Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-270-2013.pdf
PDF · 146.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/270/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, IČO: 30 80 41 91, so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, proti žalobkyni: M. A., N..: X.X.XXXX, A. W. M. XXX, A., občan SR, o zaplatenie 1.535,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.221,35 eur spolu s
- úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1348,77 eur od 13.3.2013 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 187,08 eur od 1.8.2013 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 410,57 eur od 19.9.2014 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 274,93 eur od 4.9.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 3.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.535,85 eur s prísl., 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je poskytovateľ sociálnej služby podľa § 35 (zariadenie pre seniorov) a § 38 (domov sociálnych služieb) zákona č. 448/2008 Z. z. o soc. službách. Žalovaná bola prijatá do Domova dôchodcov na základe Rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti zn. D-258/2005 zo dňa 08.06.2005 (ďalej len rozhodnutie o PCS). Dňa 30.10.2008 bol schválený zákon o soc. službách, ktorý menil právny stav s účinnosťou od 1.1.2009. Novým prvkom bolo, že fyzická osoba môže byť prijatá do zariadenia, ak jej stupeň odkázanosti je najmenej IV. Ak osoba, ktorá tento stupeň nedosahuje je poskytovateľ služby povinný jej aj naďalej poskytovať soc. službu od 1.1.2009, avšak výlučne na základe zmluvy ( 74 ods. 1 cit. zák.). Rozhodnutím o odkázanosti č. MAGS OSV 53882/2010-325396/1385 zo dňa 25.11.2010, práv. dňa 30.12.2010, bol zdravotný stav žalovanej posúdený ako II. stupeň odkázanosti. 3. Podľa § 74 ods. 1 cit. zákona poskytovateľ sociálnej služby poskytuje soc. službu na základe zmluvy o poskytovaní soc. služby. Od 1.1.2009 je poskytovateľ povinný uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorej službu poskytuje, zmluvu. Žalobca opakovane žalovanej predložil písomný návrh zmluvy, v snahe zosúladiť právny stav s faktickým, avšak žalovaná to neakceptuje. Tým, že žalobca je na jednej strane povinný žalovanej v zmysle zákona službu poskytnúť, avšak táto zmluvu uzavrieť odmieta, toto jej konanie možno kvalifikovať ako prijímanie soc. služby od 30.10.2010 za získanie prospechu (služby ) bez právneho dôvodu, čo je predmet bezdôvodného obohatenia, v zmysle judikatúry NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1789/2000, sp. Zn. 25 Cdo 2434/2004.
4. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách: prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách: verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. 5. V tomto prípade ide o Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „VZN BSK“) č. 31/2009 menené a dopĺňané VZN BSK č. 43/2011. VZN BSK č. 43/2011 nadobudlo účinnosť dňa 6.08.2011, odo dňa ktorej mala byť výška mesačnej úhrady žalovanej 204,90 eur. Porovnaním skutočných mesačných platieb žalovanou žalobcovi za poskytnutú soc. službu, ktorú by mala v zmysle zmluvy a teda v súlade s § 72 ods. 2 cit. zák. VZN č. 31/2009 v znení neskorších predpisov platiť, došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne od 30.10.2010 do 30.4.2013 vo výške 1.535,85 eur, ako i náhrady trov konania. Výzvou zo dňa 5.3.2016 žiadal žalobca od žalovanej zaplatenie dlžnej sumy, ktorú táto prevzala dňa 11.3.2013, avšak doteraz nič neuhradila. 6. Súd 1. inštancie dňa 19.06.2013 vo veci vydal platobný rozkaz č. 39Ro/1201/2013-65, proti ktorému podala odpor žalovaná s tým, že namietala nárok čo do právneho základu a výšky z nasledovných dôvodov. Tvrdenie žalobcu o bezdôvodnom obohatení titulom bezprávneho užívania služieb nemá oporu v zákone. Ona jeho služby využíva na základe Rozhodnutia č. DD -258/2005 z 08.06.2005, na neurčitý čas. Od účinnosti zákona sa na takéto užívanie vzťahuje § 106 ods. 6 v spojení s § 35 ods. 1 písm, b). Túto skutočnosť osvedčuje i samotný návrh zmluvy č. 8/2013/P v čl. II, bod 1. Rozhodnutie o odkázanosti MAGS OSV 53882/2010-325396/1385 zo dňa 25.11.2010 je pre nedostatok právomoci nulitný právny akt, nakoľko ho vydal nepríslušný orgán a naviac je nepreskúmateľný. V sume náhrady za bezdôvodné obohatenie je zohľadnený falošný výsledok skúmania, nie je v