Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-68-2015.pdf
PDF · 137.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobcu S.. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom, Kysucká cesta 8405/16C, Žilina proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o náhradu škody takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 96,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou proti žalovanému pôvodne domáhal sa zaplatenia sumy 204 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že v noci z 11.4.2013 na 12.4.2013 bolo z priestorov autoservisu AUTOMAX, s.r.o., Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, odcudzené vozidlo M. M., D.: S. - Y. XXXX, I.: T., ktorého oprávneným držiteľom je spoločnosť TETRAS GmbH, ktorej je žalobca konateľom a to na základe leasingovej zmluvy č. 5894562. Dňa 12.4.2013 bolo začaté trestné stíhanie vo veci krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) TZ pod sp. zn. ČVS:ORP-228/OVK-PB-2013. Následne bolo až na urgenciu žalobcu po vozidle vyhlásené medzinárodné pátranie. Dňa 13.4.2013 o 04.40 hod. bolo vozidlo nájdené a zaistené Obvodným oddelením Polície ČR v katastri Obce Bíla, okres Frýdek - Mýstek. V auguste 2013 bolo prevezené späť na Slovensko do autoservisu AUTOMAX s.r.o. na opravu. V priebehu celého vyšetrovania, Obvodné oddelenie PZ v Považskej Bystrici spolupracovalo v Políciou ČR, teda bolo o všetkých úkonoch riadne oboznámené. Dňa 9.10.2013 bolo vozidlo odovzdané žalobcovi a od tohto dňa vozidlo užíva tak, ako ho užíval pred krádežou. Uviedol, že dňa 19.10.2013 o 23:00 hod. bol zastavený hliadkou Polície ČR v Prahe. Po predložení dokladov bol oboznámený s tým, že jeho vozidlo sa nachádza v evidencii odcudzených a hľadaných dopravných prostriedkov a z tohto dôvodu mu bolo zaistené. Napriek tomu, že navrhovateľ Polícii ČR vysvetlil celú situáciu, teda že vozidlo mu bolo ukradnuté v apríli 2013, následne sa našlo a od 9.10.2013 ho opäť užíva ako jeho oprávnený držiteľ, bolo mu toto odobraté a zaistené ako vozidlo, ktoré je stále v medzinárodnom pátraní. Vysvetlenie situácie na mieste trvalo od 23:00 do 04:45 hod., kedy bol automobil zaistený, t.j. takmer päť hodín. Následne o 05:34 hod. bol odvedený na Obvodné oddelenie polície Praha 2, kde do 6:30 hod. musel celé vysvetlenie podať nanovo. V súvislosti s touto situáciou mu vznikla škoda, najmä za pohonné hmoty, parkové a tiež škody vo forme ušlej mzdy za jeden pracovný deň. Navyše vozidlo zaistené Políciou ČR mu bolo vrátené až o niekoľko dní, pretože v deň, keď žiadal o jeho vydanie bola nedeľa 20.10.2013, teda pracovný deň. Tým pádom vznikli ďalšie náklady spojené s opätovnou cestou do Prahy. Vozidlo bolo zaistené v nedeľu dňa 20.10.2013 o 4:45 hod.. Napriek tomu, že o niekoľko hodín sa celá situácia vysvetlila a Obvodné riaditeľstvo Praha II vydalo ešte v ten deň príkaz na vydanie vozidla navrhovateľovi , spoločnosť PRO-
M, odťahové parkovisko Na Homoli, Priemyslová 17, Praha 10- Melešice mu automobil nemohlo vydať, nakoľko tak môžu urobiť len v pracovných dňoch. Mal za to, že celú situáciu zapríčinil nesprávny úradný postup príslušníka Policajného zboru, ktorý nevykonal odhlásenie pátrania po vozidle v informačnom systéme. Vzhľadom na zhora uvedené navrhovateľ dňa 21.10.2013 podal na Krajské riaditeľstvo v Trenčíne návrh na prešetrenie správnosti postupu policajta, ktorý mal uvedenú vec pridelenú, v ktorom zároveň žiadal, aby mu bola vzniknutá škoda uhradená. Tento návrh bol vyhodnotený ako opodstatnený, nakoľko v rámci prešetrovania bolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany policajta, ktorý mal predmetnú vec na starosti. Žalobcovi bolo listom oznámené, že po prešetrení celej veci bolo zistené, že policajt pochybil a bol pokarhaný. Následne mu bola dourčená výzva na doplnenie žiadosti o náhradu škody zo dňa 24.4.2014, ktorou bol vyzvaný, aby v lehote troch dní od doručenia oznámil MV SR požadovanú náhradu škody. Požadované celkové vyčíslenie vo výške 204 Eur uviedol v doplnenej žiadosti o náhradu škody zo dňa 14.5.2014 a tiež v doplnenej žiadosti o náhradu škody zo dňa 24.5.2014. Následne mu bola doručená odpoveď - predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.5.2014, v ktorej žalovaný vyjadril, že žiadosť považuje za nedôvodnú a to pre údajné nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
