Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U., T.. L. XXX/XX, proti žalovaným: v 1. rade Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z. XXXX/XX, v 2. rade F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G. - D., B. XXX/X, Česká republika, v 3. rade L.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - P., V. D. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovaným v 1. až 3. rade domáhala určenia, že závet poručiteľky L. Q., rod. L., nar. X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX, spísaný vlastnou rukou závetkyne dňa 10.10.2002, s vlastnoručným podpisom závetkyne, je neplatný. Žalobu zdôvodnila tým, že v rámci dedičského konania bol predložený poručiteľkin závet, spísaný jej vlastnou rukou a vlastnoručne podpísaný, a týmto závetom zanechala nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vložke č. X - XXX, XXX, vrátane účasti zo spoločnej hory a pasienkov a majetkový podiel pod č. 15 v celosti žalovanej v 1. rade a ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechala žalovanej v 1. rade v podiele 2/3-iny, žalovanému v 3. rade a jej v podiele každému 1/6-ina. Žalovanému v 2. rade nezanechala žiadny majetok, nakoľko o poručiteľku nejavil žiadny záujem. Žalobkyňa uviedla, že okrem tohto závetu zanechala poručiteľka listinu zo dňa 14.6.2004, napísanú a podpísanú tiež vlastnou rukou, v ktorej však netestuje žiadny majetok, ako aj listinu zo dňa 10.5.2007, kde žiada z dedenia po nej vylúčiť „Ostravákov“ a dedičstvo napísať na ňu a žalovanú v 1. rade. Ona v rámci dedičského konania namietla platnosť závetu zo dňa 10.10.2002, a preto bola uznesením zo dňa 9.9.2014 č.k. 17D/96/2009-195, Dnot 177/2009, odkázaná na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť uvedeného závetu. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že tento závet nespĺňa zákonom určené formálne a obsahové náležitosti. Závet zo dňa 10.10.2002 nie je prejavom skutočnej poslednej vôle poručiteľky. Poručiteľka sa nikdy nevyjadrovala spôsobom, ako je odprezentovaný v závete. V rámci ústneho a písomného styku používala starosvetské výrazy, nesprávnu gramatiku a slovosled. Jej vyjadrovanie vyplýva z ďalších listín, resp. závetov zo dňa 14.6.2004 a 10.5.2007. Podľa názoru žalobkyne závet zo dňa 10.10.2002 je len akýmsi diktátom napísaným rukou poručiteľky. Uviedla, že podľa nej je tento závet neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože posledná vôľa nebola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Poukázala na to, že ak by sa jednalo o skutočnú poslednú vôľu poručiteľky, neexistovali by ďalšie listiny zo dňa 14.6.2004 a 10.5.2007, kde nanovo vyporiadava svoj majetok pre prípad smrti, bez zmienky o svojom prvotnom závete. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že posledná vôľa poručiteľky bola v spornom závete ovplyvnená žalovanou v 1. rade, ktorá jediná vedela o tomto závete a jediná ho v konaní predložila, pričom podľa uvedeného závetu zdedila najväčší podiel po poručiteľke. Existenciu naliehavého právneho záujmu zdôvodnila žalobkyňa tým, že bez takéhoto určenia by jej postavenie ako dedičky po poručiteľke bolo neisté.

2. Žalobkyňa v konaní dodala, že podľa nej v závete neboli konkretizované zákonné dôvody časom ani miestom, neboli riadne konkretizované hnuteľné veci, ona zo strany matky vydedená nebola a aj to je dôvodom neplatnosti závetu. To, že nešlo o skutočný prejav poslednej vôle poručiteľky, vyplýva z toho, že táto dňa 10.5.2007 napísala bez jej vedomia ďalší závet, v ktorom uvádza, že dediť budú len ona a žalovaná v 1. rade.

