Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-28-2013.pdf
PDF · 183.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-9C/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne G. S., N.. U.K., Q.. XX.X.XXXX, N. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Stehura & partners, v.o.s., F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovaným 1/ J.. H. D., Q.. XX.X.XXXX, U. XXX XX Č. I. F., Y. XXX/ XX a 2/ J.. J. D., Q.. XX.X.XXXX, U. XXX XX Č. I. F., Y. XXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou Varmus, s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, v konaní o právo prechodu s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v rade 1/ čo do žalobného návrhu žalobkyne na určenie práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 96 m2, KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 27 m2 kat. úz. N., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodných nehnuteľností KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú na Obvodnom úrade Č., odbor katastrálny pre Obec N. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX na susediaci pozemok žalobkyne KN-C č. XXX vedený na Obvodnom úrade Č., odbor katastrálny pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXX z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e , že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej v rade 2/, a to cez parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 96 m2, KN-C č. XXX/ X - záhrada o výmere 27 m2 kat. úz. N., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodných nehnuteľností KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Obvodnom úrade Č., odbor katastrálny, pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXXX na susediaci pozemok žalobkyne KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2 vedený na Obvodnom úrade Č., odbor katastrálny pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXX.
III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í strpieť právo prechodu žalobkyne peši, osobným a nákladným vozidlom cez pozemky KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrada o výmere 27 m2 kat. úz. N., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodnej nehnuteľnosti KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2 vedených na Obvodnom úrade Č., odbor katastrálny pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXXX.
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 19.11.2013, sa žalobkyňa domáha určenia nadobudnutia vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných v rade 1/, 2/, a to cez parcely KN XXX/X - zastavané plochy o výmere 96 m2, KN XXX/X - záhrada o výmere 27 m2, kat. úz. N., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodných nehnuteľností KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade Čadca, odbor katastrálny, obec N. na liste vlastníctva č. XXXX na susediaci pozemok žalobkyne KN XXX vedený na Okresnom úrade Čadca, odbor katastrálny, obec N. na liste vlastníctva č. XXX, ako aj uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva žalobkyne zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu preši, osobným, nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných v rade 1/ a 2/ X. XXX/X G. X. XXX/X na tom skutkovom základe, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu č. XXX v N. a pozemkov pod domom, a to parciel KN XXX - záhrada o výmere 205 m2, KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade Čadca, odbor katastrálny pre obec N. na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi rodinného domu č. XXX a nehnuteľností KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN XXX/X - záhrada o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX. Rodinný dom č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/, postavili rodičia žalobkyne v rokoch 1950 - 1952. Keďže otec žalovanej v rade 2/ A. X. bol v tom čase živnostník, po dohode s rodičmi žalobkyne sa tento nasťahoval do domu č. 321 s tým, že ho bude využívať na živnostenský účel, keďže bol postavený pri hlavnej ceste. Rodičia žalobkyne s pomocou A. X. si potom v roku 1957 postavili dom č. XXX, v ktorom doposiaľ žalobkyňa býva. V roku 1957 došlo k dohode medzi rodičmi žalobkyne K. U. G. J. U. G. A. X. o zriadení práva prechodu po parcelách č. KN XXX/X G. X. XXX/X k rodinnému domu č. XXX. Od roku 1957 sa po parcelách KN XXX/X G. XXX/X aj chodilo, a to peši, osobným motorovým vozidlom a nákladným vozidlom. Nákladným motorovým vozidlom po tejto časti žalobkyňa prechádza iba výnimočne, a to keď si potrebuje doviezť palivo k domu č. XXX, prípadne vyviezť septik a pod.. V roku 2001 chceli, aby ich právo prechodu vo forme vecného bremena bolo zapísané na Správe katastra v Čadci a dali si vyhotoviť geometrický plán č. 94/2000, kde bola prístupová cesta zameraná a tento geometrický plán mal slúžiť na vyhotovenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Napriek tomu, že s A. X., právnym predchodcom žalovaných v rade 1/ a 2/ boli na zmluve o zriadení vecného bremena dohodnutí, tento sa napokon odmietol k notárke dostaviť. Podali preto súdnu žalobu. Keďže A. X. uznal, že majú právo prechodu peši, osobným, nákladným motorovým vozidlom, v ktorom žalobkyni nijako nebránil, bola žaloba rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C 783/2001 zo dňa 31.1.2005 zamietnutá. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.9.2013 žalovaní v rade 1/ a 2/ odkúpili nehnuteľnosti od A. X. a dňa 12.10.2013 uzamkli bránu, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti KN XXX/X a odmietajú ich po prechode púšťať. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovanými mimosúdne dohodnúť, a preto ich dala predvolať do advokátskej kancelárie svojho právneho zástupcu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa aj dostavili, avšak odmietli bránu odomknúť a umožniť jej vykonávať právo prechodu po žalovaných nehnuteľnostiach. Keďže od roku 1957 žalobkyňa a pred ňou jej právni predchodcovia vykonávajú právo prechodu cez parcely KN XXX/X G. X. XXX/X, nadobudli vecné bremeno vydržaním. Geometrickým plánom č. 94/2000 zo dňa 18.9.2000 si žalobkyňa dala prístupovú cestu zamerať a táto bola zameraná po novovytvorených parcelách KN XXX/X G. X. XXX/X. Žalovaní v rade 1/ a 2/ popierajú, že by mala žalobkyňa právo prechodu cez parcely KN XXX/ X G. XXX/X, preto má naliehavý právny záujem na určení, že cez tieto parcele existuje právo prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom.
2) Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa v rámci odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Čadca, č. k. 9 C 28/2013-23 zo dňa 17. 12. 2013 vyjadrili aj k veci samej, keď uviedli, že žalobkyňa v podanej žalobe uvádza nepravdivé skutočnosti. Tvrdí, že rodinný dom č. XXX postavili jej rodičia v roku 1950 - 1952 v čase, keď otec žalovanej v rade 2/ bol živnostník. Toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé. Otec žalovanej v rade 2/ nebol živnostník, pričom pravdou je tá skutočnosť, že stavebné povolenie na stavbu domu č. XXX bolo vydané otcovi žalovanej v rade 2/ A.X. X., ktorý stavbu staval a A. X. si s rodičmi žalobkyne K. U. G. J. U. stavby č. XXXa XXX vymenili z dôvodu, že rodičia žalobkyne si k stavbe XXX nemohli pristaviť hospodárske budovy (chliev a pod.) z dôvodu, že stavba č. XXX susedí s hlavnou cestou. Za takto opísaného stavu je zrejmé, že žalobkyni nemohlo vzniknúť právo prechodu vo forme vecného bremena. Vznik práva vecného bremena je potrebné posudzovať podľa práva platného v čase, kedy takéto právo malo vzniknúť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že právo vecného bremena malo vzniknúť jej rodičom v roku 1957, je potrebné vznik práva vecného bremena posudzovať podľa Občianskeho zákonníka č. 140/1951 Zb., ktorý platil v tom čase a nie podľa Občianskeho zákonníka súčasne platného. Žalobkyni
právo vecného bremena nemohlo vzniknúť. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej rodičia uzavreli s otcom žalovanej v rade 2/ dohodu o práve prechodu, nešlo o dohodu o zriadení práva vecného bremena (na to bola potrebná písomná forma a zápis do pozemkovej knihy). Medzi rodičmi žalobkyne a A.X. X., otcom žalovanej v rade 2/, bola uzavretá dohoda, že so súhlasom otca žalovanej v rade 2/ môžu rodičia žalobkyne po jeho pozemku prejsť, ak to budú potrebovať na dovoz paliva a pod.. Žalobkyňa v podanej žalobe ani vôbec neuvádza, akým spôsobom by malo údajné vecné bremeno prejsť z jej rodičov na samotnú žalobkyňu. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť svojho nároku na právo prechodu po parcelách žalovaných vo forme vecného bremena. Žalobkyňa nepripojila k podanej žalobe ani žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť jej nároku. Žalobcovia dávajú do pozornosti, že podmienky prechodu právnych predchodcov žalobkyne a samotnej žalobkyne sa od roku 1957 zmenili. Žalobkyňa má k svojmu rodinnému domu č. XXX rovnocenný prístup zo zadnej časti nehnuteľnosti. Smerom od štátnej cesty vedie miestna komunikácia č. XXXX, ktorá je spevnenou miestnou komunikáciou a ktorá priamo vedie k parcelám žalobkyne zapísaným na LV č. XXX, a to parcelám KNC č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X. Po tejto miestnej komunikácii a aj po týchto parcelách, ktorých je žalobkyňa vlastníčkou, prechádza žalobkyňa ku svojmu rodinnému domu číslo XXX. Žalovaní tiež dávajú do pozornosti, že žalobkyňa sa obrátila so svojím nárokom na právo prechodu aj na Obecný úrad v N., pričom starosta obce vykonal ohliadku, na ktorej konštatoval, že žalobkyňa má rovnocenný prístup k rodinnému domu z miestnej komunikácie č. XXXX a nie je dôvod, aby prechádzala po pozemkoch žalovaných. Preto aj svojím rozhodnutím obec odkázala žalobkyňu na občianskoprávne konanie. Žalovaní dávajú do pozornosti súdu aj to, že otec žalovanej v rade 2/ A. X. si rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 6C 1267/87-14 zo dňa 26.11.1987 usporiadal vlastnícke právo k parcelám č. XXX/X G. XXX/X, pričom účastníkmi tohto konania boli aj rodičia žalobkyne K. U. G. J. U. ako žalovaní v rade 5/ a 6/ a títo si počas súdneho konania nerobili žiadne nároky na tieto pozemky, neuviedli, že by im vzniklo právo prechodu vo forme vecného bremena. Žalovaná v rade 2/ odkúpila nehnuteľnosti od svojho otca A. X. v dobrej viere, že tieto nie sú zaťažené vecným bremenom a ani inou ťarchou. Na liste vlastníctva nie je evidovaná žiadna ťarcha.
3) Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.9.2016 žalovaní v rade 1/ a 2/ ďalej uviedli, že s podanou žalobou žalobkyne nesúhlasia, pretože v prípade povolenia prechádzať cez pozemok žalovaných sa jednalo len o individuálne povolenie, ktoré dal ústne otec žalovanej v rade 2/ A. X. svojej sestre J. U. a jej manželovi. Uvedené vyplýva z výpovede A. X., ktorý bol ako svedok vypočutý pri ohliadke na mieste samom. Sami žalovaní nikomu nijaké povolenie na to, aby pozemok užíval pre svojej potreby, ako je napríklad aj prechod cez tento pozemok, nedali. Žalobkyňa tvrdí, že existuje právo vecného bremena v zmysle dohody s A. X. z roku 1957, avšak na vznik práva vecného bremena je potrebné použiť právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy malo k vzniku tohto práva dôjsť. V zmysle Občianskeho zákonníka platného v danom období bolo na vznik práva vecného bremena potrebné uzavrieť zmluvu v písomnej podobe. V tomto prípade uvedený postup nebol zachovaný, preto je zrejmé, že právny predchodca žalovaných A. X., ktorý povolil prechod cez predmetný pozemok len individuálne svojej sestre J. U. a jej manželovi, nikdy nemal v úmysle zriadiť na pozemku právo vecného bremena, ktoré by prechod umožňovalo aj všetkým právnym nástupcom jeho sestry a jej manžela. Zo žalobného návrhu nevyplýva ani to, akým spôsobom malo dôjsť k prechodu údajného vecného bremena z rodičov žalobkyne na samotnú žalobkyňu. Nato, aby bolo možné nadobudnúť právo vecného bremena vydržaním, je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka dobromyseľnosti. V tomto prípade podľa žalovaných v rade 1/ a 2/ táto podmienka splnená nebola. Žalovaní v rade 1/ a 2/ poukázali na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.3.2013 sp. zn. 7Co 22/2012. Z dosiaľ vykonaného dokazovania majú žalovaní v rade 1/ a 2/ zato, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola v dobre viere vo vzťahu k pozemku, ktorého vlastníkom je iný subjekt, t. j. žalovaní a že by jej patrilo právo prechodu založené domnelým právnym vzťahom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Žalobkyňa nepredložila v konaní dôkaz, z ktorého by bolo možné usudzovať, že sa nejednalo len o jej subjektívne presvedčenie. Z výpovede A. X., právneho predchodcu žalovaných, vyplýva, že právo prechádzať cez pozemok malo charakter výprosy. Žalovaní v rade 1/ a 2/ poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 1/2010 zo dňa 15. 12. 2011. V súvislosti s argumentom žalobkyne týkajúcim sa potreby vjazdu vozidla záchrannej zdravotnej služby žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2977/2009 zo dňa 23.5.2011. Žalobkyňa prechodom cez pozemok vo vlastníctve žalovaných spôsobuje na tomto pozemku nemalé škody, nakoľko sa nejedná o nijako spevnený povrch a ťažké mechanizmy ako napríklad traktor, ktorým žalobkyňa cez pozemok žalovaných prechádza, predmetný pozemok devastuje. S tým je spätá aj otázka dobromyseľnosti žalobkyne, ktorá nikdy neznášala náklady na údržbu predmetného pozemku tak, ako by to robil oprávnený z vecného
bremena. Tvrdenia žalobkyne o tom, že chcela na pozemku vykonávať úpravu, považujú žalovaní za účelové, nakoľko sú ničím nepodložené. Ak by sa žalobkyňa skutočne domnievala, že má právo vecného bremena, podieľala by sa na starostlivosti o pozemok, cez ktorý prechádza, prípadne by sa snažila dohodnúť so žalovanými na peňažnej náhrade za jeho využívanie na prechod a prejazd. Z miestnej ohliadky je zrejmé, že žalobkyňa svojím podaním zavádza, nakoľko uvádza, že nemá ako chodiť do nemocnice a nemá k nej v prípade potreby sa ani ako dostať sanitka. K nehnuteľnostiam žalobkyne totiž zo štátnej cesty vedie miestna komunikácia, ktorá je riadne vyasfaltovaná. Žalobkyňa tu má osadenú bránku spolu s otváracou bránou a tento prechod a prejazd bežne užíva aj so svojou rodinou. Z výpovede manžela žalobkyne R. S., ktorý bol vypočutý pri miestnej ohliadke, vyplýva, že jeden z pozemkov, a to pozemok č. 143, cez ktorý žalobkyňa so svojou rodinou bežne prechádza, je vo vlastníctve jej syna, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Toto potvrdil vo výpovedi aj sused H. R., od ktorého tento pozemok žalovaná so svojou rodinou odkúpila a ako jeho vlastník je v katastri nehnuteľností uvedený syn žalobkyne R. S.. Toto konanie, aby žalobkyňa mohla postaviť žalobu na tom, že nemá k svojmu rodinnému domu prístup z asfaltovej cesty vedúcej zo zadnej časti jej rodinného domu, nakoľko pozemok č. XXX je vo vlastníctve inej osoby, považujú žalovaní za účelové. Skutočnosť, že žalobkyňa využíva aj tento prechod, priamo vyplýva z výpovede svedkov A. X. G. H. R.. Z výpovede pôvodného vlastníka pozemku č. XXX suseda žalobkyne R. R. vyplýva, že plot, ktorý sa na pozemku XXX nachádza, je postavený už niekoľko rokov, hoci k prevodu vlastníckeho práva došlo iba minulý rok. Z výpovede suseda žalobkyne H. R. vyplýva aj to, že on tento plot nestaval. Žalovaní poukázali i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1875/2007 zo dňa 29. 4. 2009, v zmysle ktorého právo cesty nemožno zriadiť cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby, ak má k nej vlastník stavby zabezpečený prístup cez pozemok vo vlastníctve manžela vlastníka stavby. Je zrejmé, že držbu žalobkyne nemožno pokladať za dobromyseľnú, nakoľko nevyplýva z nejakej právnej skutočnosti a v zmysle citovanej judikatúry vyplýva, že jej toto právo nevzniklo ani vydržaním. Taktiež neobstoja jej argumenty, že prechod a prejazd zložiek záchranného systému musí byť zabezpečený zriadením vecného bremena. Žalobkyňa má podľa žalovaných k svojej nehnuteľnosti zabezpečený prístup priamo z asfaltovej cesty, ktorý využíva rovnako ako prístup cez pozemky žalovaných.