ňom vyčíslená úhrada za stravovanie. Rozdiel medzi platbami a požadovanou úhradou nie je záväzkom žalovanej podľa občianskeho práva, t. j. aplikácia § 517 (Omeškanie dlžníka), ods. 2 v Treťom oddiele „Zmeny v obsahu záväzkov“ II. hlavy, ôsmej časti OZ „ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO“ je nedôvodná. Nesúhlasila s EON vyčíslenými nákladmi žalobcu, ktoré sú náklady na činnosti uvedené v §§ 16 až 18. Žiadala o preloženie EON za roky 2011 a 2012 na službu poskytovanú v Zariadení pre seniorov (ďalej len ZPS), a rozčlenenie a vyčíslenie v zmysle zákona, predloženie nákladov na prevádzku oboch budov slúžiacich pre ZPS. Predložený návrh zmluvy je v rozpore so zák. v čl. II, bod 2 a v čl. VII ods. 2 písm. b), obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je v rozpore s dobrými mravmi neocenením úhrady za stravu, je vágny. Žalobu žiadala zamietnuť. 7. Žalovaná bola v konaní zastúpená J., ktorého zastúpenie súd 1. inštancie uznesením č. k. 12 C 270/2013-143 zo dňa 2.2.2015 nepripustil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením súdu 2. inštancie dňa 15.7.2015. Voči tomuto uzneseniu podala žalovaná dovolanie, ktoré NS SR Uznesením č. k. 1 Cdo 74/2016-204 zo dňa 21.4.2016 zastavil, z dôvodu že žalovaná nedoložila do spisu plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie na dovolacie konanie, napriek výzvam súdu. Z dôvodu, že súdy ustálili, že tento nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, nemal právne vzdelanie, nebol odborne erudovaný v danej problematike, naviac pokútnik, súd sa jeho námietkami k veci nezaoberal. 8. Po viacerých návrhoch žalobcu na rozšírenie žaloby súd 1. inštancie ako poslednú pripustil zmenu petitu a to uznesením č. k. 12C/270/2013 -197 zo dňa 9.2.2016 v nasledovnom znení : Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.221,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.348,77 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 187,08 eur od 1.8.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 410,57 eur od 19.9.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 274,93 eur od 4.9.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ako i náhrady trov konania.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ďalej sa oboznámil s listinnými dôkazmi : Zriaďovacou listinou vydanou Bratislavským samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009 č. 012/2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, návrhmi zmlúv č. 66/2010/P vrátane jej dodatkov, č. 8/2013P o poskytovaní sociálnej služby, VZN BSK č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009, VZN BSK č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011, VZN BSK č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010, Protokolom o vyhlásení VZN BSK č. 43/2011, výpisom ekonomicky oprávnených nákladov rok 2011 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, výpisom ekonomicky oprávnených nákladov rok 2012 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Osobnou kartou klienta - žalovanej, výberom z prehľadu o počte osôb v stupňoch odkázanosti v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK zo dňa 31.12.2012, výpočtom nákladov na prevádzku budov ZPS - časť pri Vinohradoch, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
10. Zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj v Bratislave dňa 22.06.2009 pod č. 012/2009 vydal Zriaďovaciu listinu pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú. V článku IV. bol vymedzený predmet činnosti. V Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna služba sa poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá musí byť uzatvorená písomne a spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný / bod 11. / Štatutárnym orgánom domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja. Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača hospodári s majetkom vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý mu bol zverený na plnenie predmetu jeho činnosti. Zriaďovacia listina nadobudla účinnosť dňom 1. júla 2009. 11. Z Rozhodnutia Domova dôchodcov Rača č. DD-258/2005 zo dňa 08.06.2005 mal súd za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý byt č. XXX od 15.6.2005 na dobu neurčitú. 