3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že závet zo dňa 10.10.2002 spĺňa všetky zákonom určené formálne a obsahové náležitosti a je prejavom skutočnej vôle poručiteľky. Poukázala na to, že v závete poručiteľky zo dňa 4.12.1996, spísanom advokátom JUDr. Hujíkom v Prievidzi, odkázala nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vložke č. X, XX a XXX, vrátane účasti zo spoločných pasienkov a spoločnej hory, vrátane všetkých svojich cenných papierov, jej - žalovanej v 1. rade. Okrem toho svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala v podiele 1/3-ina jej, v podiele 1/6-ina žalovanému v 2. rade, v podiele 1/6-ina žalovanému v 3. rade a v podiele po 1/6-ine žalobkyni a jej dcére Q. M.. Žalovaná v 1. rade uviedla, že poručiteľka prejavila takto svoju poslednú vôľu z dôvodu, že ona jej poskytovala najväčšiu starostlivosť a pomoc. Poukázala na to, že ich otec T. Q.Č. závetom odkázal nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vložke č. XXX a XXX, vrátane účasti zo spoločnej hory a spoločných pasienkov, v podieloch po 1/6-ine žalovaným v 2. a 3. rade a žalobkyni a v podiele 3/6-iny vnučke Q. M. - dcére žalobkyne. Rodičia sa teda rozhodli poľnohospodársku pôdu rozdeliť spravodlivo, od detstva im hovorili, že otcove role, ktoré boli vo väčšej výmere, zdedí syn F. a dcéra Y. a mamine role zasa dcéra Q.. Keďže žalovaný v 2. rade rodičov prestal navštevovať približne od roku 2002, nezúčastnil sa otcovho pohrebu, ani dedičského konania, na základe dohody dedičov sa otcove nehnuteľnosti rozdelili a konanie bolo ukončené. To, že v závete zo dňa 10.10.2002 poručiteľka prejavila svoju skutočnú vôľu, preukazovala žalovaná v 1. rade aj ústrižkom peňažnej poukážky z roku 2009 od nájomcu POĽNO VTÁČNIK, a.s., Lehota pod Vtáčnikom, za prenajatú poľnohospodársku pôdu, kde poručiteľka vlastnou rukou na rubovej strane napísala „Vtáčnik patrí Q.“. Uviedla tiež, že vôľa poručiteľky vyplýva aj z jej vlastnoručných zápiskov, kde uvádza, ako postupovať pri jej pochovaní, pohrebe, kare, vyplácaní z jej vkladnej knižky a kde sú tiež poznámky o rozdelení poľnohospodárskej pôdy a výslovne o roli s názvom Podháje. Žalovaná v 1. rade poprela, že by posledná vôľa poručiteľky bola ovplyvnená jej osobou. Poukázala na to, že ich matka mala najväčšiu dôveru v jej osobu, do jej rúk tiež zverila aj vkladné knižky, ktoré ona riadne predložila v dedičskom konaní. Uviedla, že iba ona cca 30 rokov s rodičmi chodila k lekárom, po vyšetreniach, dovolenky si vyčerpala len v M. P. pravidelným dochádzaním za účelom pomoci rodičom. Žalovaná v 1. rade tiež uviedla, že aj lekár v potvrdení v roku 2006 uviedol, že vnímanie poručiteľky bolo bez patologických prejavov, čo znamená, že ich matka bola po psychickej stránke v tej dobe, t.j. 4 roky pred spísaním závetu, v poriadku a nepotrebovala, aby jej závet niekto diktoval. V súvislosti s ostatnými listinami, na ktoré žalobkyňa poukazuje, uviedla, že v týchto listinách poručiteľka neuviedla žiadny majetok, teda nič nimi netestuje. Posledný doklad je okrem toho len forma listu pre žalobkyňu, v ktorom ju žiada, aby jej odpísala. Podľa jej názoru teda tieto listiny nemajú náležitosti závetu. Žalobu preto žiadala zamietnuť.

4. Žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa neho je závet po poručiteľke platný; on aj v dedičskom konaní vyhlásil, že sa nechce súdiť. Keďže videl lekárske potvrdenie o matkinom zdravotnom stave, je presvedčený, že tento závet bol z jej strany písaný pri jej dobrom rozume. Potvrdil, že závet je písaný rukou poručiteľky. Uviedol, že v mladosti k rodičom chodil, ale posledné roky boli také, že stratil zamestnanie, mal zdravotné problémy, dostal výpoveď z bytu, a preto už potom namiesto neho chodil k rodičom jeho syn L., t.j. žalovaný v 3. rade. On s matkou nebol v kontakte asi 8 rokov.