4) Uznesením, sp. zn. 9 C 28/2013 zo dňa 26. 10. 2016 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu vo výroku II navrhovaného petitu tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní strpieť právo prechodu žalobkyne peši, osobným a nákladným vozidlom cez pozemky žalovaných v rade 1/ a 2/ KNC číslo XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, KNC číslo XXX/X - záhrada o výmere 27 m2, katastrálne územie N..
5) Podaním, ktoré bolo doručené na pojednávaní dňa 26. 10. 2016, žalobkyňa zobrala podanú žalobu v časti o určenie vecného bremena práva prechodu späť voči žalovanému v rade 1/.
6) Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ s uvedeným späťvzatím voči žalovanému v rade 1/ čo do žalobného nároku na určenie, že žalobkyni vzniklo vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, súhlasil.
7) Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8) Keďže žalobkyňa uplatnila dispozičné oprávnenie disponovať s podanou žalobou a podanú žalobu vzala späť voči žalovanému v rade 1/ čo do žalobného návrhu na určenie, že jej vydržaním vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ s uvedeným späťvzatím súhlasil, súd preto v súlade s citovanými ustanoveniami § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP konanie voči žalovanému v rade 1/ čo do žalobného návrhu žalobkyne na určenie práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely KNC číslo XXX/X - zastavané plochy o výmere 96 m2, KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 27 m2 kat. úz. N., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodných nehnuteľností KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266
m2 a KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú na Obvodnom úrade Čadca, odbor katastrálny pre Obec N. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX na susediaci pozemok žalobkyne KN-C č. XXX vedený na Obvodnom úrade Čadca, odbor katastrálny pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXX zastavil.
9) Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10) Súd konal v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, nakoľko právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ i žalovaný v rade 1/ vzali termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 22. 9. 2016. Pojednávanie odročiť nežiadali. Preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/.
11) Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobkyne, žalovaného v rade 1/, žalovanej v rade 2/, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov A. X., H. R., Š. S., G. W., J.. K.E. O., G. D., R. S., oboznámením listinných dôkazov, najmä geometrického plánu číslo 94/2000, výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX G. Č. XXX, snímky mapy, zápisnice Obce N. o ústnom podaní - o vznesení návrhu zo dňa 16. 10. 2016, č: S11631R219812013, pozemnoknižnej vložky číslo XXXX, osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 4 D 1191/2003-31 zo dňa 27. 10. 2006, fotografií predložených žalobkyňou i žalovanými v rade 1/ a 2/, správy Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 6. 10. 2016, pripojených spisov Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C 783/2001 a 6C 1267/87, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
12) Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Uviedla, že jej rodinný dom bol postavený v roku 1953 - 1955 a po tejto ceste stále chodí tak, ako aj jej rodičia. Jej rodičia sa dohodli ešte s pánom X., že to budú užívať ako cestu k jednému aj druhému rodinnému domu. Po týchto pozemkoch chodili až do času, kým žalovaná v rade 2/ neuzamkla bránu a potom nastali komplikácie. Pozemky využívali ako prístupovú a príjazdovú cestu a využívali ju oni, ako aj žalovaní. Tieto pozemky využívajú ako prístup stále. Po nariadení predbežného opatrenia žalovaná bránu odomkla. Pozemky boli zatrávnené a tade, kadiaľ sa chodilo autom, tak boli urobené koľaje. Spevnenie robila ešte ona a jej manžel, a tak isto aj pán X.. Bol urobený chodník k domu žalovaných a tento robil jej manžel so švagrom, ktorý je tohto času už nebohý. Tohto času je to rozbúrané. Boli za žalovaným v rade 1/, že tam, kde sú koľaje, dajú zatrávňovačky. Žalovaný v rade 1/ toto nechcel dovoliť, že on si betóny na dvor dávať nebude. Kúpila aj dlaždice. Dlaždice má, žalovaný tam však nechcel dať ani tieto dlaždice. Nech bola z ich strana akákoľvek snaha, žalovaný nič nechcel dovoliť. Štátnu cestu nevyužíva, pretože cez túto cestu sa ku svojmu rodinnému domu nedostane.
13) Žalovaný v rade 1/ vo vzťahu k dohode medzi matkou žalobkyne a ich otcom o tom, že bude využívaný prechod po sporných pozemkoch, uviedol, že žalobkyňa nepovedala druhú časť, a to, že tu bol sľub, že akonáhle sa vytvorí prístup z južnej strany, to znamená zo zadnej strany, tak bude využívaný tento prístup. Tento sľub doposiaľ naplnený nebol. Ich otec urobil maximum, aby bol zabezpečený prístup. Keď bol tento prístup riešený aj na obecnom úrade, starosta prišiel na konkrétne miesto a žalobkyni povedal, že jej žiadne predbežné opatrenie vydať nemôže, pretože má plnohodnotný prístup. V zadnej časti stála stará chalupa, a keď robili oplotenie, tak otec žalobkyne prišiel za nimi a povedal im, či môžu posunúť stĺpik, aby si mohli urobiť prístup. Na to mu povedal, či to stačí a posunul ho o 1 m. Otec žalobkyne k tomu povedal, že to stačí. Žalobkyňa tento prístup využíva, a tak isto aj ďalší ľudia. Cez spornú plochu žalobkyňa chodí, z podstatnej časti však využívajú južnú stranu. Tak isto aj cudzí ľudia, napríklad poštárka, využíva túto južnú stranu. Severný prístup využívajú vtedy, keď je to pre nich výhodné, napríklad keď idú na zastávku alebo potrebujú prejsť s traktorom. Ak je mäkký terén, traktor má veľké kolesá, zabára sa do tej zatrávnenej plochy. Minimálne 2-krát do roka prechádzali cez spornú plochu ťažké mechanizmy, ktoré z toho urobili doslova oráčinu. Je lož, čo hovorila žalobkyňa. Žalobkyňa ho ani raz neoslovila, že sú ochotní tam dať zatrávňovacie plochy. On od roku 1976, ako sa tam priženil, trikrát menil vstupnú bránu. Žalobkyňa ani raz neprišla. Za 39 rokov, čo požiadal žalobkyňu, aby to dali do pôvodného stavu, tak to dali iba jeden raz, a to vtedy, keď to fotografoval. Vtedy koľajisko utľapkali lopatami. Inač sa vždy iba pozerali, ako to hrabľami rozhrabáva on sám. A tento terén aj zatrávňoval, sám ho upravoval. Žalobkyňa sa nepodieľala na úprave tejto spornej plochy. Tak isto, keď prejde traktor alebo ťažký mechanizmus, vytláča im chodník smerom k múru dohora. Tiež pri cúvaní traktora betónový chodník praskol. Traktor išiel 80 cm od ich múru. Pokiaľ ide o uzamknutie brány, nekonali svojvoľne. Odkúpili dom aj s pozemkami, list vlastníctva je čistý, je bez ťarchy vecného bremena. Je
neprirodzené, keď chodia cudzí ľudia meter okolo nich, keď sedia na verande alebo chodia okolo nich ťažké mechanizmy, ktoré to poškodzujú. Chceli tento neprirodzený stav odstrániť. Keď bolo vydané predbežné opatrenie, dali urobiť náhradné kľúče, žalovaná v rade 2/ išla za žalobkyňou s tým, že jej dajú kľúče s požiadavkou, aby bránu zamykali. K zamykaniu brány žalovaný v rade 1/ ďalej uviedol, že tam žil ich otec, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, 86-ročný a nebolo týždňa, aby tam neprišiel nejaký podomový obchodník. O otca sa báli, a tak isto plánovali aj veľkú rekonštrukciu domu. Za bránou bol uložený stavebný materiál, mali tam umiestnené aj stavebné mechanizmy. O tento stavebný materiál sa báli, chceli chrániť svoj majetok. Tiež žalovaný v rade 1/ uviedol, že prechod po parcele 8887 je asfaltová cesta, je to krásny prístup, ktorý využívajú ako prístup ďalšie tri rodiny.
