Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-144-2015.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia a .s., IČO: 359 10 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovaným: X/ H.A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Bratislava, X/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Bratislava o zaplatenie 2 403,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaným 1/, 2/ súd priznáva spoločne a nerozdielne právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal, aby súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal na zaplatenie 2 403,61 euro s príslušenstvom. V žalobe uviedol že na odbernom mieste žalovaného na ulici E. XX v Bratislave dochádzalo v období od 21. 5. 2007 do 2. 10. 2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo číslo XXXXXXXXXX, typ PS 2, 2102, 0002, pričom takýto odber je v zmysle § 82 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú takýmto odberom. V danom prípade žalobcovi vznikla škoda vo výške 2403,61 euro, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14. 10. 2013. 2 17C/144/2015 2/ Podľa § 180 ods. 1 C OSP súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných, ktorí mali doručenie predvolania vykázané uložením na pošte, svoju neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania. 3/ Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na písomne podanej žalobe, poukázal na to, že konaním žalovaných došlo na jeho strane ku škode vo výške žalovanej sumy tým , že na odbernom mieste E. XX dochádzalo v období od 21. 5. 2007 do 2. 10. 2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Dané skutočnosti žalobca zistil z podnetu dodávateľa zemného plynu, ktorý ho na odoberanie plynu bez uzavretej zmluvy upozornil. Na základe uvedeného podnetu bola následne vykonaná kontrola na odbernom mieste dňa 2. 10. 2013. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca doložil do spisu zápis zo dňa 2. 10. 2013. Podľa uvedeného zápisu sa zamestnanci žalobcu dostavili na E. Z. Č. XX v Bratislave, konštatovali, že stav počítadla plynomeru, výrobné číslo XXXXXXXXXX je 7739 m3, odberateľ neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu, umožnil prístup k meradlám a zároveň bola vyznačená aj kolónka, že neumožnil vykonať prerušenie dodávku zemného plynu a neumožnil prístup k meradlám. V kolónke vyjadrenie odberateľa bolo uvedené že žalovaný 1/nechcel podpísať zápis. V kolónke plomby evidenčné číslo je uvedená poznámka "bez". Žalobca na vysvetlenie údajov v zápise konštatoval, že sa nedomáha náhrady škody z titulu závad na
meradle, ale z dôvodu odberu plynu bez uzavretej zmluvy. Prečo v kolónke pre meradlo nie uvedené evidenčné číslo plomby a prečo si zapísané údaje odporujú sa vyjadriť nevedel. Slovenský plynárenský priemysel a.s. mal žalobcovi oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu elektronicky pravdepodobne v ten istý deň, kedy bola ukončená zmluva. Listinný doklad k tomuto k dispozícii nemal. Viackrát žalovaných vyzýval na ukončenie neoprávneného odberu a v prípade, ak nemajú záujem o demontáž meradla bolo im odporučené kontaktovať žalobcu. Výzvy žalovaní nepreberali, preto dňom 21. 5. 2007 žalobca účtovne meradlo demontoval a k faktickému demontovaniu došlo až dňa 2. 10. 2013, kedy bol žalobcovi umožnený prístup k meradlu. 4/ Na dopyt súdu Slovenský plynárenský priemysel a.s. listom zo dňa 26. 7. 2016 oznámil, že na predmetnom odbernom mieste evidujú ako odberateľa H. H.. Dodávka plynu bola odberateľovi do jeho odberného miesta zabezpečovaná od roku 1992. Vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok odstúpila spoločnosť dňa 21. 5. 2007 od zmluvy o dodávke plynu. O tejto skutočnosti bol odberateľ informovaný listom zo dňa 19. 3. 2007. Následne žalobca listom zo dňa 20. 3. 2012 oznámil žalovanému, že z dôvodu ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu dochádza k neoprávnenému odberu plynu, z ktorého dôvodu bol vyzvaný aby bez zbytočného odkladu neoprávnený odber skončil, v opačnom prípade dôjde k odpojeniu odberného miesta od distribučnej siete. Náklady na odpojenie od distribučnej siete budú kvalifikované ako náklady súvisiace s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu a náhradu týchto nákladov, spolu s náhradou škody za neoprávnený odber bude uplatňovaný voči odberateľovi. 5/ Z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca ňou fakturoval žalovaným sumu 2 346,68 € za neoprávnený odber plynu za obdobie od 21.05.2007 do 02.10.2013 a sumu 56,93 € za náklady zisťovania. 6/ Žalobca sa svojich práv domáhal podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, súd je však toho názoru, že je potrebné aplikovať právny predpis účinný ku dňu vzniku škody, t.j. zákon č. 656/2004 Z.z. účinný ku dňu 21.05.2007. 3 17C/144/2015 7/ Podľa § 43 ods. 2, 3 písm. zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade a) vykonávania plánovaných rekonštrukcií, modernizácií, opráv, údržby a revízií plynárenských zariadení, b) bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, c) stavu núdze a predchádzania stavu núdze, d) havárií alebo porúch na plynárenských zariadeniach a pri odstraňovaní ich následkov, e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, f) odberu plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak odberateľ plynu nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami, g) pri neoprávnenom odbere plynu, h) dodávky plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak výrobca plynu nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami, i) zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu.