12. Z Rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OSV 53882/2010-325396/1385 zo dňa 25.11.2010 mal súd za preukázané, že žalovaná s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 hod/deň sa považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2010. 13. Z návrhu zmluvy č. 66/2010 ZP o poskytovaní soc. služby, v zmysle jej dodatku č. 2 mal súd za preukázané, že výška úhrady za bývanie činila sumu 204,90 eur. 14. Z návrhu zmluvy č. 8/2013/P o poskytovaní soc. Služby, čl. VII, bod 2 mal súd za preukázané, že výška úhrady za bývanie činila sumu 204,90 eur. 15. Mesačný príjem žalovanej je vo výške 407,60 eur, 20% sumy životného minima činí 38,92 eur. 16. Z osobnej karty odporkyne súd zistil, že táto za obdobie od 12/2010 do 12/2014 platila úhradu za bývanie mesačne nepravidelne, vo výške od 138,66 do 205,73 eur, čím za uvedené obdobie rozdiel v požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie predstavuje sumu 2.221,35 eur. a. Ekonomicky oprávnené náklady / EON / za Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača v roku 2011 dosahovali sumu 574,94 eur mesačne, v roku 2012 dosahovali sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne. b. Ekonomicky oprávnené náklady / EON / v Košickom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji za r. 2012 činili sumu 605,18 eur, 17. Z písomného stanoviska Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR Bratislava v liste zo dňa 26.02.2014 vyžiadané na žiadosť navrhovateľa ohľadne zariadenia Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača súd zistil, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Bratislava so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy sociálnych služieb "domov sociálnych služieb" a "zariadenie pre seniorov", oba celoročnou pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach v Bratislave :W. XX, W. M. XXX P. B. XX. V mieste poskytovania sociálnej služby W. XX sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby W. M. XXX je poskytovaný jeden druh sociálnej služby zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby B. XX je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej služby v rôznych budovách, neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné zariadenie. čo bolo overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Pri výpočte EON konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z EON daného druhu poskytovanej sociálnej služby bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach s tým, že, mnohé činnosti zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta a preto pri výpočte EON pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach / zariadeniach / sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. V prípade, že by sa pri výpočte EON nepostupovalo vyššie uvedeným spôsobom, zariadenie / budova / miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti priamo, by mala EON nižšie, ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom danej sociálnej služby. 18. Z listu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odbor sociálnych vecí v Bratislave zo dňa 14.01.2015 súd zistil, že DSS a ZPS Rača poskytuje sociálne služby podľa Zák.č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a podľa Registračnej karty platnej k 31.12.2014
poskytuje druhy sociálnej služby: domov sociálnych služieb /§38 zákona o sociálnych službách/ a zariadenie pre seniorov /§ 35 zákona o sociálnych službách/. DSS a ZPS Rača prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov a tento druh sociálnej služby poskytuje podľa Registračnej karty na dvoch miestach poskytovania sociálnej služby, Podbrezovská 28, Bratislava a Pri Vinohradoch 267, Bratislava. Zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa § 72 ods. 5 cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, o čom zaslal súdu ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 - 2013 DSS a ZPS Rača. Odbor sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja relevantné údaje použil na účely prepočtu finančných príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách. 19. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že skutkový základ pohľadávky spočíva v neplatení žalovanej za ubytovanie v zariadení žalobcu, v zákonom predpísanej výške. Najprv si žalobou uplatnil nárok vo výške 1. 