14) Žalovaná v rade 2/ uviedla, že po nadobudnutí vlastníckeho práva prosili žalobkyňu, aby prestali tento sporný prechod používať. Potom zamkli bránu, čo však žalobkyňa neakceptovala. Boli predvolaní aj na obecný úrad, starosta bol na ohliadke a uznal, že žalobkyňa má prístup. Zarazilo ju vyjadrenie žalobkyne k jej rodičom a jej otca. Jej otec žiadnu dohodu nespomínal. Išlo z jeho strany iba o trpenie, pretože išlo o jeho sestru a švagra.
15) Svedok A.P. X., otec žalovanej v rade 2/ a svokor žalovaného v rade 1/ uviedol, že svojej sestre J. U. dovolil, aby tadiaľ prechádzala. Medzi sebou si to navzájom vymenili. Pozemky, ktoré sú jeho, boli J. U. a jej manžela K. U. a ešte tam bola tretia G. Š.. Túto dohodu urobili asi v roku 1987. Predtým dohoda medzi nimi žiadna nebola. Tieto pozemky sú vymenené od roku 1987, kým býval na byte. Dom začali stavať, začali ho stavať asi v roku 1954 - 1955 a potom ich pustil U. do tohto domu, ktorý bol starý, do domu XXX. To bolo asi v roku 1956 a on potom býval v dome č. XXX, starej chalupe a ten dom č. XXX, keď sa dostaval, tak tam sa potom K. U. G. J. U. nasťahovali. Do domu č. XXX K. U. G. J. chodievali zozadu, chodili okolo stodoly. Žalobkyňa po spornom pozemku chodila, chodili tadiaľ nasilu, s nimi nebola žiadna dohoda. So žalobkyňou nebola dohoda a ani s K. U. nebola nijaká dohoda.
16) Vo vzťahu k svojej výpovedi učinenej v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 9C 783/2001 svedok uviedol, že iba povedal, že sestre nebránil. Kedysi u žalobkyne čosi v kuchyni podpisoval. Dohoda, o ktorej žalobcovia hovoria, písomná nebola. Cez sporný pozemok umožnil prechádzať iba J. U. a jej manželovi. So žalobkyňou dohodu nemali. Žalobkyňa chodí v súčasnosti aj po predmete sporu a zároveň aj zozadu od rodinného domu žalobkyne.
17) Svedok H. R. uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom konania, sú iba susedia. Uviedol, že vie, že jeho otec E. R. kedysi hovoril, že umožnil prechod susedovi K. U. počas stavby rodinného domu, a to domu pána U.. Pritom svedok poukazoval na sporný pozemok. Jeho otcovi patril ten pozemok, to, čo je zastavané drevenými budovami. Žalobkyňa chodí po spornom pozemku, ako aj dookola. Zo zadnej časti domu žalobkyne žalobkyňa chodí asi podľa potreby, on tam nevidí. Svedok vlastnil pozemok oplotený štekovým plotom, ide o pozemok č. XXX. Tento pozemok previedli R. S. a bolo to asi minulý rok. Je to syn žalobkyne, ktorý býva so žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Plot, ktorý má betónový základ, bol robený niekoľko rokov dozadu. Tento plot on nerobil.
18) Svedkyňa Š.W. S. uviedla, že žalobkyňa je jej švagriná a žalovaní sú susedia. So žalovanými v inom vzťahu nie je. Uviedla, že ako sa tu jej brat R. S. priženil, tak odjakživa chodili po sporných nehnuteľnostiach. Takto tu chodievali, ako sa brat oženil, bolo to v roku 1974 alebo 1975. V prechode jej nebránili. Pani X. sedávala pred domom s manželom a vždy sa spolu porozprávali a potom išli až ku žalobkyni. Pani U., mama žalobkyne, jej hovorila, že tento dom žalovaných, bol ich prvý dom a že pán X. robil obuvníka, šil a predával topánky a že sa akosi dohodli, že oni im to pustia a oni potom išli dozadu. U. potom bývali v takom starom domčeku a svojpomocne stavali dom, pritom svedkyňa ukázala na dom žalobkyne. Po predmete sporu sa chodievalo pešo a sem-tam aj autom sa išlo, pretože hneď za bránou mal manžel žalobkyne garáž. Z toho potom urobili izbu pre pani U.. Či chodili zozadu, nevie, pretože tu nebýva, býva na M. a tam vzadu mali hospodársku budovu. Ona, keď tam išla, tak chodievala vždy iba spredu.
19) Svedkyňa G. W. uviedla, že so žalobkyňou je od školy dlhoročnou priateľkou, chodili spolu na ekonomickú školu a často k nim chodievala po sporných pozemkoch pešo aj na bicykli. Chodievala tam ešte za slobodna, za vydata menej. A keď sa stretávajú, ide vždy po sporných pozemkoch. Nikto jej nebránil. Pána X. pozdravila a on veľmi slušne vždycky odzdravil. Poznal ju, že je priateľka žalobkyne. Koľkokrát, keď ide autobusom, tak videla, že tu má žalobkyňa a jej manžel odstavené auto aj traktor.
Majú odstavené na svojom pozemku, ale museli tadiaľto po spornom pozemku prejsť. Svedkyňa ďalej uviedla, že 40 rokov robila v pozemkovej knihe a pamätá si, že pán X. si vysporadúval pozemok pod domom aj s touto prístupovou cestou. Bolo to niekedy v 80. rokoch, presne nevie. Toto majetkoprávne vysporiadanie mu pomáhal vybavovať taký pán U., pracovník katastra, ktorý bol už na dôchodku a viacerým ľuďom pomáhal vybavovať takéto veci. Vtedy, keď začali vybavovať tento pozemok, tak bol pán X. spolu s pánom U. aj v pozemkovej knihe, vtedy im robila výpisy, možno ešte v tých spisoch by sa to aj našlo, kde bol zapísaný K. U., otec žalobkyne. Pamätá si, že na tieto účely im robila výpisy z pozemkovej knihy. Tento pán U., keď chodieval ku nej, tak jej o tom rozprával a rozprával, že tú cestu si budú musieť zamerať geometrickým plánom ako vecné bremeno. Pán U. potom v roku 1989 zomrel a viac o tomto už vedomosť nemala. Pán U. jej rozprával, že X. si musia vysporiadať pozemok a potom sa má zriadiť vecné bremeno prechodu a on ako geodet vedel, že to musí byť geometrickým plánom a toto si mali dať urobiť U.. Pán X. s týmto zrejme súhlasil, to si už nepamätá. U. pred ňou hovoril, že U. si budú musieť dorobiť vecné bremeno. Vtedy, keď to začal pán X. vysporadúvať v pozemkovej knihe, tak tam bol. Pán X. to nechal na pána U. a vyjadroval sa pán U.. Ona sa s pánom U. o zriadení vecného bremena rozprávala vtedy, keď to majetkoprávne vysporadúval po týmto domom. Vysporadúvali to formou žaloby, bolo to v 80. rokoch s tým, že keď skončí žaloba, tak potom to pán X. musí dať zamerať.
