Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/288/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, F., zastúpeného: JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, so sídlom Košická 37, Bratislava proti odporkyni: K. Q.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F., zastúpenej: JUDr. Michal Ellinger, advokát, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, o zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.1.2015, č.k. 18C/12/2014-157, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky, ktorá povinnosť mu bola určená sumou 500 Sk (16,60 eur) mesačne. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,60 eur na účet právnej zástupkyne odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 67 ods. 2, § 72 ods. 1, 3 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že od priznania príspevku na výživu odporkyni nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, že by nebolo v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch v určenom rozsahu poskytovať tento príspevok a nedošlo ani k zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá stále potrebuje primeranú výživu od navrhovateľa, pričom objektívne dôvody, pre ktoré súd môže predĺžiť dobu priznania príspevku v danom prípade stále pretrvávajú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“).

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ odôvodňujúc ho tým, že na strane odporkyne nastala zmena pomerov tým, že v čase podania návrhu navrhovateľa poskytovala starostlivosť nie dvom, ale už iba jednému dieťaťu (po tom, čo Okresný súd Bratislava IV v konaní sp.zn. 22C/213/2010 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na syna H. počnúc dňom 31.8.2013 a znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na dcéru W. zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne). Uviedol, že dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že syn H. po ukončení vysokoškolského štúdia začal pracovať a prispievať odporkyni (s ktorou žije v spoločnej domácnosti) svojim príjmom, pričom z uvedeného je zrejmé, že sa jej týmto zvýšil príjem do domácnosti o časť alebo celý príjem dospelého syna (čistý mesačný príjem syna predstavuje 600 eur). Na základe skutočnosti o mesačnom príjme odporkyne vo výške 1 450 eur, ktorá v konaní vyšla najavo, nepovažoval jej životnú úroveň za takú nízku,

aby bola odkázaná na príspevok od rozvedeného manžela. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal a nevyhodnotil skutočnosť, že odporkyňa býva s deťmi dlhodobo u svojich rodičov a bez ďalšieho sa uspokojil s jej tvrdením, že ide o prechodné bývanie, hoci v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp.zn. 22C/213/2010 potvrdila, že býva u rodičov a za bývanie nič neplatí. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nezaoberal argumentáciou navrhovateľa, že odporkyňa svoj majetok (byt), ktorý neužíva, nijakým spôsobom nezhodnocuje. Ďalej uviedol, že odporkyňa sa o invalidnú plnoletú dcéru nestará sama, ale spolu so svojimi rodičmi, zároveň je toho názoru, že zdravotný stav odporkyne (ktorá je invalidnou dôchodkyňou) nevyžaduje sústavnú opateru a počas 23 rokov sa nesnažila nájsť si akúkoľvek prácu. Pokiaľ ide o otázku svojho príjmu, poukázal na to, že podnikateľskú činnosť vykonáva ako svoju hlavnú činnosť v rozmedzí 10 - 12 hodín, je teda nemysliteľné, aby si zaobstaral ešte aj vedľajší príjem (s poukazom na svoj vek a obmedzené možnosti sa zamestnať) s tým, že v prvoinštančnom konaní predložil dôkazy o svojom príjme ako aj špecifikáciu výdavkov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší jeho povinnosť voči odporkyni prispievať jej na výživu.

4. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 2.4.2015, v ktorom uviedla, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí. Poukázala na to, že príspevok na výživu rozvedenej manželky jej bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. 19C/15/92-25 vo výške 500 Sk mesačne od 28.8.1992 a odvtedy sa životné potreby maloletých neustále menili, pričom ona sa nezamestnala, nakoľko zostala na úplnom invalidnom dôchodku (dôchodok poberá od 18.10.1994). Zároveň upozornila, že príspevok od bývalého manžela poberá po celú dobu v nezmenenej výške a výživné na deti jej bolo zvýšené zo sumy 1 200 Sk (na obe deti) na sumu 1 500 Sk (na syna) a sumu 2 500 Sk (na dcéru) až od 10.12.2002, hoci nedisponovala veľkými finančnými prostriedkami a tieto si musela požičiavať od rodičov, pričom pripustila, že v tomto období jej rodičia zároveň finančne pomáhali, keď vozili jej dcéru autom do školy. Ďalej uviedla, že dcéra W. poberá invalidný dôchodok, avšak tento nedosahuje výšku riadneho príjmu ako keby bola zamestnaná, preto jej životná úroveň nikdy nebude taká ako u zamestnaných ľudí. Syn H. po ukončení vysokoškolského štúdia bakalárskeho stupňa sa nezamestnal v odbore, ktorý vyštudoval (vzhľadom na neucelené vysokoškolské štúdium magisterského stupňa) a pracuje ako člen bezpečnostnej služby na letisku od mája 2014. Svoj príjem definovala ako invalidný dôchodok vo výške 262,30 eur, príspevok na bývanie od syna a dcéry po 50 eur a príspevok na výživu od bývalého manžela vo výške 16,60 eur. Pokiaľ ide o bývanie, uviedla, že s dcérou W. jej pomáhajú starí rodičia (rodičia odporkyne), u ktorých má dcéra W. prechodný pobyt (aj z dôvodu citovej viazanosti), pričom ona spolu so synom má trvalý pobyt hlásený na Y. G.. XX, kde aj prespávajú (aj dcéru si so sebou berie), teda byt využívajú na svoje životné potreby. Poukázala na to, že pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nemôže zamestnať, pričom sa sama stará o invalidnú, mentálne zaostalú dcéru, teda spĺňa obe zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na predĺženie doby nároku na poberanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nad stanovenú hranicu piatich rokov. Zároveň uviedla, že bývalý manžel získal do osobného vlastníctva štátny byt (pridelený obom manželom v čase trvania manželstva), ktorý následne predal za trhovú cenu a približne pred 10 rokmi si staval rodinný dom v C..

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci ( § 35 C.m.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým návrh na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu podstatný význam, pričom

sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava II zo dňa 28.8.1992, č.k. 19C/15/92-25 (právoplatný dňa 18.3.1993), v spojení s rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 18.3.1993, č.k. 12Co/20/93-44 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne 500 Sk mesačne počnúc dňom 16.1.1992 (s výnimkou mesiacov august - október 1992). Rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.1995, č.k. 4C/61/94-57 (právoplatný dňa 10.9.1996) v spojení s rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 24.6.1996, č.k. 12Co/143/96-90 bol návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti na rozvedenú manželku zamietnutý. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.10.2001, č.k. 11C/121/00-38 (právoplatný dňa 22.5.2003) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.3.2003, č.k. 9Co/330/02-54 bol opäť návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na rozvedenú manželku zamietnutý.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danom prípade skúmal zmenu pomerov na strane navrhovateľa a odporkyne, vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa a tiež dôvody, pre ktoré nie je odporkyňa

schopná sa živiť sama ako skutočnosti relevantné pre posúdenie opodstatnenosti príspevku na výživu rozvedenej manželky. Uvedené skutočnosti mal preukázané vykonaným dokazovaním, a to v rozsahu potrebnom pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré aj správne vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. totiž presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

11. V súvislosti s časovým horizontom poskytovania príspevku na výživu rozvedenej manželky odvolací súd dáva do pozornosti, že stanovenú dobu piatich rokov môže súd výnimočne predĺžiť a uvedený príspevok priznať aj po jej uplynutí, a to v prípade, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Skutočnosti, ktoré spôsobujú tento objektívny stav rozvedeného manžela pritom príkladmo uvádza právny predpis ako zverenie do osobnej starostlivosti dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru samotného rozvedeného manžela. V danom prípade je potrebné konštatovať, že napriek dlhodobému poskytovaniu príspevku zo strany navrhovateľa, nie je odôvodnené zrušiť túto jeho povinnosť, keď bola preukázaná neschopnosť odporkyne živiť sa z objektívnych dôvodov, pričom tieto dôvody vyplývajú nielen z dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu odporkyne , pre ktorý nie je schopná výkonu práce ani za zľahčených podmienok (viď Lekárska správa - Nález Y.. U. T. z 20.6.2013 ), ale zároveň aj z nutnosti výkonu osobnej starostlivosti odporkyne o už plnoleté dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim si nepretržitú a sústavnú starostlivosť dospelej osoby . Okolnosti daného prípadu podľa názoru odvolacieho súdu potom bez akejkoľvek pochybnosti predstavujú výnimočnosť, z dôvodu ktorej možno poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela predĺžiť, a ktorá naďalej trvá aj po stanovenej dobe piatich rokov (§ 72 ods.3 Zákona o rodine).

12. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že nastala zmena pomerov na strane odporkyne tým, že v súčasnosti sa nestará o dve nezaopatrené deti, ale iba o jedno (invalidnú dcéru), táto je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná, nakoľko v rozhodnutí, ktorým sa určila povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu rozvedenej manželky, bola v súvislosti s určením príspevku posudzovaná okolnosť zvýšenej starostlivosti práve o dcéru W., nie o syna H., ktorý je momentálne plnoletý a schopný sa živiť sám. V tomto ohľade potom nemožno hovoriť o zmene pomerov na strane odporkyne, keď rovnako v čase určenia príspevku ako aj v súčasnosti je súdom posudzovaná zvýšená starostlivosť odporkyne o jedno dieťa. V súvislosti s prispievaním syna H. na domácnosť, v ktorej žije spolu so svojou matkou, rovnako nemožno zohľadniť túto skutočnosť, keďže príjem syna z pracovnej činnosti nie je príjmom jeho matky (odporkyne) a v zmysle § 67 ods. 2 Zákona o rodine poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. V tomto smere, naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva zmena pomerov na strane navrhovateľa (znížením jeho výdavkov), ktorému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.12.2013, č.k. 22C/213/2010-259 bola zrušená vyživovacia povinnosť na syna H. počnúc dňom 31.8.2013 a znížené výživné na dcéru W. na sumu 30 eur mesačne od 1.11.2013.

13. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že odporkyňa si po celý čas poberania príspevku nesnažila nájsť vhodné zamestnanie s poukazom na to, že jej zdravotný stav si nevyžaduje sústavnú opateru. Z obsahu súdneho spisu - lekárskej správy psychiatra Y.. U. T. zo dňa 20.6.2013 (ktorá bola predmetom vykonaného dokazovania) totiž vyplýva, že odporkyňa pre závažné psychiatrické ochorenie, ktoré viedlo k jej invalidizácii, nie je schopná práce ani za zľahčených podmienok. Z uvedeného mal potom súd prvej inštancie (a tiež odvolací súd) za preukázané, že v danom prípade existujú objektívne dôvody, pre ktoré odporkyňa nie je schopná sa sama živiť, navyše sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

14. Odvolací súd zároveň uvádza, že navrhovateľ nedôvodne poukazuje na možnosť odporkyne zhodnocovať svoj majetok prenajímaním bytu, ktorý má vo svojom vlastníctve, prípadne iným nakladaním s bytom, keďže sa prechodne zdržuje s deťmi v byte jej rodičov, nakoľko odporkyňa dostatočným spôsobom vysvetlila dôvod vzniku tejto situácie (potreba prechodného pobytu u svojich rodičov). Podľa názoru odvolacieho súdu tento náročný a komplikovaný stav odporkyne, ktorý súvisí predovšetkým s nepriaznivým zdravotným stavom dcéry zohľadňujúc aj potreby odporkyne a jej syna neodôvodňuje navrhované nakladanie s predmetným bytom.

15. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu ohľadom možnosti navrhovateľa zvýšiť svoje príjmy. V súvislosti s deklarovanými príjmami a výdavkami navrhovateľa je skutočne namieste úvaha o prípadnom vykonaní zmeny jeho zamestnania s aspoň čiastočne výhodnejšími podmienkami, a to bez ohľadu na jeho dosiahnuté vzdelanie a vyštudovaný odbor s poukazom na nepreukázanie takého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by mu bránil nájsť si finančne vyhovujúcejšie zamestnanie.

16. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci a argumentácii navrhovateľa o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a nebol dôvod pre použitie § 55 C.m.p..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).