Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: X. V. L., s.r.o., T. 5, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného M. V. s.r.o. T. 5, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Y. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J. T., za účasti A. na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, XXX XX T., zastúpený R.. K. U., advokátom, L.. Q. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 754,99 eur s prsl., o odvolaní žalobcu a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, XXX XX T. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.1.2016, č.k. 9Cb/13/2012-194 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 26.1.2016 č.k. 9Cb/13/2012-194 žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2011, domáhal zaplatenia sumy 754,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 642,65 eur od 10.11.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9Cb/13/2012 - 76 zo dňa 22.6.2012 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 642,65 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 10. 11. 2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 337,78 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzkov a nevysporiadal sa ani s jeho argumentáciou uvedenou v podaní zo dňa 21.6.2012, na ktorom trvá aj v rámci odvolania, a to aj v prípade, ak by dohoda bola podpísaná v čase, keď nárok ešte nebol premlčaný. Uviedol, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku mal súd prvého stupňa posúdiť ako neprijateľnú a teda absolútne neplatnú a jej predkladanie spotrebiteľovi na podpis, ako nekalú obchodnú praktiku a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 283,58 eur, ktoré špecifikoval a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 642,65 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 10.11.2007 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa v

ďalšom konaní s námietkami uplatnenými v priebehu konania a posúdením Dohody zo dňa 21.2.2009 podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

3. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie posúdil predmetnú vec, previedol dokazovanie a dospel k záveru, že z dôvodu výpovede zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (pozn. skutočnosť, ktorá mala za následok zrušenie predmetnej zmluvy s účinkami od začiatku) má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po uplynutí pätnásť - dňovej lehoty stanovenej v listine - výpovedi zmluvy na úhradu dlžnej sumy žalovaným a plynúcej od doručenia výpovede žalovanému (t. j. od 13.9.2007, čo potvrdzuje doklad o doručení výpovede žalovanému). Dvojročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, plynúť dňa 29.9.2007 a uplynula dňa 29.9.2009, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 30.8.2011. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

4. Súd preskúmal aj dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pričom dospel k záveru, že obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru súdu v danom prípade žalobca dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanému aj uznanie záväzku a uviedol ho do omylu, keď žalovaný si nemusel byť vedomý toho, že zároveň uznáva dlh. Nasvedčuje tomu aj samotný obsah dohody, ktorá obsahuje v názve splátkový kalendár a súčasne uznanie dlhu, čo je pre bežného spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľné a je zrejmé, že ak chcel žalovaný získať povolenie splátok, musel podpísať formulárovú listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu resp. splátkový kalendár. Žalovaný nemal žiadnu možnosť dohodu o uznaní záväzku z formulárovej listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu so splátkovým kalendárom, pričom uzavretím dohody nepochybne došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, § 5b a § 7 ods. 2, 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu v zmysle ust. § 220 O.s.p. resp. podľa § 221 O.s.p., aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Q. (vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom aj v odvolacom konaní s tým, že trovy právny zástupca v odvolacom konaní vyčíslil na sumu 72,04 eur.

7. Odvolanie podal žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

8. Odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko došlo ku dňu 13.9.2007 k vypovedaniu zmluvy, odo dňa nasledujúceho došlo k plynutiu premlčacej doby. Ku dňu podania žalobného návrhu (2.8.2011) teda uplatnený nárok nemožno

považovať za premlčaný. Zároveň nemožno súhlasiť s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky. Žalobca má za to, že k ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie od zmluvy. Úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nenahrádza všeobecnú právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave. Podľa názoru žalobcu z ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o právnych úkonoch. Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť využili, je potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Obdobne to platí aj pre všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

9. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/30/2015 zo dňa 29.10.2015. Zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 17.2.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. to znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

10. Podľa rozhodnutia NS SR XMCdo/X/XXXX zo dňa 24.3.2015: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľka vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011, podľa ktorého ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere), záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Podľa rozhodnutia NS SR, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.“

11. Zároveň v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.11.2015, sp.zn. 25Co/34/2015: „...premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu (tu zmluva o úvere) uzavretých pred 1.4.2015 spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doby štyri roky... .“ Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013; rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.2.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12.9.2013; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/64/2013-145

zo dňa 30.9.2014 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/266/2015 zo dňa 13.5.2015, sp.zn. 5Co/167/2015 zo dňa 13.5.2015, sp.zn. 1Co/75/2014 zo dňa 28.10.2014, v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka aj v otázke premlčania.

12. Odvolanie proti výroku o trovách konania, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.. Navrhlo, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania a priznal združeniu náhradu trov celého konania v plnej výške, ktoré vyčíslil na sumu 324,76 eur. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, podľa akého ustanovenia združeniu trovy neboli priznané aj keď tieto vyčíslil v sume 283,58 eur a to ešte v podaní doručenom súdu dňa 24.8.2012. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.

13. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril tak žalovaný ako ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.

14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák.č. 160/2015 Z.z. ďalej „C.s.p.“).

15. Odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu v tejto veci po 1.7.2016 a postupoval na základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, už podľa tohto zákona. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Keďže odvolanie žalobcu aj Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. bolo podané pred 1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a postupom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.), prejednal odvolanie odvolateľov ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. je možné vyhovieť.

18. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

19. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.b/ C.s.p. ako nepreskúmateľný.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 9.00 hod, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

21. Žalobca zastáva názor, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vyhodnoteniu otázky premlčania súdom prvej inštancie. Mal zato, že k vypovedaniu zmluvy došlo ku dňu 13.9.2007 a od nasledujúceho dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá sa má posudzovať podľa Obchodného zákonníka, teda 4 roky. K podaniu žaloby došlo dňa 2.8.2011, a teda uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný.

22. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalobcu ohľadne premlčania nároku uvádza, že v danom prípade je potrebné aplikovať na premlčanie trojročnú premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí súd z úradnej moci podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Keďže v danom prípade došlo k vypovedaniu zmluvy dňa 13.9.2007, premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť od 14.9.2007 a skončila 14.9.2010. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

23. Odvolací súd preskúmal aj odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. a dospel k záveru, že výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania je nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale len vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Opomenul a nevysporiadal sa s trovami Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., ktoré združenie žiadalo priznať a aj vyúčtovalo trovy konania podaním zo dňa 23.2.2012 (čl. 43).

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.b/ C.s.p. o trovách konania s tým, že súd prvej inštancie rozhodne opätovne o trovách konania a vysporiada sa s návrhom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. na náhradu trov konania.

XX. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).