20) Svedkyňa J.. K. O. uviedla, že je so žalobkyňou bývalá kolegyňa, so žalovanými nie je v žiadnom vzťahu, žalovaného nepozná. Od roku 1978 sa pozná so žalobkyňou, chodievala ku nej na návštevu či ona, či jej deti, či pešo alebo na bicykli a vždy chodievali cez sporné pozemky. Pani, ktorá tu bývala, už zomrela a tá im nikdy nebránila, vždy ich pozdravila. Nevie o tom, že by tu bola iná cesta.
21) Svedkyňa G. D. uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu so žalobkyňou a žalovanými, je odtiaľto rodáčka, narodila sa, ako sú pumpy a býva v blízkosti. Uviedla, že len po predmete sporu sa chodilo. Bol to pozemok ich, F.. S. Ona o sporoch nevie, ona iba tadiaľ chodila a ani pán X. jej nikdy v živote nič nepovedal. S U. G. X. sa poznala tak, ako sa poznajú susedia.
22) Svedok R. S. uviedol, že žalobkyňa je jeho manželka a pán X. bol brat mamy žalobkyne a so žalovanými v podstate nie je v žiadnom vzťahu. Uviedol ďalej, že tu žije od roku 1970, ako sa oženil. Vie, že rodičia žalobkyne U. postavili v roku 1950 dom č. XXX. V roku 1954, keď sa pán X. oženil, došlo k takej dohode, že chceli mať nejaký obchod. Táto dohoda bola medzi pánom X. G. U.. Pán X. začal vybavovať nové stavebné povolenie, pretože ich otec by nikdy nebol dostal druhé stavebné povolenie na dom č. XXX, kde doposiaľ bývajú. Otec K. U. s manželkou J. U. odišli bývať do starej chalupy a začali potom s pánom X. stavať dom č. XXX. Keďže pán X. vybavil stavebné povolenie, potreboval ku tomu aj prístupovú cestu a táto prístupová cesta bola len po parcele XXXX, ktorá je totožná s parcelou XXX G. XXX. K. U. Y. J. boli výlučnými vlastníkmi parcely XXXX, ktorá je totožná s parcelami XXX G. XXX a dali súhlas, že pán X. po tejto parcele môže chodiť na stavenisko, písomne. Dom dostaval a asi v roku 1956 alebo 1957 sa pán U. spolu s rodinou nasťahoval do domu č. XXX. Žilo sa tu bez problémov, cesta sa využívala spoločne. V roku 1987 si pán X. vysporadúval pozemky pod domom XXX a prišiel za rodičmi žalobkyne K. U. G. J., N.. X., kde bol spoločne aj on spolu so žalobkyňou. Prišiel aj s pánom U., ktorý im to pomáhal vysporadúvať a hovorili, že vysporadúvajú tie pozemky, ale keďže pán X. mal postavenú verandu a táto veranda zasahovala do parcely XXXX, hovoril, že budú mať problémy s týmto vysporiadaním, že tú cestu využívajú spolu a že by to muselo prejsť najskôr na pána X., potom sa geometrickým plánom vydelí prístupová cesta k domu XXX. Otec tým nebol až taký nadšený, ale keďže tam boli nadštandardné vzťahy medzi J. U. a pánom X., pretože to boli brat a sestra, privolili, že pokiaľ zachovajú tú cestu, tak sa im z tej parcele podpíšu. Preto aj keď bolo v roku 1987 na súde pojednávanie, dali si podmienku, že túto cestu podpíšu, ale s tým, že zostane zachovaná cesta po parcele k rodinnému domu XXX, pretože inej cesty tu nebolo. Toto tvrdili rodičia, keby sa náhodou niečo stalo, že je to uvedené v tom zápise z pojednávania. Nato ich sudkyňa poučila, že sa jednalo o inú vec, než vysporiadanie cesty a že sa majú obrátiť na Okresný súd Čadca, čo je potvrdené aj v zápisnici. Pán X. nemal žiadne pripomienky k tomu, so všetkým súhlasil, pretože ak by mal nejaké pripomienky, tak sa otec z tej parcely nepodpíše, pretože boli výluční vlastníci. Keď po roku 1987 matka ochorela a vzťahy tu boli nadštandardné, tak sa do toho nehrnuli. Potom omaródil aj pán U., ktorý tvrdil a oni mu verili, že tú cestu dajú zamerať na náklady X.. U. potom zomrel. Za pánom X. boli viackrát, aby sa to vysporiadalo. Pán X. im tvrdil, že prosto sa chodí, nič sa nedeje a dá sa to do poriadku. Keď sa nič nedialo, tak opätovne boli za ním a povedal im, že si to môžu dať aj zamerať. V roku 2000 boli sa pýtať na notárstve, čo všetko k tomu potrebujú. Notárka vysvetlila, že listy vlastníctva a geometrický plán a potom sa majú prísť k nej objednať. Tak sa stalo. Dali to zamerať, určila im čas notárka pojednávania,
pričom v deň pojednávania sa pán X. vzoprel, povedal, že nič nepodpíše a nikam nejde. Začali to preto riešiť cestou súdu. Predvolali ich k doktorovi X., kde však nepochodili. Ako podali žalobu, tak ich volal H.. T. na zrušenie práva prechodu na základe tej žiadosti, čo podpísal otec, že tu môže pán X. chodiť ku tej svojej stavbe. Nedohodli sa, podali žalobu a opätovne dostali vyjadrenie H.. T., že so všetkým súhlasia, môžu chodiť, ako chodili. S týmto vystúpili aj na súde. Súd to potom zamietol, že nie je daný naliehavý právny záujem. Keď boli ešte platiť u H.. T. poplatok, tak im pán T. povedal, že toto vyjadrenie a súhlas platí. Potvrdil to aj zápisom. U notárky s pánom X. neboli. S pánom X. sa dohodli v pľaci na dvore, že nech to dajú zamerať a pripravia a on potom pôjde k notárke. Pokiaľ ide o pozemok oplotený štekovým plotom, ten pozemok je synov. Syn s nimi býva, ale má záujem si založiť rodinu, a preto si to aj kúpil. Plot bol postavený v roku 2015 na starom plote.
23) Vo vzťahu k otázke právneho zástupcu žalovaných v rade 2/, aby svedok vysvetlil, čo rozumie pod pojmom vysporiadanie cesty, svedok uviedol, že bola tá dohoda, že buď sa tu založí vecné bremeno alebo to pôjde do podielového spoluvlastníctva.
24) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX X.. Ú.. N. patria parcely KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KNC č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 2/.
25) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX X.. Ú.. N. patrí parcela KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne.
26) Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Čadca vedeného pod spisovou značkou 9C 783/2001 mal súd zistené, že predmetom uvedeného konania bolo určenie existencie práva prechodu žalobcov G. S. G. R. S.Š. proti žalovanému A. X.. Žaloba bola rozsudkom, č. k. 9C 783/2001-41 zo dňa 31.1.2005 zamietnutá v celom rozsahu. Z odôvodnenia vyplynulo, že súd výsluchom žalovaného zistil, že žalobcom nebráni, aby cez jeho nehnuteľnosti prechádzali. Žalovaný žalobcom uznáva vecné bremeno - právo prechodu. Títo ku domu chodia cez jeho nehnuteľnosť od roku 1957 doposiaľ. Súd preto výsledkom vykonaného dokazovania po zhodnotení prednesov účastníkov dospel k záveru, že nie je daný právny záujem na určení práva prechodu. Právo žalobcov v rade 1/ a 2/ ohrozené nie je, prístupovú cestu cez pozemok žalobcu užívajú bez obmedzenia. Žalovaný im v práve prechodu nebráni, umožňuje im právo vykonať. Vo svojom výsluchu túto skutočnosť potvrdil nielen žalovaný, ale aj žalobcovia. Preto, keďže neboli splnené zákonné podmienky procesného konania v zmysle § 80 písm. c) OSP, súd žalobný návrh zamietol a nárok z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka už neskúmal. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplynulo, že dňa 25.4.2002 bolo podané vyjadrenie žalovaného A. X. k podanej žalobe, z ktorého vyplynulo, že nepopiera, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú právo prechodu po časti parciel KNC č. XXX/X G. XXX/X, a to peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom. Toto právo prechodu vo forme vecného bremena im vzniklo titulom vydržania. I z výpovede žalovaného učinenej v predmetnom konaní na pojednávaní dňa 27.1.2003 vyplynulo, že žalobcom nikdy nebránil v prechode. Žalobcovia ku svojej domovej nehnuteľnosti chodia od roku 1957 a chodia doposiaľ. Uznáva im vecné bremeno - právo prechodu.
27) Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Čadca vedeného pod spisovou značkou 6C 1267/1987 mal súd zistené, že predmetom uvedeného konania bolo určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcov A. X. G. H. X., a to k parcelám EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X G. XXX. Rozsudkom, č. k. 6C 1267/87-140 zo dňa 26.11.1987 súd určil, že parcely EN XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X G. XXX patria do výlučného vlastníctva žalobcu A. X. a vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/ H. X. súd žalobu zamietol. Z obsahu spisového materiálu, a to zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.1987 vyplynulo, že žalovaný K. U. uviedol, že vie, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná, nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, uznáva vlastnícke právo žalobcov. Domáha sa len práva prechodu po parcele pozemnoknižné číslo XX/XX, ktorá je totožná s parcelou XXX/X. Je to jediná prístupová cesta k jeho domovej nehnuteľnosti. Žalovaný K. U. bol poučený, že pokiaľ sa jedná o nárok práva prechodu, ide o nárok iný, než je určenie vlastníckeho práva a pokiaľ by bolo určené vlastnícke právo žalobcov a nedošlo by medzi účastníkmi k dohode, môže sa osobitnou žalobou domáhať práva prechodu, k čomu žalovaný K. U. uviedol, že poučeniu porozumel, ale z titulu spoluvlastníctva si nerobí žiadne nároky. Žalovaná v rade 6/ J. U. sa v plnom rozsahu pridržala výpovede svojho manžela. Ani ona si nerobila do nehnuteľnosti žiadne nároky, vlastnícke právo žalobcov uznala. Jednalo sa jej len o to, aby im žalobcovia nebránili v práve prechodu po nehnuteľnosti.
28) Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 168 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, platia primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva (§ 111 a nasl.).
Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 117 zákona č. 141/1950 Sb. o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby.
Podľa § 118 zákona č. 141/1950 Sb. ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o premlčacej doby.
Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanoví § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29) V zmysle vyššie citovaného § 137 písm. c/ CSP základným predpokladom určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný spravidla tam, kde bez určovacieho výroku súdu by právne postavenie žalobcu zostalo neisté alebo ohrozené a určovacím výrokom súdu je možné túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem daný vždy.
30) Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na ňou požadovanom určení, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlo cez nehnuteľnosti KNC číslo XXX/X - zastavané plochy o výmere 96 m2, KNC XXX/X - záhrada o výmere 27 m2, katastrálne územie N.Á., ktoré nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom číslo 94/2000 z pôvodných parciel KNC číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KNC XXX/ X - záhrady o výmere 178 m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. na susediaci pozemok žalobkyne KNC číslo XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX, je daný. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo mal výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. preukázané, že v evidencii nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na citovanom liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. nie je vedená žiadna ťarcha. Preto určením, či žalobkyňa nadobudla, resp. nenadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti žalovanej v rade 2/ zapísané na uvedenom liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom číslo 94/2000, ktorý je podľa oznámenia Správy katastra Čadca zo dňa 18. 9. 2000, do katastra nehnuteľností zapísateľný, bude odstránený stav právnej neistoty na strane žalobkyne, keďže bude s konečnou platnosťou vyriešené, či na uvedených nehnuteľnostiach viazne, resp. neviazne právo prechodu. Zároveň bez určujúceho výroku súdu nie je možné ani dosiahnuť zhodu medzi stavom skutočným a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov je preto naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na ňou požadovanom určení podľa názoru súdu daný.
31) Vykonaným dokazovaním, a to výpisom z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie N., mal súd ďalej preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KNC číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, v prospech ktorej sa domáha určenia, že jej vzniklo právo prechodu cez nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N.. Žalobkyni tak ako vlastníčke nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa domáha určenia, že nadobudla vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v konaní svedčí aktívna legitimácia. Zároveň výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. mal súd preukázané, že žalovaná v rade 2/ je výlučnou vlastníčkou na uvedenom liste vlastníctva zapísaných nehnuteľností KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/ X, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Svedčí jej preto v konaní pasívna legitimácia. Žalobkyňa správne žalovanú v rade 2/ označila ako pasívne legitimovanú v konaní o ňou požadovanom nároku na určenie, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z jej práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti na uvedenom liste vlastníctva zapísané.
32) Keďže súd vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na určenie, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, mal naliehavý právny záujem žalobkyne preukázaný a zároveň i aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobkyne a žalovanej v rade 2/, ďalej sa uvedeným žalobkyňou uplatneným nárokom zaoberal z vecnej stránky.
33) Žalobkyňa ňou uplatnený nárok na určenie, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu cez parcely žalovanej v rade 2/ KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 94/2000, skutkovo odôvodnila tým, že v roku 1957 došlo medzi jej právnymi R. K. U. G. J. U. a právnym predchodcom žalovanej v rade 2/ A. X. k dohode o zriadení práva prechodu po uvedených parcelách KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/ X X. rodinnému domu číslo XXX a od tohto roku sa aj po týchto parcelách chodilo, a to peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom.
34) Platná práva úprava inštitút vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu upravuje v ustanovení § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), pričom ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Uvedený právny dôvod nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - vydržanie bol do ustanovení Občianskeho zákonníka zakotvený zákonom číslo 131/1982 Zb.. Vydržanie ako právny dôvod nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu upravoval vo svojich ustanoveniach aj zákon č. 141/1950 Sb. Stredný občiansky zákonník. Porovnaním uvedených úprav vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno vo všeobecnosti konštatovať, že hoc táto úprava podliehala zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, zákonnými podmienkami vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bola oprávnená, dobromyseľná držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Preukázať kumulatívne splnenie uvedených zákonných predpokladov v celom rozsahu zaťažovalo žalobkyňu.
35) Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobkyňa uvedené zákonné predpoklady nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely KNC číslo XXX/X a KNC číslo XXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N. v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 94/2000 na parcelu KNC číslo XXX, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie N. v konaní preukázala.
36) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa uvedené parcely KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX využíva ako prechod na parcelu KNC číslo XXX, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX, ktorá jej vlastnícky patrí a tieto nehnuteľnosti využívali na prechod na parcelu KNC číslo XXX, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX aj právni predchodcovia žalobkyne K. U. G. J. U., čo mal súd preukázané aj výpoveďou svedkyne G. D., z ktorej výpovede vyplynulo, že iba po predmete sporu sa chodilo. Vo vzťahu k tejto svedeckej výpovedi súd nemal zistenú žiadnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť jej vierohodnosť, napríklad priateľský, príbuzenský alebo iný vzťah k niektorej zo strán sporu. Súd preto nemal dôvod tejto svedeckej výpovedi neveriť. Zároveň v zhode s touto výpoveďou sú i výpovede ďalších v konaní vypočutých svedkov Š. S., G. W. G. J.. K. O., ktoré svedkyne sú v priateľskom, rodinnom, resp. kolegiálnom vzťahu k žalobkyni. Aj menované svedkyne vo svojich výpovediach potvrdili, že k žalobkyni chodievali po sporných parcelách a nikdy im nikto z právnych predchodcov žalovaných v rade 1/ a 2/ nič nepovedal. Naopak právny predchodca žalovanej v rade 2/ pán A. X. vždy pekne odzdravil, alebo sa rozprávali s jeho manželkou pani X.. Vierohodnosť všetkých týchto svedeckých výpovedi potvrdzuje i výpoveď právneho predchodcu žalovanej v rade 2/ A. X. učinená v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 9 C 783/2001, v ktorom konaní menovaný A. X. potvrdil, že žalobcom nikdy nebránil v prechode, aj pokiaľ
tam mal zať odstavené auto, žalobcovia mali prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti nielen pešo, ale aj autom a po týchto nehnuteľnostiach žalobcovia chodia od roku 1957 doposiaľ. Uvedeným tak bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia K. U. G. J. U. vykonávali prechádzanie cez sporné parcely zapísané na liste vlastníctva číslo 1597 na nehnuteľnosť vlastnícky im patriacu od roku 1957 doposiaľ, a to peši, osobným i nákladným vozidlom.