535,85 eur za čas od 30.12.2010 do 30.4.2013, podaním zo dňa 23.5.2014 žalobný petit rozšíril o ďalšie obdobie do 30.4.2014, na sumu 1946,42 eur a naposledy na sumu 2.221,35 eur do 31.12.2014, pretože žalovaná neplatila za poskytnuté ubytovanie mesačné úhrady vo výške, akú stanovil právny predpis. Na žiadosť žalobkyne zo dňa 12.11.2013 predložil výšku ekonomicky oprávnených nákladov ( ďalej len „EON“), z ktorej vyplýva, že sú vyššie, ako mesačná úhrada, ktorú požaduje od žalovanej. EON v roku 2012 totiž činili priemerne mesačne sumu 574,94 eur, v r. 2011 sumu 531,83 Eur. Ďalej argumentoval tým, že kým EON u žalobcu v r. 2012 predstavovali výšku 531,83 eur / mesiac, tak v zariadeniach pre seniorov v Košickom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, bol priemerný EON v r. 2012 vo výške až 605,18 eur/ mesiac. Žalobca tiež voči žalovanej dodržal i druhý limit, t. j. že žalovanej po zaplatení mesačnej úhrady za ubytovanie, ostalo zákonom stanovené percento životného minima, čo v rozhodnom období predstavovalo sumu 40 eur, pričom príjem žalovanej predstavoval sumu 400 eur. 20. Z hľadiska právnej kvalifikácie pohľadávku považuje za nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná využívala služby žalobcu v rozhodnom období bez riadnej zmluvy, ako výlučného právneho titulu. V zmysle prechodných ust. zák. č.448/2008 Z. z. o soc. službách a nadväznosti na ust. § 106 až § 108 vyplýva, že jediným právnym titulom poskytovania soc. služby, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, ku ktorému došlo 30.12.2010, je zmluva. Tento záver podporuje aj právne stanovisko MPSVaR SR zo dňa 3.5.2011. Podporne citoval aj z vyjadrenia verejnej ochrankyne práv zo dňa 28.8.2014 : „Zmluva o poskytovaní soc. služieb je jediným právnym titulom, na základe ktorého poskytovateľ poskytuje soc. služby. Keďže žalovaná predloženú zmluvu odmieta podpísať, je iba na dobrej vôli poskytovateľa soc. služieb, v akom rozsahu a či takejto osobe služby poskytne. Žalobca sa po niekoľkomesačných, až ročných rokovaniach rozhodol podať túto žalobu, keďže aj v samotnom zariadení nastal veľmi nerovnovážny stav, kedy väčšina klientov má uzatvorenú zmluvu a platí úhrady podľa cenového predpisu, kým v súčasnosti skupina približne 20 seniorov, odmieta zmluvu podpísať a platiť úhrady v predpísanej výške. Žalovanej sa poskytuje iba služba ubytovania a žalobou sa domáhajú iba nedoplatku za túto službu. Je totiž iba na slobodnom rozhodnutí žalovanej, či ako iní seniori, bude odoberať stravu, zúčastňovať sa na záujmovej činnosti, prijímať upratovacie a iné služby, ktoré žalobca poskytuje v budove, kde je žalovaná ubytovaná. 21. Z výsluchu žalovanej pred súdom bolo zistené, že do penziónu nastúpila pred 9 rokmi a vtedy tam mali iné podmienky, nájomné nebolo také drahé. Pred 4 rokmi nastúpila do zariadenia nová riaditeľka, W.. K., ktorá zvýšila nájomné o 100%, na ich protesty to znížila na 250,- eur a napokon na 205 eur. Vyhrážali sa im, že ak to nezaplatia, že ich vysťahujú. Ona za celý čas nepoberala od žalobcu žiadne služby, iba ubytovanie. Cíti ako neprávosť, že 2krát platí za elektrinu, nakoľko jej bytová jednotka má samostatný elektromer, registrovaný na jej meno, a to vo výške cca 20 eur mesačne. V zmysle VZN v prípade, ak klient platí samostatne elektrinu, znižuje sa úhrada ceny za ubytovanie o 7 eur mesačne, čo je za mesiac rozdiel 13 eur ( 20-7). Býva v zariadení žalobcu v samostatnom 1-izbovom byte. Keď jej bol byt pred 9 rokmi pridelený, bol v dezolátnom stave, kúpila novú kuchynskú linku, do kúpeľne dala nové PVC, vymenila vodovodné batérie, vykachličkovala kúpeľňu a WC. Vedenie domova súhlasilo s tým, by si byt na vlastné náklady upravila, hoci vedela, že to nie je jej povinnosť. Návrh zmluvy č.66/10/P o poskytovaní soc. služieb vrátane dodatkov č. 1 a 2, tiež návrh zmluvy č. 8/13/P ( čl.24- 41) o poskytovaní soc. služby, odmietla podpísať preto, že zmluvy nepotrebuje a prekážala jej v návrhu zmlúv výška úhrady
za ubytovanie, v dodatku č. 1 vo výške 268,72 eur a v dodatku č. 2 vo výške 204,90 eur, pretože podľa jej názoru medziročne došlo k nárastu o viac ako 100%. 22. Podľa §1 Zák. č. 448 / 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. 23. Podľa § 2 ods.1 cit. zák., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. 24. Podľa § 2 ods.1 cit. zák., nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života, c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len "dôchodkový vek"), e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.