5. Žalovaný v 3. rade uviedol, že ku starým rodičom chodieval ako dieťa s rodičmi, neskôr len s otcom, v dospelosti párkrát s otcom, ale posledných 10 rokov sám - asi štyrikrát do roka. Uviedol, že od svojej dospelosti od babičky stále počúval v rôznych súvislostiach, že po nej bude dediť Q., pretože sa o ňu najviac stará, vybavuje lekárov, opatrovateľky, cestuje z Bratislavy a V. (žalobkyňa) z Prievidze od nej za života dostala najviac peňazí a okrem toho zabezpečovala výchovu jej dcéry Q.. Uviedol, že v dedičskom konaní po starom otcovi dcéra žalobkyne Q. zdedila podiel 7/18-in a aj tam babička povedala „a po mne bude dediť Q.“. Uviedol, že často mu bola kladená otázka od ľudí z dediny, čo je s V., prečo chodia len oni. Uviedol, že po smrti starého otca strávil s babičkou dvoje Vianoce, ich rozhovory sa viedli viac- menej o rodinných záležitostiach, histórii rodiny a nikdy nespochybnila slová o dedičstve. Žalovaný v 3. rade uviedol, že o existencii závetu nevedel, myslel si však, že vyššie uvedené je samozrejmé, dávno dohodnuté a za života babičky to nikto nespochybňoval. O to viac bol prekvapený, keď bol prizvaný na

dedičské konanie. Svojho podielu sa vzdal v prospech svojho otca - žalovaného v 2. rade, o ktorom babička hovorila, že od svojich 12 rokov drel ako kôň na baráku a hospodárstve, že zo všetkých sa, do doby, čo sa oženil, najviac napracoval. Uviedol, že závet je písaný rukou starej matky L. Q., jeho obsah vôbec nespochybňuje, pretože sa zhoduje s tým, čo od starej mamy neustále počúval. Podľa jeho presvedčenia bola poručiteľka psychicky úplne v pohode a podľa neho závet obsahuje skutočnú vôľu jeho starej matky. Nikdy mu nespomenula, že by na ňu žalovaná v 1. rade vyvíjala nejaký nátlak v súvislosti s dedičstvom.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17D/96/2009, listu o prehliadke mŕtveho, závetu T. Q. zo dňa 5.12.1996, závetu poručiteľky zo dňa 10.10.2002, závetu zo dňa 14.6.2004, listiny písanej poručiteľkou zo dňa 10.5.2007, vyjadrenia žalovanej v 1. rade zo dňa 8.4.2015 a 8.9.2016, závetu poručiteľky zo dňa 4.12.1996, ústrižku poštovej poukážky č. 00094 na sumu 10.315,- Sk, vlastnoručne písaných poznámok poručiteľky, vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 13.4.2015, vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 6.4.2015, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 9.12.2015, 12.12.2015, 13.7.2016 a 27.9.2016, lekárskej správy zo dňa 26.6.2006, dokladov predložených žalobkyňou, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Poručiteľka - L. Q., matka žalobkyne, žalovaných v 1. a 2. rade a stará matka žalovaného v 3. rade, zomrela dňa 2.8.2009. Dedičské konanie je vedené pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 17D/96/2009. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že žalovaná v 1. rade dňa 23.10.2009 v rámci predbežného šetrenia predložila závet poručiteľky napísaný vlastnou rukou dňa 10.10.2002. Na pojednávaní, konanom na Notárskom úrade JUDr. Bibiány Burianovej v Prievidzi dňa 30.10.2013, žalobkyňa vyhlásila, že tento závet považuje za neplatný. Uznesením zo dňa 9.9.2014 č. k. 17D/96/2009-195, Dnot 177/2009, bola žalobkyňa odkázaná, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na Okresný súd Prievidza žalobu na určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 10.10.2002. Na základe uvedeného uznesenia žalobkyňa na tunajší súd podala žalobu o určenie neplatnosti uvedeného závetu dňa 26.9.2014.

