Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-88-2016.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: X. V. L., s.r.o., T. 5, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného M. V. s.r.o. T. 5, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Y. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J. T., za účasti A. na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, XXX XX T., zastúpený R.. K. U., advokátom, L.. Q. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 754,99 eur s prsl., o odvolaní žalobcu a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, XXX XX T. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.1.2016, č.k. 9Cb/13/2012-194 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 26.1.2016 č.k. 9Cb/13/2012-194 žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2011, domáhal zaplatenia sumy 754,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 642,65 eur od 10.11.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9Cb/13/2012 - 76 zo dňa 22.6.2012 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 642,65 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 10. 11. 2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 337,78 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzkov a nevysporiadal sa ani s jeho argumentáciou uvedenou v podaní zo dňa 21.6.2012, na ktorom trvá aj v rámci odvolania, a to aj v prípade, ak by dohoda bola podpísaná v čase, keď nárok ešte nebol premlčaný. Uviedol, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku mal súd prvého stupňa posúdiť ako neprijateľnú a teda absolútne neplatnú a jej predkladanie spotrebiteľovi na podpis, ako nekalú obchodnú praktiku a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 283,58 eur, ktoré špecifikoval a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 642,65 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 10.11.2007 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa v
ďalšom konaní s námietkami uplatnenými v priebehu konania a posúdením Dohody zo dňa 21.2.2009 podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
3. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie posúdil predmetnú vec, previedol dokazovanie a dospel k záveru, že z dôvodu výpovede zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (pozn. skutočnosť, ktorá mala za následok zrušenie predmetnej zmluvy s účinkami od začiatku) má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po uplynutí pätnásť - dňovej lehoty stanovenej v listine - výpovedi zmluvy na úhradu dlžnej sumy žalovaným a plynúcej od doručenia výpovede žalovanému (t. j. od 13.9.2007, čo potvrdzuje doklad o doručení výpovede žalovanému). Dvojročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, plynúť dňa 29.9.2007 a uplynula dňa 29.9.2009, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 30.8.2011. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
4. Súd preskúmal aj dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pričom dospel k záveru, že obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru súdu v danom prípade žalobca dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanému aj uznanie záväzku a uviedol ho do omylu, keď žalovaný si nemusel byť vedomý toho, že zároveň uznáva dlh. Nasvedčuje tomu aj samotný obsah dohody, ktorá obsahuje v názve splátkový kalendár a súčasne uznanie dlhu, čo je pre bežného spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľné a je zrejmé, že ak chcel žalovaný získať povolenie splátok, musel podpísať formulárovú listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu resp. splátkový kalendár. Žalovaný nemal žiadnu možnosť dohodu o uznaní záväzku z formulárovej listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu so splátkovým kalendárom, pričom uzavretím dohody nepochybne došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa.
5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, § 5b a § 7 ods. 2, 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 O.s.p..
6. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu v zmysle ust. § 220 O.s.p. resp. podľa § 221 O.s.p., aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Q. (vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom aj v odvolacom konaní s tým, že trovy právny zástupca v odvolacom konaní vyčíslil na sumu 72,04 eur.
7. Odvolanie podal žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
8. Odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko došlo ku dňu 13.9.2007 k vypovedaniu zmluvy, odo dňa nasledujúceho došlo k plynutiu premlčacej doby. Ku dňu podania žalobného návrhu (2.8.2011) teda uplatnený nárok nemožno
považovať za premlčaný. Zároveň nemožno súhlasiť s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky. Žalobca má za to, že k ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie od zmluvy. Úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nenahrádza všeobecnú právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave. Podľa názoru žalobcu z ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o právnych úkonoch. Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť využili, je potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Obdobne to platí aj pre všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.
9. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/30/2015 zo dňa 29.10.2015. Zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 17.2.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. to znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.
10. Podľa rozhodnutia NS SR XMCdo/X/XXXX zo dňa 24.3.2015: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľka vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011, podľa ktorého ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere), záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Podľa rozhodnutia NS SR, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.“
11. Zároveň v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.11.2015, sp.zn. 25Co/34/2015: „...premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu (tu zmluva o úvere) uzavretých pred 1.4.2015 spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doby štyri roky... .“ Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013; rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.2.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12.9.2013; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/64/2013-145
zo dňa 30.9.2014 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/266/2015 zo dňa 13.5.2015, sp.zn. 5Co/167/2015 zo dňa 13.5.2015, sp.zn. 1Co/75/2014 zo dňa 28.10.2014, v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka aj v otázke premlčania.
12. Odvolanie proti výroku o trovách konania, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.. Navrhlo, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania a priznal združeniu náhradu trov celého konania v plnej výške, ktoré vyčíslil na sumu 324,76 eur. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, podľa akého ustanovenia združeniu trovy neboli priznané aj keď tieto vyčíslil v sume 283,58 eur a to ešte v podaní doručenom súdu dňa 24.8.2012. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.
13. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril tak žalovaný ako ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.
14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák.č. 160/2015 Z.z. ďalej „C.s.p.“).
15. Odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu v tejto veci po 1.7.2016 a postupoval na základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, už podľa tohto zákona. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Keďže odvolanie žalobcu aj Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. bolo podané pred 1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a postupom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.), prejednal odvolanie odvolateľov ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. je možné vyhovieť.
18. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
19. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.b/ C.s.p. ako nepreskúmateľný.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 9.00 hod, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.
21. Žalobca zastáva názor, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vyhodnoteniu otázky premlčania súdom prvej inštancie. Mal zato, že k vypovedaniu zmluvy došlo ku dňu 13.9.2007 a od nasledujúceho dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá sa má posudzovať podľa Obchodného zákonníka, teda 4 roky. K podaniu žaloby došlo dňa 2.8.2011, a teda uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný.
22. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalobcu ohľadne premlčania nároku uvádza, že v danom prípade je potrebné aplikovať na premlčanie trojročnú premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí súd z úradnej moci podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Keďže v danom prípade došlo k vypovedaniu zmluvy dňa 13.9.2007, premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť od 14.9.2007 a skončila 14.9.2010. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
23. Odvolací súd preskúmal aj odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. a dospel k záveru, že výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania je nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale len vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Opomenul a nevysporiadal sa s trovami Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., ktoré združenie žiadalo priznať a aj vyúčtovalo trovy konania podaním zo dňa 23.2.2012 (čl. 43).
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.b/ C.s.p. o trovách konania s tým, že súd prvej inštancie rozhodne opätovne o trovách konania a vysporiada sa s návrhom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. na náhradu trov konania.
XX. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).