25. Podľa § 2 ods.3 cit. zák., zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 26. Podľa § 2 ods.4 cit. zák., krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou. 27. Podľa § 2 ods.5 cit. zák., sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. 28. Podľa § 3 ods.2 písm. a /cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 3 ods.3 cit. zák., poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby") a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby"). 30. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 31. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania. 32. Podľa§ 72 ods.1 cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa§ 72 ods.2cit. zák., verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. 34. Podľa § 74 ods.1, cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. 35. Podľa § 74 ods. 7 cit. zák., zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje
a) označenie zmluvných strán, b) druh poskytovanej sociálnej služby, c) vecný rozsah sociálnej služby podľa § 15 a formu poskytovania sociálnej služby, d) deň začatia poskytovania sociálnej služby, e) čas poskytovania sociálnej služby, f) miesto poskytovania sociálnej služby, g) sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia, h) podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu, i) dôvody odstúpenia od zmluvy, j) sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 13. 36. Podľa § 74 ods. 8 cit. zák., suma úhrady za sociálnu službu podľa odseku 7 písm. g) musí obsahovať sumu úhrady za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti. 37. Podľa § 74 ods. 9 cit. zák., v zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu sociálnej služby. 38. Podľa § 74 ods. 12 cit. zák., ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby. 39. Podľa § 74 ods. 13 cit. zák. prijímateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu; výpovedná lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní. 40. Podľa § 74 ods. 14 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady, b) prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 12, c) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa sociálnej služby znamenalo zrejmú nevýhodu, d) obec alebo vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. 41. Podľa § 106 ods. 5 prechodných a záverečných ustanovení Zák. č. 488/2008 Z. z. sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011. 42. Podľa § 106 ods. 6 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri 2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009. 43. Podľa § 106 ods.7 cit. zák., sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. 44. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
45. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 46. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 47. Súd uplatnený nárok navrhovateľa posúdil podľa Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, účinného od 01.01.2009. 48. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytuje sociálne služby za podmienok stanovených citovaným zákonom, zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave vydal Zriaďovaciu listinu číslo: 012/2009 zo dňa 22.06.2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú a poskytuje sociálne služby na základe zápisu do registra, ktorý vedie vyšší územný celok, v Registračnej karte vydanej Bratislavským samosprávnym krajom zo dňa 21.07.2010. Žalobca ako rozpočtová organizácia vymáha pohľadávky v súvislosti s výkonom správy a je aktívne vecne legitimovaným účastníkom na uplatňovanie pohľadávok pred súdom. Z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že Bratislavský samosprávny kraj každý rok zo svojho rozpočtu poskytuje určitý finančný objem na krytie jeho nákladov. 49. Žalovaná bola prijatá do Domova sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača na základe Rozhodnutia Domova dôchodcov Rača č. DD-258/2005 zo dňa 08.06.2005. Rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OSV 53882/2010-325396/1385 zo dňa 25.11.2010 bola žalovanej stanovená odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa, odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov Rača, časť penzión -domov pre dôchodcov, Pri vinohradoch 267, Bratislava, od 15.06.2005 na dobu neurčitú. 