8. Zo závetu vyplýva, že táto listina je označená ako závet, bola spísaná v M. P. dňa 10.10.2002. Listinu spísala L.D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom M. P. č. XX, a uvádza, že týmto úkonom prejavuje svoju poslednú vôľu. V listine uvádza, že: Nehnuteľnosti v k.ú. M. P. zapísané v PKV č. X - XXX a XXX vrátane účasti zo spoločných pasienkov a spol. hory a majetkových podielov č. 15/92 pre prípad svojej smrti v celosti odkazujem svojej dcére Q. S., rod. Q., nar. XX.X.XXXX (žalovanej v 1. rade). Ďalej uvádza, že svoj ostatný nehnuteľný a hnuteľný majetok vrátane úspor odkazuje takto: 2/3-iny dcére Q. S. (XX-X-XX), 1/6-inu dcére Y. M., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňa), 1/6-inu vnukovi L. Q., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v 3. rade). Poručiteľka tiež v závete uviedla, že poslednú vôľu takto prejavuje z dôvodu, že dcéra Q. jej vždy poskytovala najväčšiu starostlivosť a pomoc a syn F. Q., nar. XX.X.XXXX (žalovaný v 2. rade) nejaví o ňu žiadny záujem, nekontaktuje sa s rodinou, nevidela ho asi od r. 2000 a nevie ani adresu jeho bydliska. Závet je poručiteľkou vlastnoručne podpísaný. V konaní strany sporu potvrdili, že závet bol napísaný vlastnoručne poručiteľkou.

9. Žalobkyňa v konaní namietala, že závet nespĺňa formálne a obsahové náležitosti, podľa nej v ňom nie sú riadne konkretizované hnuteľné veci a závet nie je skutočnou vôľou poručiteľky. Podľa jej vyjadrenia poručiteľka sa vyjadrovala iným spôsobom, používala starosvetské výrazy, iný slovosled a nesprávnu gramatiku. Tento závet bol podľa jej názoru ovplyvnený žalovanou v 1. rade a je to vlastne akýsi diktát napísaný rukou poručiteľky. To, že nejde o skutočnú vôľu poručiteľky, žalobkyňa odvodzovala aj z toho, že neskôr poručiteľka napísala ďalšie listiny, ktoré sú podľa jej názoru závetmi, a to dňa 14.6.2004 a 10.5.2007.

10. Žalovaní v 1. až 3. rade zhodne uviedli, že závet poručiteľky z 10.10.2002 považujú za platný a obsahuje skutočnú vôľu poručiteľky.

11. Žalovaná v 1. rade uviedla, že listiny, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemajú náležitosti závetu, a teda nie sú závetmi. To, že poručiteľka v závete z 10.10.2002 prejavila svoju skutočnú vôľu, podľa nej preukazuje aj to, že v jej zápiskoch, ktoré našla po jej smrti pri upratovaní v dome, poručiteľka okrem iného uvádza, že ona (žalobkyňa v 1. rade) sa o ňu starala a role bude dediť len ona. Taktiež na rubovej strane poštovej poukážky o výplate nájomného od POĽNO VTÁČNIK, a.s., poručiteľka napísala, že

„Vtáčnik patrí Q.“. Zároveň uviedla, že rodičia sa rozhodli role rozdeliť medzi deti spravodlivo, preto otec rozhodol v závete tak, že jeho role dostanú žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade (syn žalovaného v 2. rade) a žalobkyňa a jej dcéra Q. M.. Role po matke potom mali pripadnúť jej.

