť, avšak pokiaľ súd určí cenu za m2 vo výške stanovenej znaleckým posudkom aj s takouto alternatívou súhlasí s tým, že však žalovanému nepoukáže sumu 6 640,- eur nakoľko má za to, že tento bude kompenzovaný určením ceny nehnuteľnosti súdom pod trhovú hodnotu a zároveň vrátenie tejto sumy spochybnila, keďže jej nárok voči žalovanému je premlčaný a pre námietku premlčania teda nie je možné mu túto sumu priznať. Keďže zástupcovia oboch strán zhodne navrhli ohodnotenie nehnuteľnosti
resp. pozemkov /okrem domu/ súd ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v k.ú. U. L., za tým účelom znalec Ing. Ľudmila Jurová podala znalecký posudok č. 24/2014 v ktorom vypočítala hodnotu pozemkov a to parcely č. XXX a parcely č. XXX na sumu 56.800,- eur. Keďže však žalobkyňa s hodnotou predmetných nehnuteľnosti prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrila svoj nesúhlas, súd dal vypracovať kontrolný znalecký posudok , ktorý vypracoval znalec Ing. Ľudovít Lieskovský pod č. 21/2015 v ktorom všeobecnú hodnotu pozemkov určil na sumu 51.300,- eur s tým, že oproti znaleckému posudku, ktorý podala Ing. Jurová došlo k zmene výslednej hodnote pozemku, ktorú túto znalec stanovil na 30,46 eur/m2 oproti pôvodnej hodnote stanovenej znalkyňou vo výške 28,10 m2.
13. Všeobecná hodnota určená znalcom je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mohli dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Je pravdou, že tak strana žalobcu ako aj strana žalobkyne predložila do spisu hodnotu predmetných nehnuteľnosti ohodnotených realitnými kanceláriami, žalobkyňa na sumy nehnuteľnosti 54,- eur/m2 /č.l. 75/ a žalovaný na sumu 30,- eur/m2 / stanoviská realitných kancelárii č.l. 80 - 83/, práve však z dôvodov rozdielnosti týchto súm boli súdom ustanovení už vyššie uvedení znalci.
14. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zároveň pri prikázaní nehnuteľnosti v prejednávanej veci žalovanému súd bral na zreteľ i skutočnosť, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a to najmä v tom zmysle aby nedochádzalo k vzniku nových sporných situácii a zároveň s tým súvisí i vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov v danom prípade žalobkyňe a žalovaného.
15. V prejednávanej veci súd teda zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti žalovanému a to za náhradu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, pričom pri výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo znaleckých posudkov resp. z kontrolného znaleckého posudku podaného Ing. Lieskovským, ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 30,46 eur/m2, či pri prepočítaní podielu žalobkyne 1/3 - predstavuje výmeru 674 m2 x 30,46 m2 t.j. suma 20.082,- eur. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu namietala výšku takto stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pričom mala za to, že je možné predmetnú nehnuteľnosť vyporiadať i za 50,- eur/m2 v tejto súvislosti súd uvádza, že pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci, pričom pod všeobecnou cenou je potrebné rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase vec realizovať /predať na trhu, trhová cena v závislosti od ponuky a dopytu/. Súd dáva do pozornosti skutočnosti predložené zástupcom žalobkyne na /č.l. 126 až 128/ kde je uvedené, že predmetné ceny za m2 sú ceny nehnuteľnosti kde vo väčšine prípadov sú zahrnuté aj kompletné služby spojené s prevodom nehnuteľnosti ako aj servis z oblasti realít.
16. Je pravdou, že i obec sa vyjadrila, že cena pozemkov sa pohybuje od cca 40,- do 50,- eur/m2 aj samotný znalec, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok sa vyjadril, že ceny čistých pozemkov s jasnými vlastníckymi vzťahmi v obci Nižný Klátov môže dosiahnuť 40,- eur a viac eur za m2 avšak i z vypracovaného znaleckého posudku, z prílohovej dokumentácie ktorá je súčasťou tohto znaleckého posudku t.j. fotografií je zrejmé, že pozemok v stave v akom sa nachádza v súčasnosti je zanedbaný, nie je udržiavaný, na pozemku je postavený dom, ktorý je potrebné zbúrať, v tom zmysle sa vyjadrila i žalobkyňa vo svojom písomnom podaní a taktiež aj žalovaný pričom ona samotná uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov na sanáciu resp. na zbúranie starého rodinného domu a taktiež ani zástupca žalobkyne nežiadal aby bola v tomto konaní ohodnotená práve táto nehnuteľnosť vzhľadom na to v akom stave je, keďže búracie práce by boli neúmerne vysoké.