37) Zároveň na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia K. U. G. J. U. pri prechádzaní cez sporné parcely KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX na nehnuteľnosť im vlastnícky patriacu boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im toto právo prechádzať cez sporné nehnuteľnosti na svoju nehnuteľnosť patrí. Keďže domnienka držiteľa o tom, že mu právo patrí, sa musí vždy opierať o právny úkon, hoc aj neplatný, resp. putatívny, domnelý titul, zaťažovalo žalobkyňu preukázať takýto právny titul, od ktorého odvodzuje svoju vieru, že jej právo využívať sporné nehnuteľnosti KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X na prechod na jej parcelu patrí. Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9 C 783/2001 tam označený žalovaný A. X., právny predchodca žalovanej v rade 2/ nielen potvrdil, že žalobkyni nebránil v prechode, ale potvrdil aj to, že vecné bremeno - právo prechodu uznáva, pričom práve v dôsledku tohto jeho konania bola žaloba žalobcov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu rozsudkom, č. k. 9 C 783/2001-41 zo dňa 31. 1. 2005 zamietnutá, keďže právo žalobcov podľa odôvodnenia rozsudku nebolo ohrozené, prístupovú cestu žalobcovia užívali, žalovaný A. X. im v práve prechodu nebránil a umožňoval im toto právo vykonávať. Uvedené správanie sa právneho predchodcu žalovanej v rade 2/ A. X. v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 preukazuje, že dohoda o práve prechodu medzi ním a právnymi predchodcami žalobkyne uzatvorená bola. Podľa názoru súdu, ak by si A. X. nebol vedomý uzatvorenia takejto dohody o zriadení práva prechodu s právnymi predchodcami žalobkyne, nebol by žiaden logický dôvod na to, aby existenciu vecného bremena v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 v prospech žalobkyne uznal.
38) Pokiaľ A. X. vypovedal aj v danom súdnom konaní, súd túto jeho výpoveď učinenú v danom súdnom konaní vyhodnotil ako nevierohodnú v tej časti, kde sa A. X. vyjadroval k tomu, kadiaľ sa k domovej nehnuteľnosti žalobkyne chodilo i k predmetu dohody. Ako nevierohodnú v tejto časti súd výpoveď A. X. vyhodnotil z dôvodu jeho blízkeho príbuzenského pomeru so žalovanou v rade 2/ v spojení s rozpornosťou tejto časti jeho výpovede s jeho výpoveďou učinenou v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 a rozpornosťou s výpoveďou G. D., ktorá ako už bolo uvedené, potvrdila, že iba po predmete sporu sa chodilo. Naopak výpoveď A. X. v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 je súladná s výpoveďou G. D. a tiež je súladná aj s výpoveďou K. U., právneho predchodcu žalobkyne, učinenou v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 1267/1987, s ktorou sa stotožnila i J. U., že inú prístupovú cestu ku svojej nehnuteľnosti nemajú. Preto z týchto dôvodov na výpoveď A. X. učinenú v danom súdnom konaní v časti, v ktorej sa vyjadroval k tomu, kadiaľ sa k nehnuteľnostiam žalobkyne chodilo i k predmetu dohody, súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
39) Výpoveďou A. X. učinenou v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 je zároveň vyvrátená obrana žalovanej v rade 2/ o tom, že medzi rodičmi žalobkyne a A. X. bola uzavretá dohoda v znení, že so súhlasom A. X. môžu rodičia žalobkyne po jeho pozemku prejsť, ak to budú potrebovať na dovoz paliva a pod., ako aj obrana žalovanej v rade 2/, že sa jednalo len o individuálne povolenie, ktoré dal A. X. svojej sestre J. U. a jej manželovi a žalobkyňa užívala tieto nehnuteľnosti iba z titulu výprosy. Podľa názoru súdu, ak by bola medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanej v rade 2/ existovala dohoda v znení uvádzanom v obrane žalovanej v rade 2/, nič nebránilo A. X. tieto okolnosti uvádzať už v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001, navyše keď v čase uvedeného konania 9 C 783/2001 boli informácie o vzájomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobkyne a A. X. čerstvejšie než v danom súdnom konaní, ktoré začalo viac ako osem rokov po právoplatnom skončení konania vedeného pod spisovou značkou 9 C 783/2001. A. X., ako už bolo uvedené, v konaní 9 C 783/2001 uznal, že žalobkyni vecné bremeno právo prechodu peši, osobným i motorovým vozidlom cez časť parciel KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X vzniklo vydržaním. Preto súd túto obranu žalovanej v rade 2/ vyhodnotil ako účelovú.
40) Žalovaná v rade 2/ sa ďalej v konaní voči žalobkyňou uplatnenému nároku na určenie, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, bránila aj tým, že spochybňovala dobromyseľnosť žalobkyne v tom, že jej toto právo patrí, keď podľa žalovanej v rade 2/ ústna zmluva nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že mu takéto právo patrí a pri tom žalovaná poukazovala na viaceré
súdne rozhodnutia a čl. 2 bod 2 CSP. Súd sa s touto obranou žalovanej v rade 2/ nestotožnil, nakoľko aj v nadväznosti na čl. 2 bod 3 CSP nie je s prihliadnutím na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu vylúčené rozhodnúť spor inak, v takom prípade má však každý právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. V súdenom prípade skutkové osobitosti, pre ktoré súd dospel k záveru, že i ústna dohoda o práve prechodu bola spôsobilá v žalobkyni a jej právnych predchodcoch J. U. G. K. U. vyvolať objektívne presvedčenie, že im právo prechádzať cez sporné parcely KNC číslo XXX/X a KNC číslo XXX/X na nehnuteľnosť vlastnícky im patriacu patrí, súd videl v tom, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne J. U. a právnym predchodcom žalovanej v rade 2/ A. X. bol blízky príbuzenský vzťah, išlo o sestru a brata. V takýchto prípadoch, kde sú právnych vzťahov účastní súrodenci je opatrnosť výrazne znížená, navyše keď v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi J. U. G. A. X. boli nadštandardné, čo potvrdzuje i to, že J. U. spolu s manželom si vymenili s A. X. domové nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že J. U. s manželom K. U. prenechali svoju domovú nehnuteľnosť číslo súpisné XXX A. X., išli bývať do starej chalupy a následne sa nasťahovali do domovej nehnuteľnosti číslo súpisné XXX, na ktorú získal stavebné povolenie práve A. X. a ktorú spoločne stavali. Zároveň uvedené obdobie, kedy došlo medzi právnymi predchodcami žalobkyne a právnym predchodcom žalovanej k dohode o zriadení práva prechodu (päťdesiate roky) bolo obdobím, kedy neboli kladené také nároky na právne povedomie, ako je tomu v súčasnosti, neboli kladené také nároky na písomnú formu právnych úkonov ako v súčasnosti. V neposlednom rade osobitosť daného konania, pre ktoré súd považoval žalobkyňu a jej právnych predchodcov za dobromyseľných, bolo aj správanie sa A. X., ktorý svojim správaním v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 783/2001 existenciu vecného bremena na sporných nehnuteľnostiach uznal. Potvrdil, že žalobkyni vzniklo vydržaním vecné bremeno a iba z tohto dôvodu bola žaloba žalobcov v konaní 9 C 783/2001 zamietnutá. Už uvedené vyjadrenie A. X. potvrdzuje dobromyseľnosť žalobkyne a jej právnych predchodcov, že im právo prechádzať cez parcely KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X so zreteľom na všetky okolnosti patrí. Preto zo všetkých týchto dôvodov, v ktorých súd videl osobitosť daného súdneho konania, bol súd toho názoru, že hoci medzi právnymi predchodcami žalobkyne a právny predchodcom žalovanej v rade 2/ písomná dohoda uzatvorená nebola, nemá to vplyv na dobromyseľnosť žalobkyne a jej právnych predchodcov o tom, že im právo prechodu cez sporné nehnuteľnosti patrí.
