Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-258-2016.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/258/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletej - D. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. O. O. S., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská sobota, dieťa rodičov: matky - Š. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X a otca - F. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Č. K. XX, t. č. J. J. S., zastúpený procesnou opatrovníčkou - D. H., súdna tajomníčka tunajšieho súdu, o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu, za účasti Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota takto
rozhodol:
I.Súd odníma maloleté dieťa z osobnej starostlivosti matky a nariaďuje maloletému dieťaťu za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletej D. Č. a zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletej pobyt v zariadení v U. O. O. K. S. XX na šesť mesiacov.
II.Matka a otec sú povinní prispievať na výživu maloletej D. Č. výživným každý z nich vo výške po 30 % zo sumy životného minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred na účet U. O. O. K. S. XX, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Súd začal bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu, že jej život, zdravie a priaznivý vývoj boli v rodinnom prostredí ohrozené.
2.Na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka otca dieťaťa, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred ospravedlnila, tiež sa na pojednávanie nedostavil zástupca Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, doručenie predvolania majú vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
3.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonali šetrenie pomerov v rodine matky, kde bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dcéru. Dôvodom vyňatia maloletej z rodinného prostredia bola skutočnosť, že došlo k zanedbávaniu starostlivosti matky o maloletú a vo veci je začaté aj trestné stíhanie. Podľa správy z detského domova maloletá s biologickou matkou neudržiava žiadny kontakt. Kolízny opatrovník doporučil maloletú ponechať v zariadení a uložiť jej výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine a to pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky za účelom poskytnutia odbornej pomoci. Doporučil ponechať maloletú v O. O. S.Š., ktoré spĺňa podmienky pre poskytovanie odbornej pomoci.
4.Matka maloletej s nariadením výchovného opatrenia nad svojou maloletou dcérou nesúhlasila. Uviedla, že mala s dcérou výchovné problémy, ktoré podľa nej boli dôsledkom jej prísneho kontrolovania pohybu dcéra a v neposlednom rade aj jej sexuálneho zneužívania synovcom jej súčasného partnera.
Vypovedala, že s dcérou mala snahu sa skontaktovať, ale jej to nebolo umožnené. Mimo maloletej má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, ktoré sú umiestnené v ústavnej starostlivosti. Matka maloletej je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou príspevku pri starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutú osobu vo výške 229,59 € mesačne.
5. Podľa §-u 37 Zákona o rodine
1/ Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 2/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení : a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu. b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad, dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj, dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. 3/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a a nariadi maloletému dieťaťu a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, b) pobyt v špecializovaných zariadeniach, najdlhšie na šesť mesiacov, c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých. 4/ Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. 5/ Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. 6/ Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; 2 / Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; 5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; 2/ Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; 3/ Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; 2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
6.Maloletá bola na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp. zn. 11PPOm/2/2016 zo dňa 28. 04. 2016 vyňatá z rodinného prostredia. Dôvodom vyňatia dieťaťa z rodinného prostredia matky bola skutočnosť, že dieťa bolo zo strany matky týrané, v dôsledku týrania bola akútne hospitalizovaná a odmietla návrat k svojej matke. Súd zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa. Maloletá bola zo školy odvezená lekárskou službou prvej pomoci do nemocnice v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu( bolesti brucha, strata vedomia). Dieťa v nemocnici uviedlo, že domov k matke sa nechce vrátiť, nakoľko ju matka týrala, vo zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje a bola gemblerka. Maloletá sama uviedla, že chce byť umiestnená v detskom domove. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka má síce vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, ale samotná maloletá odmieta s ňou komunikovať a udržiavať kontakt. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra sa zrejme preto rozhodla odísť do detského domova, že ju kontrolovala a bola na ňu prísna. Vypovedala, že dcéru pohlavne zneužíval synovec jej partnera, ktorý je v súčasnej dobe vo vyšetrovacej väzbe. Kolízny opatrovník mimo iného uviedol, že voči matke bola začaté trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, vec zatiaľ nie je skončená. Súd v záujme ochrany dieťaťa nariadil nad ním výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky za účelom poskytnutia pomoci dieťaťu ako aj usporiadania rodinných a sociálnych vzťahov matky. Výchovné opatrenie potrvá po dobu šiestich mesiacov. Súd je toho názoru, že uložené výchovné opatrenie je v záujme jednak dieťaťa ako aj matky, ktorej sa týmto poskytne čas na usporiadania jej rodinných pomerov. Vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom zohľadnil matkinu sociálnu situáciu a nezvestnosť otca dieťaťa.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
8. Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €).
Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.