50. Podľa Zák. č. 448/2008 Z. z. účinného od 01.01.2009, prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 a nasl. cit. zák., a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods. 2 cit. zák. Nová právna úprava v zákone o sociálnych službách upravuje poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona, pričom poskytovateľ sociálnej služby bol povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu v zmysle § 106 ods. 7 cit. zák.. 51. Z predložených listinných dôkazov, návrhov zmlúv č. 66/2010P o poskytovaní soc. služby v zmysle jej dodatkov č. 1 a 2, zmluvy č. 8/2013/P o poskytovaní soc. služby, jej čl. VII, bod 2 mal súd za preukázané, a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaná k podpisu ani jedného návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy nepristúpila, odmietla ich podpísať. 52. Konkrétne v čl. VII zmluvy č. 8/2013/P bolo dojednané, že úhrada za sociálnu službu sa určuje od 1.01.2011 podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 o bližších podmienkach poskytovania sociálnych služieb, o spôsobe určenia úhrady, výške úhrady a spôsobe platenia úhrady za sociálne služby, ktoré sú poskytované zariadeniami sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „VZN BSK“), v znení VZN BSK č. 35/2010 zo dňa 23.07.2010 a VZN BSK č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010, v znení VZN BSK č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011. Prijímateľ sociálnej služby je povinný s účinnosťou od 6.08.2011 platiť úhradu za poskytovanú službu v sume 204,90 € mesačne. V tomto návrhu je uvedený i mesačný príjem žalovanej vo výške 407,60 eur, pri zohľadnení kritéria 20% sumy životného minima, čo činí 38,92 eur, čo po odrátaní služby za bývanie spĺňa zákonom stanovené kritéria. 53. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná je povinná podľa cenového predpisu, a to ust. § 72 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“) v spojení so Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 v znení neskorších predpisov a zmluvy č. 8/2013/P, ktorý žalovaná neuzatvorila, a v tomto období platila nepravidelne a nižšie sumy. 54. Podľa priloženej osobne karty žalovanej bola táto povinná platiť podľa cenového predpisu VZN BSK č. 31/2009, pričom v mesiaci 12/2010 uhradila sumu 138,66 eur, v mesiacoch 01/2011-10/2011 sumu 147,36 eur, v mesiaci 11/2011 sumu 185,36 eur, v mesiaci 12/2011 sumu 685,36 eur, v mesiacoch
01/2012-02/2012 sumu 185,36 eur, v mesiaci 03/2012 sumu 180, v mesiacoch 04/2012-05/2012 sumu 0 eur, v mesiaci 06/2012 sumu 180,- eur, v mesiaci 07/2012 sumu 80,- eur, /v mesiacoch 08/2012-12/2012 sumu180 eur, v mesiacoch 01/2013-03/2013 sumu 160,- eur, v mesiacoch 04/2013-12/2014 sumu 170,- eur. Pritom mesačná výška úhrady podľa VZN BSK č. 31/2009 bola za 12/2010 v sume 147,03 eur, za 01-07/201 v sume 268,72 eur, za 08/2011 v sume 244, 70 eur, za 09/2011-06/2014 v sume 204,90 eur a za 07-12/2014 v sume 205,73 eur. 55. Aj keď žalovaná neuhrádzala za predmetné obdobia sumu za prijímanie sociálnej služby vo výške stanovenej v zmysle cenového predpisu, žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, bol naďalej povinný žalovanej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1.1.2009 podľa § 106 ods. 6 prechodných a záverečných ustanovení zákona o sociálnych službách. Nakoľko žalovaná chce naďalej zotrvať v Domove sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, časť Pri vinohradoch 267, pričom žalobca jej poskytuje sociálne služby, avšak táto platila obvyklé úhrady v nižšej sume, ako boli stanovené cenovým predpisom, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a preto sa žalobca domáhal sa voči žalovanej, po rozšírení žalobného petitu zaplatenia sumy 2.221,35 € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, súd poukázal na zmenu právnej úpravy poskytovania sociálnych služieb od 1. 1. 2009, podľa ktorej prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu poskytovateľovi sociálnej služby, ale výška úhrady sa určuje zmluvou a v súlade so všeobecne záväzným nariadením, pričom zásadnou zmenou je to, že seniori už nedostávajú rozhodnutie o výške úhrady za poskytovanú sociálnu službu /jednostranný právny akt/ ako tomu bolo počas právnej úpravy podľa Zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci od ktorého sa odvodzovala povinnosť platiť úhradu. Pri zmluvnej úprave predmetu plnenia a úhrady za poskytovanie sociálnej služby sú zmluvné strany teda žalobca aj žalovaná povinné dodržiavať zákon o sociálnych službách, pričom poskytovateľ sociálnej služby nemá právo dojednať úhradu v inej výške, ako je určená právnymi predpismi, podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja. Verejný poskytovateľ sociálnej služby teda určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenie úhrady zmluvou, dodatkami a v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (ďalej len „EON“). 56. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadne subjektivizácie úhrady pre konkrétneho prijímateľa určenej na základe VZN BSK a povinnej objektivizácie maximálnej výšky úhrady určenej na základe VZN BSK, nemožno uvedenú námietku akceptovať, a to s poukazom na skutočnosť, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za sociálnu službu, ktorú žalovaná bola povinná platiť žalobcovi a to VZN BSK č. 31/2009, ktoré bolo zmenené VZN BSK č. 35/2010 zo dňa 23.07.2010 a VZN BSK č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010, pričom mesačná úhrada pripadajúca na žalovanú mala byť 204,90 eur mesačne. Z § 15 a nasl. zákona č. 448/2008 Z. z. vyplýva, že sociálne služby sa delia na odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania. Podľa § 30 ods. 3 VZN BSK č. 31/2009 v znení neskorších predpisov (t.j. pred novelou VZN BSK č. 43/2011) sa delia jednotlivé položky výpočtu výšky mesačnej úhrady za ubytovanie na 3 časti, a to za užívanie spoločných priestorov a za vecné plnenia spojené s ich užívaním 10 € / mesačne; za užívanie 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti 0,20 € / denne / 1 m2; vecné plnenia spojené s bývaním 0,07 € / denne. Okrem toho VZN BSK č. 31/2009 upravovalo zvýšenie úhrady, ak obytnú miestnosť užíva jeden občan (§ 30 ods. 6, písm. a/), potom ak na jedného občana pripadá viac ako 16 m2 (§ 30 ods. 6, písm. d/) a upravuje aj zníženie úhrady, ak je obytná miestnosť vybavená elektromerom (§ 30 ods. 7). Po novele - VZN BSK č. 43/2011 (§ 30 ods. 3) sa delia jednotlivé položky výpočtu úhrady za ubytovanie nasledovne: za užívanie obytnej miestnosti s príslušenstvom (0,20 € / denne / 1 m2, najviac v sume 170 € mesačne; za užívanie spoločných priestorov navrhovateľa (10 € / mesačne) a za vecné plnenia spojené s ubytovaním (0,07 € / denne ). Naďalej pritom zostali v platnosti pravidlá, podľa ktorých je upravené zvýšenie úhrady, ak obytnú miestnosť užíva jeden občan (§ 30 ods. 6, písm. a/), potom ak na jedného občana pripadá viac ako 16 m2 (§ 30 ods. 6, písm. d/) a upravuje aj zníženie úhrady, ak je obytná miestnosť vybavená elektromerom (§ 30 ods. 7). Vzhľadom na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, podľa ktorého ubytovanie pozostáva z troch zložiek, pričom novela VZN BSK č. 43/2011 limitovala iba jednu zo zložiek úhrady na 170 eur mesačne, konkrétne za užívanie obytnej miestnosti s príslušenstvom, preto nie je v rozpore so zákonom č. 448/2008 Z. z. a VZN BSK č. 43/2011, ak je navrhovateľom prirátavaná k sume 170 € sadzba 10 € / mesačne za spoločné priestory
a sadzba 0,07 € / denne ako réžia vecných plnení spojených s ubytovaním, navýšená, resp. znížená o úhrady podľa § 30 ods. 6 a 7 VZN BSK č. 43/2011. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby, aj keď uzatvárajú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a dodatky k tejto zmluve, nemajú právo dojednať inú sumu úhrady ako sumu kogentne určenú právnymi predpismi v súlade s VZN obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške EON podľa § 72 ods. 2 cit. zák.. 57. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. môže byť úhrada za sociálnu službu najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. musí prijímateľovi sociálnej služby zostať po zaplatení úhrady minimálne 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Námietky žalovanej, že Zmluva v znení jej neskorších dodatkov ju zaväzuje k úhrade bez ohľadu na objektívny limit v podobe ekonomicky oprávnených nákladov a bez ohľadu na subjektívny limit v podobe zostatku príjmu najmenej vo výške 20 % sumy životného minima teda nie sú dôvodné, nakoľko žalovanej aj po zaplatení úhrady musí zostať zákonom stanovené percento sumy životného minima podľa § 73 ods. 2 cit. zák. / subjektívny limit / a výška úhrady nesmie byť vyššia ako ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 