8/ V prípade obmedzenia alebo prerušenia distribúcie plynu z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný písomne oznámiť dotknutým účastníkom trhu s plynom, pre ktorých distribúciu plynu uskutočňuje, začiatok obmedzenia, ukončenie obmedzenia alebo prerušenia distribúcie plynu 15 dní vopred; táto lehota môže byť kratšia, ak sa na tom dohodne prevádzkovateľ distribučnej siete s dotknutým účastníkom trhu. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ nedodal odberový diagram.
9/ Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
4
17C/144/2015
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 10/ Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 11/ Vyhláška MH SR č. 449/2012 Z.z. v ustanovení § 1 určuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11. a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, 1) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa. K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. 12/ Žalobca v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla v dôsledku neoprávneného odberu za obdobie od 21.05.2007 do 02.10.2013 a za účtovné demontovanie meradla. 13/ Z obsahu stanoviska Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 26. 7. 2016 mal súd za preukázané že zmluvný vzťah so žalovaným 1/ trval od roku 1992 a bol ukončený odstúpením od zmluvy dňa 21. 5. 2007. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná ustanovením § 20 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike. Súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzal z ustanovení citovaného zákona o energetike, ktoré zakladajú princíp objektívnej zodpovednosti za škodu. Jej predpokladmi sú:
- porušenie právnej povinnosti
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.
Uvedené predpoklady musia byť naplnené súčasne a ich existenciu preukazuje poškodený. V prípade, že sú v konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za 5 17C/144/2015 škodu, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo30/2009). 14/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodu podľa citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného (R 55/1971).
Povinnosťou žalobcu bolo preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu ako aj vznik tejto škody. Podľa § 59 ods. 2 prvá veta zákona číslo 656/2006 Z.z., odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) e) cit. zák. neoprávneným odberom je odber bez riadne uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu. Na konštatovanie zodpovednosti konkrétneho subjektu a následné deklarovanie povinnosti zaplatiť škodu spôsobenú takýmto neoprávneným odberom, avšak musí byť preukázané, kto odoberal plyn. V tomto smere žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, či žalovaní 1/, 2/ skutočne nehnuteľnosť na E. XX užívali. 15/ Okrem uvedeného súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že o tom, že zmluvný vzťah medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a žalovanými zanikol sa dozvedel dňa 21. 5. 2007, vzniká preto otázka, z akého dôvodu žalobca nepristúpil k prerušeniu dodávky plynu ihneď ale čakal až 6 rokov ? 16/ Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 17/ Vzhľadom nato, že žalovaní sú vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľmi v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev /pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd/ vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou). 6 17C/144/2015 18/ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal v konaní, či žalovaní boli v žalovanom období osobami, ktoré neoprávnené odberali plyn, či boli vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti na E. XX v Bratislave, resp. či uvedenú nehnuteľnosť užívali na základe iného titulu. Súd považoval konanie žalovaného za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v neprospech spotrebiteľa, keď napriek tomu, že od roku 2007 vedel, že dochádza k neoprávnenému odberu k odpojeniu plynovej prípojky pristúpil až v roku 2013, t.j. po šiestich rokoch. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj možnosťou premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a to tom, kto za ňu zodpovedá. Ak sa teda žalobca dozvedel o škode dňa 21.05.2007 mohol si svoj nárok uplatniť do 21.05.2009. Žalobu na súd podal až dňa 31.08.2015, t.j. 8 rokov odo dňa kedy sa dozvedel o tom, že dochádza k odberu plynu bez uzavretej zmluvy. 19/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového priadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v konaní plne úspešní , súd im podľa citovaných zákonných ustanovení priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
7
17C/144/2015
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).