12. Žalovaný v 3. rade uviedol, že poručiteľku navštevoval asi štyrikrát do roka a po celé roky od nej počúval, že po nej bude dediť Q., t.j. žalovaná v 1. rade, a to z dôvodu, že sa o ňu najviac stará, vybavuje lekárov, opatrovateľky, chodí z Bratislavy. Poručiteľka mu tiež mala hovoriť, že žalobkyňa od nej za života dostala najviac peňazí a taktiež finančne zabezpečovala výchovu jej dcéry. Považoval preto za samozrejmé, že dedičstvo po poručiteľke bude vyporiadané tak, ako to vždy hovorila. O existencii závetu nevedel; bol prekvapený, že aj on bol do dedičstva zahrnutý a v dedičskom konaní po poručiteľke sa svojho podielu vzdal v prospech žalovaného v 2. rade.

13. Zo závetu poručiteľky, spísaného prostredníctvom advokáta JUDr. Jaroslava Hujíka zo dňa 4.12.1996, vyplýva, že poručiteľka v ňom odkázala nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vložke č. X, XX a XXX, vrátane účasti zo spoločných pasienkov a zo spoločnej hory, ako aj práva vyplývajúce z účasti na I. a II. vlne kupónovej privatizácie, vrátane všetkých cenných papierov z privatizácie nadobudnutých, v celosti žalovanej v 1. rade. Ostatný nehnuteľný a hnuteľný majetok, vrátane úspor, odkázala v podiele 1/3-ina žalovanej v 1. rade, v podiele po 1/6-ine žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade, žalobkyni a vnučke Q. M. (dcére žalobkyne).

14. Zo závetu T. Q., manžela poručiteľky a otca žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, zo dňa 5.12.1996 vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vložke č. XXX a XXX, vrátane účasti zo spoločných pasienkov a zo spoločnej hory, ako aj práva vyplývajúce z účasti na II. vlne kupónovej privatizácie, vrátane všetkých cenných papierov z privatizácie nadobudnutých, pre prípad svojej smrti odkázal v podiele po 1/6 žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade, žalobkyni a v podiele 3/6-iny vnučke Q. M. (dcére žalobkyne). Ostatný nehnuteľný a hnuteľný majetok, vrátane úspor, odkázal v podiele 1/3-ina žalovanej v 1. rade, v podiele po 1/6-ine žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade a v podiele 1/3-ina vnučke Q. M. (dcére žalobkyne).

15. Z ústrižku poštovej poukážky č. 00094 o výplate sumy 10.315,- Sk L. Q. zo strany spoločnosti POĽNO VTÁČNIK, a.s., dňa 23.12.2005 vyplýva, že na rubovej strane je rukou poručiteľky napísané: „Vtáčnik patry Q.“.

16. Žalovaná v 1. rade súdu predložila poznámky poručiteľky spísané v zošite, ktoré nie sú datované, a v ktorých poručiteľka uvádza pokyny v súvislosti s jej pohrebom, ale aj to, že „z podhája za Krškom sú č., ktoré patria len Q. (žalovanej v 1. rade) za 30. ročnú starostlivosť oboch rodičov“. V poznámkach uvádza, že „po T. Q., ktorý mal 5 hektárov, sú dedičia rozdelení, L. Q. má 3 hektáre, tie bude dediť len Q., podháje len Q.“.

17. Z lekárskej správy MUDr. F. F. zo dňa 26.6.2006 vyplýva, že poručiteľka mala myslenie a vnímanie bez expl. patolog. obsahov, nič psychotické, veku primerané zmeny osobnosti.

18. Z listiny písanej poručiteľkou zo dňa 14.6.2004 vyplýva, že túto označila ako „závet“ a uvádza v nej, že po otcovej smrti (zrejme po smrti manžela T. Q.) sa rozhodla, že by chcela do svojej smrti prežiť u dcéry V., t.j. žalobkyne, z dôvodu, že býva najbližšie, venovala jej a vnučke Q. veľkú sumu 20.000,- Sk, keď mala 3 roky, za to, že sa o ňu postará. Ďalej tu uvádza, že Q. (žalovaná v 1. rade) sa starala 15 rokov najviac o starkého a starkú - operácie Q., Q.; F. (žalovaný v 2. rade) málo; vnuk L. (žalovaný v 3. rade) lepšie - zavolá každý týždeň, keď od neho potrebovala prácu, prišiel. Z listiny tiež vyplýva, že „Q. 2x do týždňa z Bratislavy a V. s Q. raz za mesiac, aj to starkú oklame, že sa má učiť, V. nepríde.“