2 cit. zák. / objektívny limit /. Uvedené ustanovenia cit. zákona teda predstavujú ochranu prijímateľa sociálnej služby pred neprimeranou výškou úhrady za sociálnu službu. Navyše z listinných dôkazov súd mal súd preukázané, že EON napr. za rok 2011 predstavovali sumu 574,94 € mesačne, za rok 2012 sumu 531,83 € mesačne a za rok 2013 sumu 533,67 € mesačne, pričom úhrady, ktorú požaduje žalobca od žalovanej boli najviac vo výške 268,72 €, v poslednom období 204,90 €, teda v každom období bola suma úhrady za sociálnu službu, ktorú si uplatňuje žalobca nižšia ako EON, žalobca teda neprekračuje EON, ako objektívny limit v zmysle § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z.. preto výška úhrady žalovanej nie je v rozpore s objektívnym alebo subjektívnym limitom, ktoré predstavujú ochranu jej príjmu zo zákona. 58. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytuje dva druhy sociálnych služieb - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 2 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to zariadenie pre seniorov. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo zriaďovateľskej listiny žalobcu. 59. Súd sa teda nestotožnil s námietkou žalovanej, že EON sa majú vyčísľovať na každé zariadenie sociálnej služby /ZpS Podbrezovská 28, ZpS na ul. Pri vinohradoch 267, DSS na ul. Podbrezovská 28, DSS na ul. Strelková 2/, teda podľa jednotlivých budov. Aj keď žalobca, ako jeden poskytovateľ, poskytuje dva druhy sociálnej služby na rôznych miestach, neznamená to, že každé z uvedených miest je samostatným zariadením alebo poskytovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR Bratislava zo dňa 26.02.2014, že pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach. Poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti však zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta (poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované v oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy, napríklad mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužné činnosti) a preto pri výpočte EON pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach (zariadenia) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. 60. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neuhradila žalobcovi na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 8/2013/P o poskytovaní sociálnej služby úhrady za žalobcom poskytované sociálne služby v plnej výške, t.j. prijala plnenie bez riadneho protiplnenia, vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., čo jej zakladá povinnosť vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 Obč. zák., preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 2.221, 35 eur. 61. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. 62. Súd tu dáva do pozornosti žalovanej, že súd sa pred otvorením pojednávania pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom právny zástupca žalobcu jej pre ten prípad dával možnosť, že ak začne dlh splácať, nebudú si v konaní uplatňovať ani úroky, ani trovy konania. Žalovaná túto možnosť nevyužila. 63. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo
spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal podľa § 563 Obč. zák. 64. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 1.348,77 eur, 2. deň po doručení výzvy na zaplatenie zo dňa 05.03.2013, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania, s účinnosťou od 13.03.2013. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 65. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 187,08 od 01.08.2013, čo je druhý deň po doručení platobného rozkazu na sumu 1.535,85 eur ( 1.348,77 +187,08), nakoľko platobný rozkaz jej bol doručený, tento prevzala, na neho zaplatením nereagovala, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 66. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 410,57 eur, 2. deň po pripustení zmeny petitu zo dňa 17.9.2014 na sumu 1.946,42 eur (1.535,85 + 410,57), čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania s účinnosťou od 19.9.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 67. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 274,93 eur 2. deň po doručení výzvy na zaplatenie zo dňa 14.8.2015, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania, s účinnosťou od 04.09.2015. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.