Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-841-2015.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/841/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobkyne: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/ XX, U., zastúpená advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., AK so sídlom Krajinská 3, Piešťany proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7. júla 2015, č.k. 12C/346/2014-78 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 07450/14 zo dňa 21.10.2014. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 157,45 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 1, 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 citovaného zákona, § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku je dôvodný. V prejednávanom prípade, bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 21.10.2014 a navrhovateľke bol podľa predloženej doručenky doručený dňa 28.11.2014. Návrh na začatie konania bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.12.2014, t.j., v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014. Zmluva o úvere č. 207300504 zo dňa 31.05.2012, uzavretá medzi navrhovateľkou ako spotrebiteľkou a odporcom ako dodávateľom je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ju uzavrela navrhovateľka ako fyzická osoba (nepodnikateľ) ktorej úver nebol poskytnutý ani za účelom zamestnania, povolania či podnikania, a odporca, ktorý je podnikateľským subjektom a poskytovanie úverov tvorí predmet jeho podnikania (t.j. zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej/obchodnej činnosti). Z formy a znenia ako úverovej tak rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľka ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť obsah takto formulárovo „dojednanej “ rozhodcovskej zmluvy meniť, pričom odmietnutie jej podpisu by znamenalo neposkytnutie úveru. Rozhodcovskú zmluvu v znení, ako bola súdu predložená, preto súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že s navrhovateľkou ako spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva netvorila súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá v samostatnej forme (na samostatnej listine) v rovnaký deň ako úverová zmluva, ešte nepostačuje pre záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a že svedčí o vôli spotrebiteľa (navrhovateľky) pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že aj samotná rozhodcovská zmluva má podobu formulárovej zmluvy. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej podmienky vtedy, ak by dodávateľ predložil spotrebiteľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že spotrebiteľ mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Veriteľ podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania uskutočnil výber predpokladaný v čl. II, bod 1 písm. a/ rozhodcovskej zmluvy, po ktorom už navrhovateľka nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pre všeobecným súdom a musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu v rozhodcovskej zmluve vyvoláva aj skutočnosť, že v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny a jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať v rozhodcovskom konaní spory vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je zrejmé, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný ako celok v rozpore so zákonom, keďže neexistovala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť. Na základe uvedeného odôvodnenia súd podanému návrh vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 157,45 eur, ktorá podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. pozostáva z 5 úkonov právnej služby po 23,24 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, porada s klientom dňa 30.06.2015, písomné vyjadrenie zo dňa 06.07.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 07.07.2015), 2 x režijný paušál po 8,04 eur (k úkonom v roku 2014), 3 x režijný paušál po 8,39 eur (k úkonom v roku 2015). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote riadne odvolanie žalovaný a žiadal z dôvodov v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka zdôraznil, že neprijateľnou podmienkou je dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Medzi žalobkyňou a žalovaným však išlo o dojednanie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, keďže takéto dojednanie umožňovalo každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda rozhodcovská zmluva nevyžadovala od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 14NcC/10/2011. Ďalej žalovaný poukázal na to, že platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. V prípade, ak by bola prijatá argumentácia súdu prvého stupňa, tak by to úplne znemožňovalo využitie rozhodcovského konania pre žalovaného, čo však nebolo úmyslom zákonodarcu. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie má oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. r) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ako aj aktuálneho § 92 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne určenej Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (článok 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnaní spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257 ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Namietal, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným na samostatnom liste papiera, teda oddelene od samotnej zmluvy o úvere, čo znamená, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo
podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a jedná sa o individuálne dojednaná zmluvnú podmienku. Trval na to, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Ďalej odvolateľ namietal, že súd rozhodol o náhrade trov konania nesprávne, nakoľko ide o predčasné rozhodnutie súdu, keďže voči rozsudku podal odvolanie, čo znamená, že konanie nemožno považovať za právoplatne ukončené tak, ako to vyplýva z ust, § 151 ods. 1 O.s.p..
4.K odvolaniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Je toho názoru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav dôkladne a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia. Ďalej uviedla, že už v podanej žalobe poukázala na to, že rozhodcovská doložka, podľa ktorej si síce spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ktorej účinkom je, že ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený rozhodcovskému konania sa podrobiť, je neprijateľnou podmienkou. Ďalej poukázala na podrobnú argumentáciu uvedenú v žalobe na strane 3. Rozhodcovskú zmluvu treba považovať za zmluvu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak podstata zmluvného dojednania je povinnosť spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, v každom prípade iniciovania sporu jeho zmluvným partnerom a to bez možnosti vyslovenia s tým účinného nesúhlasu, zvlášť, ak výlučne veriteľovi bolo zverené aj oprávnenie vybrať konkrétneho rozhodcu a doložka bola dojednaná už pri vzniku zmluvného vzťahu. Túto rovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Žalobkyňa si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.09.2015 á 23,24 eur plus režijný paušál 8,39 eur.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 07450/14 zo dňa 21.10.2014 a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 31.05.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a taktiež z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa ( § 40 ods. 1 písm. j) zák.č. 244/2002 Z.z..
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.
11. Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v článku II. zmluvy, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou, ak zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 31.05.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
16. Podľa § 53 ods. 5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak ri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. (Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z.)
18. Z obsahu spisu vypláva, že dňa 31.05.2012 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 150 eur, t.j. celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 350 eur, a to v 10 mesačných splátkach po 35 eur počnúc dňom 27.06.2012. V texte zmluvy sa zároveň uvádza, že žalobkyňa ako dlžník súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň dňa 31.05.2012 účastníci podpísali aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je vyhotovená na samostatnej listine. V článku II. rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zrušenie, atď. budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov tohto súdu, atď. , b) pred príslušným súdom SR ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu - O.s.p.
19. V zmysle článku III. ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
20. V zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
21. V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
22. Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok delegáta uvedených v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napríklad neprimeraná sankcia pod písmenom k) bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004).
23. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie, ako odporúča smernica „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (článok 8 smernice).
24. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok a to slovom „najmä“. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (článok 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.
25. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
26. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale i rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odcudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaná si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.
27. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Žalovaná s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
28. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenuje dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok vs. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014).
29. Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné osobitné zmluvné dojednanie, ktoré v článku II. formuluje vôľu účastníkov v prípade sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, že ide o individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohol ju len pri podpise úverovej zmluvy prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.
30. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je tiež zrejmé, že žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v súlade s týmto zákonným ustanovením a v zákonom stanovenej lehote podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
31. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa predčasnosti a nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, je pojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“, potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a podobne. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevyplývala povinnosť vyčkať s rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
32. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 381 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.
33. Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ďalšie námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia považoval za bezpredmetné, pretože ako z vyššie uvedeného vyplýva, vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.).
34. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšie proti Francúzsku z
19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I., uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
35. S poukazom na uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.
36. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).