41) Pravdivosť tvrdení žalobkyne o tom, že medzi jej právnymi predchodcami K. U. G. J. U. G. A. X. bola uzatvorená dohoda o zriadení práva prechodu potvrdzuje i to, že jej právni predchodcovia K. U. G. J. U. boli spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čo dosvedčil i právny predchodca žalovanej v rade 2/ A. X., keď vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky, ktoré sú jeho, boli J. U. G. H. J. K. U. G. G. Š.. Spoluvlastníctvo právnych predchodcov žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam vyplýva i z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, č. k. 6 C 1267/1987, z ktorého tiež vyplýva, že K. U. G. J. U. uviedli, že sa domáhajú práva prechodu po parcele číslo XXX/X, nakoľko je to jediná prístupová cesta k ich domovej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s logikou veci vzdať sa vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá jediná slúži ako prechod k ďalšej nehnuteľnosti bez toho, aby nebola otázka tohto prechodu súčasne vyriešená. Uvedenou výpoveďou K. U. G. J. U. je tiež vyvrátené tvrdenie žalovanej, že keď si A. X. v konaní 6 C 1267/1987 vyporiadaval vlastnícke právo, rodičia žalobkyne neuvádzali, že im vzniklo právo prechodu vo forme vecného bremena. K. U. bol v uvedenom konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 1267/1987 poučený o tom, že ide o iný nárok než určenie vlastníckeho práva, a pokiaľ by nedošlo k dohode, môže sa osobitnou žalobou domáhať práva prechodu. Naopak v uvedenom konaní 6C 1267/1987 žalobca A. X. nijako túto požiadavku K. U. G. J. U. o zachovaní práva prechodu nenamietal.
42) Zo všetkých uvedených dôvodov súd tak mal preukázaný titul, ktorý bol spôsobilý v žalobkyni a jej právnych predchodcoch vyvolať objektívne presvedčenie, že im so zreteľom na všetky okolnosti právo prechádzať cez parcely KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X patrí, ako aj dobromyseľnosť žalobkyne a jej právnych predchodcov pri vykonávaní tohto práva, a to po celú zákonom stanovenú dobu, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia toto právo vykonávali pokojne a nerušene od roku 1957 do 12. 10. 2013, kedy bolo v konaní prvý raz preukázané rušenie žalobkyne v jeho výkone žalovanými v rade 1/ a 2/, ktorí uvedeného dňa uzamkli bránu na týchto nehnuteľnostiach sa nachádzajúcu. Pred týmto dátumom 12. 10. 2013 rušenie žalobkyne a jej právnych predchodcov preukázané nebolo. V tomto smere súdu nebol predložený žiadny právne relevantný dôkaz. Naopak obsahom spisového materiálu 9 C 783/2001 mal súd preukázané, že žalobkyni právny predchodca žalovanej v rade 2/ A. X. nikdy nebránil v prechode. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia
tak vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to peši, osobným i nákladným vozidlom cez parcely KNC číslo XXX/X G. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX po celú zákonom stanovenú dobu bez toho, aby boli pritom rušení. Zároveň vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Raková v konaní nebola ani tvrdená a ani preukázaná žiadna okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu je vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam vylúčené. Preto uvedené nehnuteľnosti KNC číslo XXX/X a KNC číslo XXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX sú spôsobilým predmetom, vo vzťahu ku ktorému možno vydržaním nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
43) Súd tiež vo vzťahu k obrane žalovanej v rade 2/, ktorou sa v konaní bránila tým, že žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom malo údajné vecné bremeno prejsť z rodičov žalobkyne na žalobkyňu, uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KNC číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, v prospech ktorej parcely sa domáha určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez parcely žalovanej KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X. Spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k uvedenej parcele KNC číslo XXX žalobkyňa nadobudla aj právo prechádzať cez sporné parcely KNC číslo XXX/X G. XXX/X. Aj pokiaľ sa žalovaná v rade 2/ v konaní bránila tým, že žalobkyňa má v súčasnosti iný prechod po štátnej ceste číslo XXXX, v dôsledku čoho nie je možné zriadiť právo prechodu cez pozemok tretej osoby a tiež vedľa nehnuteľnosti žalobkyne vlastní nehnuteľnosť jej syn, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti, súd vo vzťahu k tejto obrane žalovanej v rade 2/ uvádza, že predmetom daného súdneho konania je nárok žalobkyne na určenie, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nie nárok na zriadenie vecného bremena súdom, kde by bolo nevyhnutné skúmať všetky možné prístupy k nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa má právo vecného bremena zriadiť tak, aby bolo zaťaženie ostatných nehnuteľností vecným bremenom v čo najnižšej miere. Tiež vo vzťahu k obrane žalovanej v rade 2/, že žalobkyňa sa domáha práva prechodu po nehnuteľnostiach KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X, ktoré nie sú v evidencii nehnuteľností zapísané, súd iba uvádza, že uvedené nehnuteľnosti KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X boli vytvorené geometrickým plánom číslo 94/2000 z parciel KNC číslo XXX/X a KNC číslo XXX/X a tento geometrický plán je v nadväznosti na oznámenie Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 6. 10. 2016 spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Preto súd na uvedenú obranu žalovanej v rade 2/ neprihliadal.
44) Preto, keďže žalobkyňa v konaní preukázala všetky zákonné predpoklady nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním, súd žalobkyňou uplatnený nárok na určenie, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vyhodnotil ako dôvodný a určil, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej v rade 2/ KNC číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, KNC XXX/X - záhrada o výmere 27 m2, katastrálne územie N., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom číslo 94/2000 z pôvodných nehnuteľností KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade Čadca, odbor katastrálny, obec N. na liste vlastníctva číslo XXXX na susediaci pozemok žalobkyne KNC číslo XXX, vedenú na Okresnom úrade Čadca, odbor katastrálny, obec N. na liste vlastníctva číslo XXX.
45) Zároveň, keďže súd žalobu žalobkyne v uvedenej časti vyhodnotil ako dôvodnú, ďalej sa zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na uloženie povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ strpieť výkon práva žalobkyne po parcelách KNC číslo XXX/X G. X. Č. XXX/X vytvorených geometrickým plánom číslo 94/2000 z pôvodných parciel KNC číslo XXX/X a KNC číslo XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. V konaní vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ rušia vo výkone práva prechodu cez uvedené parcely. Dňa 12. 10. 2013 žalovaní v rade 1/ a 2/ uzamkli bránu na sporných nehnuteľnostiach sa nachádzajúcu, čím žalobkyni zabránili v prechádzaní po týchto sporných nehnuteľnostiach. Tiež vykonaným dokazovaním, a to predloženými fotografiami mal súd preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ na týchto nehnuteľnostiach parkujú motorové vozidlo, ktoré tiež predstavuje prekážku pre žalobkyňu vo výkone jej práva prechodu. Preto súd ako dôvodný vyhodnotil i nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ strpieť právo prechodu žalobkyne peši, osobným a nákladným vozidlom cez pozemky KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrada o výmere 27 m2 kat. úz. N., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 94/2000 z pôvodnej nehnuteľnosti KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2 a KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2 vedených na Obvodnom úrade Čadca, odbor
katastrálny pre Obec N. na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť strpieť výkon tohto práva žalobkyne.
46) Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Súd jej preto priznal v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.