19. V listine písanej poručiteľkou zo dňa 10.5.2007 sa uvádza, „V. prosím ťa nerob nepokoj chcem vylúčiť syna F. ktorý je starostlivosti postihnutých bláznov nezvestných Ostrave a zastupuje ho syn L. Q. a vnuk L. Q. chcem urobiť závet smluvu darujucu ktorá je mnoho lacnejšia ako smluva dedična po smrti zakial som pri dobrej s Bohom pameti. Stará smluva r. 1990 tam je napísaný aj Q. a L. ktorých vylučujem z môjho dedičstva Ostravákov vylučiť napísať len V. a Q.. Q. sa spitaj ňech ti vysvetľi lebo po mojej smrti budu všetci dediči ako aj po otcovy budete sa súdiť. Prosím odpoveď či si porozumela napíš mi.“ V pravom hornom rohu originálu listiny (č.l. 28 spisu 17D/96/2009) je napísané „PO=14.5.2007 prevzala“ a podpis - zrejme žalobkyňa.

20. Zo zápisnice zo dňa 30.10.2013 v konaní sp. zn. 17D/96/2009 vyplýva, že bolo skonštatované, že listiny zo dňa 14.6.2004 a 10.5.2007 napísané poručiteľkou nie sú závetmi.

21. Zo zápisnice zo dňa 22.8.2011 v konaní sp. zn. 17D/96/2009 vyplýva, že žalovaný v 3. rade (L.. L. Q.) vyhlásil, že sa vzdáva svojho podielu z celého dedičstva v prospech svojho otca - žalovaného v 2. rade (č.l. 98 spisu sp. zn. 17D/96/2009).

22. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach, doručených súdu dňa 10.12.2015, 14.12.2015, 13.7.2016 a 28.9.2016, poukazovala na správanie žalovanej v 1. rade počas dedičského konania po poručiteľke, že pojednávanie dňa 23.11.2009 prebehlo aj v jej neprítomnosti, žalovaná jej iba dala kópiu závetu z 10.10.2002. Poukazovala na to, že ona sa podieľala na zmiernení zdravotných problémov ich otca v NsP Bojnice a žalovaná v 1. rade sa s ním neprišla ani rozlúčiť. Uviedla výpočet svojich návštev poručiteľky v CSS Bôrik. V súvislosti so žalovaným v 2. rade poukazovala na jeho neusporiadaný spôsob života. Poprela, že by dostala najväčší balík peňazí a uviedla, že sumu 20.000,- Sk kvôli vyššiemu úroku zverila Českému národnému investičnému konzorciu v Litoměřiciach, ale z týchto peňazí nič nemá, cenné papiere nie sú obchodovateľné, majú hodnotu lístka do kina. Uviedla, že celé roky pracovala vo svojej záhrade, z ktorej potom mala úžitok aj žalovaná v 1. rade. Popierala, že by žalovaná v 1. rade poskytovala rodičom najväčšiu starostlivosť, podľa nej od roku 2003 povinnosti zvalila na jej plecia. Poukázala na to, že žalovaná radšej platila koscov, ako by zakúpila kosačku, naopak ona kosačku kúpila a 3 roky humno kosila. Žalobkyňa tiež uvádzala, že sa musela starať o dcéru, ktorá vyžadovala zvýšenú osobnú starostlivosť ako postihnuté dieťa. V súvislosti so svojimi tvrdeniami predložila doklady - ako napr. správu o psychologickom vyšetrení dcéry z roku 1998, rozhodnutie súdu o zastavení konania vo veci vinkulácie výberu prostriedkov na vkladnej knižke iniciovanom poručiteľkou L. Q. sp.zn. Nc 1310/1991, svoje pracovno-politické hodnotenie z roku 1982, smútočné oznámenie o úmrtí T. Q. a fotografie z jeho pohrebu, žalobkyňou vypracovanú evidenciu osobných návštev v CSS Bôrik v Nitrianskom Pravne z jej strany a žalovaného v 3. rade.

23. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

24. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

25. Podľa 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

26. Podľa § 175 k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier tohto z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

27. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno vyhovieť. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že závet poručiteľky L. Q., rod. L., nar. X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX, spísaný vlastnou rukou závetkyne dňa 10.10.2002, s vlastnoručným podpisom závetkyne, je neplatný. V danej veci ide o určenie absolútnej neplatnosti uvedeného závetu. Pri posúdení, či závet je alebo nie je absolútne neplatný, je potrebné skúmať, či závet má všetky zákonom stanovené náležitosti (t.j. jeho správnosť po formálnej stránke), ako aj to, či ide o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, či osoba, ktorá tento právny úkon urobila, nekonala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, teda je potrebné skúmať, či závet spĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na posúdenie týchto otázok je potrebné zisťovať sporné skutočnosti, ktoré dotknutý dedič namieta. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v dedičskom konaní namietala absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky, súdna komisárka správne postupovala podľa § 175k ods. 2 O.s.p., keď ju odkázala na podanie žaloby na určenie absolútnej neplatnosti predmetného závetu.

28. Súd preto najskôr skúmal, či závet poručiteľky zo dňa 10.10.2002 spĺňa formálne náležitosti predpísané zákonom. Keďže ide o závet spísaný vlastnou rukou poručiteľky, tento musí byť podpísaný vlastnou rukou poručiteľky, musí v ňom byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Okrem toho v závete musia byť uvedení dedičia. V závete poručiteľ môže určiť podiely alebo veci a práva, ktoré majú dedičom pripadnúť. Určenie podielov však nie je nevyhnutnou náležitosťou závetu. Pokiaľ nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

29. V danej veci súd zistil, že závet poručiteľky zo dňa 10.10.2002 má všetky zákonom požadované náležitosti. V konaní nebolo sporné, že závet je písaný aj podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. V závete je uvedený dátum, kedy bol podpísaný, poručiteľka v ňom uviedla dedičov, ako aj podiely, ktoré im majú pripadnúť. Je z neho zrejmé aj to, čo je predmetom dedenia. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že hnuteľný majetok nie je riadne konkretizovaný, k tomu súd uvádza, že v závete poručiteľka dostatočným spôsobom označila predmet dedenia, keď uviedla formuláciu „ostatný svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok vrátane úspor...“ Súd preto dospel k záveru, že závet poručiteľky má všetky zákonom požadované náležitosti.

30. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani stranami sporu tvrdené, že by poručiteľka v čase spísania závetu nemala plnú spôsobilosť na právne úkony. Taktiež nebolo preukázané, že by v čase jeho spísania konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon nespôsobilou. Naopak, z lekárskeho potvrdenia zo dňa 26.6.2006 vyplýva, že myslenie a vnímanie poručiteľky v tom čase (t.j. v roku 2006) bolo bez patologických obsahov, nič psychotické, spolupráca s ňou bola hodnotená ako v norme. Súd preto dospel k záveru, že poručiteľka bola v čase spísania závetu spôsobilou na takýto právny úkon.

31. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že predmetný závet nie je prejavom skutočnej vôle poručiteľky, čo odôvodňovala tým, že poručiteľka sa nevyjadrovala spôsobom, ako je odprezentovaný v závete z 10.10.2002, používala nesprávnu gramatiku, slovosled, starosvetské výrazy. Podľa jej názoru ide len o akýsi diktát napísaný rukou poručiteľky. Z vykonaného dokazovania však súd zistil, že poručiteľka sa opakovane vyjadrovala zhodným spôsobom ako v predmetnom závete v tom smere, že dcéra Q., t.j. žalovaná v 1. rade jej poskytovala najväčšiu starostlivosť, rovnako aj jej manželovi T. Q.. Takto sa vyjadrila v listine zo dňa 14.6.2004, ale aj v poznámkach, ktoré zapísala do zošita, a ktorý súdu predložila žalovaná v 1. rade. V týchto poznámkach poručiteľka výslovne uviedla, že má 3 hektáre a tie bude dediť len Q. (žalovaná v 1. rade). Vôľu poručiteľky, aby role po nej zdedila žalovaná v 1. rade, preukazuje aj ústrižok poštovej poukážky o výplate sumy 10.315,- Sk poručiteľke zo strany POĽNO VTÁČNIK, a.s., Lehota pod Vtáčnikom, kde na rubovej strane poručiteľka vlastnou rukou napísala, že Vtáčnik patrí Q.. To, že obsah závetu korešponduje s vôľou poručiteľky, potvrdil v konaní aj žalovaný v 3. rade, keď uviedol, že poručiteľka sa pred ním veľmi často a opakovane vyjadrovala, že po nej bude dediť žalovaná v 1. rade, pretože sa o ňu najviac starala. Okrem toho, aj z obsahu predchádzajúceho závetu poručiteľky zo dňa 4.12.1996 vyplýva, že už v tom čase mala záujem odkázať nehnuteľnosti v k.ú. M. P., zapísané v PKN vl. č. X, XX, XXX, vrátane účasti zo spoločných pasienkov a zo spoločnej hory, ako aj práva vyplývajúce z účasti na I. a II. vlne kupónovej privatizácie žalovanej v 1. rade a ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok rozdelila medzi žalovanú v 1. rade a ostatných dedičov s tým, že žalovaná v 1. rade mala nadobudnúť najväčší podiel (1/3-ina oproti podielom 1/6-ina pre ostatných dedičov). Aj v tomto závete poručiteľka uviedla, že žalovaná v 1. rade jej poskytuje zo všetkých potomkov najväčšiu starostlivosť a pomoc, a preto jej odkazuje najväčší podiel zo svojho majetku. Po zhodnotení všetkých uvedených dôkazov preto súd nemal dôvod pochybovať o tom, že obsah závetu zo dňa 10.10.2002 vyjadruje skutočnú vôľu poručiteľky a že ide o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd zároveň poznamenáva, že v uvedenom závete sa vyskytujú gramatické chyby (napr. „v celosťi“, „...vnukovy L. Q....“, „...nejavý o mňa žiadny záujem...“, „...ňevidela som ho....“, „...ňeviem aňi adresu...“) tak, ako to o písomnom prejave poručiteľky uvádzala žalobkyňa.

32. Pokiaľ ide o listiny zo dňa 14.6.2004 a 10.5.2007, súd súhlasí so súdnou komisárkou, ktorá do zápisnice v konaní sp. zn. 17D/96/2009 zo dňa 30.10.2013 uviedla, že predmetné listiny nie sú závetmi (č.l. 192 spisu sp. zn. 17D/96/2009). Pokiaľ ide o listinu zo dňa 14.6.2004, táto síce je označená ako závet, ale z obsahu vyplýva, že poručiteľka v nej neodkazuje žiadny majetok, uvádza len vôľu do svojej smrti dožiť u žalobkyne, ktorá býva najbližšie a dala jej a vnučke Q. najväčší balík peňazí. Ďalej v nej uvádza, že najväčšiu starostlivosť rodičom poskytovala žalovaná v 1. rade. V prípade listiny zo dňa 10.5.2007 ide o list pre žalobkyňu, v ktorom poručiteľka uvádza, že má úmysel spísať darovaciu zmluvu,

ktorou by vylúčila vnukov Q. a L. (žalovaného v 3. rade) a aj syna - žalovaného v 2. rade z jej dedičstva a žiada, aby jej žalobkyňa odpísala, či to pochopila. Ani v tejto listine nie je testovaný žiadny majetok. Uvedené listiny preto nie sú závetmi poručiteľky a nespôsobujú neplatnosť závetu z 10.10.2002, resp. jeho zrušenie.

33. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že závet poručiteľky L. Q. zo dňa 10.10.2002, napísaný a podpísaný jej vlastnou rukou, je platným závetom, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. až 3. rade mali v konaní plný úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súlade s ust. § 262 ods. 1 súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v štyroch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 .

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.