17. Súd preto mal za to , že v prejednávanej veci všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená kontrolným znaleckým posudkom bola stanovená správne a nemal dôvod uvedenú sumu znalcom spochybňovať, keďže znalecký posudok je hodnoverným a objektívnym dôkazom v tomto konaní.
18. Zástupkyňa žalovaného v konaní žiadala aby súd vyporiadal predmetné
spoluvlastníctvo i s prihliadnutím na sumu, ktorá bola v roku 2001 vyplatená žalobkyni manželkou žalovaného, ktorá uzavrela zmluvu o budúcej kúpno-predajnej zmluve, pričom žalobkyňa uvedené finančné prostriedky prevzala s tým, že následovne splnomocnili právnych zástupcov na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy, k čomu už žalobkyňa následne nepristúpila a na základe týchto skutočností teda nedošlo k zmene zápisu na katastri nehnuteľnosti a žalobkyňa ostala i naďalej podielovou spoluvlastníčkou, hoc za svoj podiel v roku 2001 už bola vyplatená.
19. Žalobkyňa je aj naďalej podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak žalobkyňa trvá na ďalšej finančnej náhrade, s odstupom niekoľkých rokov, a to za sumu minimálne 40,- eur/m2 vzhľadom k tomu, že už raz bola za svoj spoluvlastnícky podiel vyplatená, ešte v roku 2001, ktorú skutočnosť žalobkyňa v konaní ani nenamietala, a túto sumu jej vyplatila manželka žalovaného , pričom ju ani nevrátila ale ani svoj podiel nepreviedla. Taktiež i vznesenú námietku premlčania žalobkyne, týkajúcu sa už vyplatenej čiastky 6 638,78 eur, súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, keďže v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskych právnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nesnažila preukázať, že aj ona mala záujem na tom, aby nehnuteľnosti boli riadne udržiavané, ale hlavne aby boli zachované, nebola nápomocná v konaniach na súde, ktoré inicioval práve žalovaný, a práve jeho konaním nedošlo k odpredaju nehnuteľnosti, na ktoré bolo nariadené záložné právo banky, a bol to práve žalovaný, ktorý vyvolal i ďalšie konania na súde, s cieľom ochrániť rodičovský majetok. Pri stanovení primeranej náhrady sa prihliada k cenám, za ktorú by bolo v danom mieste a čase, v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít. V tomto konaní však obdobné pozemky, obdobnej kvality predložené žiadnou zo strán neboli.
20. Na základe takto zisteného skutočného stavu s prihliadnutím na závery kontrolného znaleckého posudku, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané, že samotný žalovaný sa pričinil o udržaní predmetnej nehnuteľnosti byť v súčasnej dobe neudržiavanej, bol to práve žalovaný, ktorý podával žalobu o neplatnosť zriadenia záložného práva, ako i žalobu o určenie, že časť pozemkov ktoré sú predmetom tohto konania patria do dedičstva po neb. rodičoch oboch strán, prikázal teda nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a zároveň rozhodol o uhradení hodnoty podielu v prospech žalobkyne a to vo výške určenej vo výroku tohto rozsudku, na základe znaleckého posudku. Súd považoval za spravodlivé na vyrovnanie podielu zaviazať žalovaného sumou 13.881,11 eur, čo predstavuje podiel žalobkyne t.j. 1/3 z celkovej hodnoty parcely č. 176 a 177, určenú znalcom sumou 30,46 eur/m2 /celková výmera 2 021 m2 t.j. 664 m2 x 30,46 = 20.530,04eur/, a po odpočítaní už vyplatenej sumy 6.638,78 eur.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal a dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol k okolnostiam danej veci, berúc na zreteľ to, že ide o spor medzi súrodencami a navyše súd rozhodol o vyporiadaní inak, než žiadala žalobkyňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)