2. Okresný súd Považská Bystrica po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, výsluchom zástupcu žalovaného, oboznámením zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 12.4.2013, informácie o zaistení zo dňa 13.4.2013, úradného záznamu o ohliadnutí motorového vozidla zo dňa 20.10.2013, protokolu o predbežnom zaistení zo dňa 20.10.2013, úradného záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20.10.2013, príkazu na vydanie vozidla zo dňa 20.10.2013, návrhu na prešetrenie správnosti postupu policajta zo dňa 21.10.2013, výzvy na doplnenie žiadosti na náhradu škody zo dňa 24.4.2014, doplnenia žiadosti o náhradu škody zo dňa 14.5.2014 a 24.5.2014, fotokópie pokladničných dokladov zo dňa 20.10.2013, fotokópie vyúčtovania hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac október 2013 a november 2013, žiadosti o náhradu škody zo dňa 11.7.2014, odpovede a oznámenia žalovaného zo dňa 22.7.2014, oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 28.1.2014, protokolu o prevzatí vozidla polície ČR zo dňa 23.10.2013, vyjadrenia spoločnosti Pro-m, s.r.o.- výdej vozidel oprávneným osobám na odstavném parkovišti zo dňa 17.6.2015, zmluvy o spolupráci zo dňa 10.10.2006, potvrdenia zo dňa 15.6.2015, rozsudkom zo dňa 7.7.2015 sp. zn. 4C/68/2015-71 prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 40 Eur zastavil z titulu späťvzatia časti žaloby, druhým výrokom vo zvyšku súd návrh ( žalobu ) zamietol a tretím výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 212,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný s odôvodnením, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom polície spočívajúcom v neodhlásení motorového vozidla M. M., D.I.: S. - Y. XXXX z pátrania v dôsledku čoho bolo toto vozidlo dňa 20.10.2010 zaistené políciou Českej republiky. Keďže žalovaný ako príslušný orgán do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody písomne žalobcovi oznámil, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, žalobca sa v zmysle § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. domáha uspokojenia svojho nároku na súde v tomto konaní.
4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal za to, že v danom prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu splnená bola, nakoľko oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v rámci prešetrovania zistilo porušenie právnych predpisov a žiadosť žalobcu na prešetrenie postupu vyhodnotilo ako opodstatnenú. Po tom ako žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 40 Eur späť jeho nárok predstavoval náhradu škody titulom náhrady za pohonné hmoty vo výške 78,05 Eur (2162 Kč) a titulom ušlej mzdy za jeden pracovný deň vo výške 86,95 Eur.
5. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na náhradu pohonných hmôt z predloženej fotokópie pokladničného dokladu z čerpacej stanice OMV zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že v tento deň boli natankované pohonné hmoty Diesel vo výške 78,05 Eur (2 162 Kč). Z výpovede žalobcu a svedkyne Z. S. vyplýva, že pohonné hmoty boli použité do motorového vozidla Audi A6, na ktorom pricestovala svedkyňa dňa 19.6.2013 do Prahy, kde sa na druhý deň mala stretnúť a aj stretla so žalobcom. Motorové vozidlo Audi A6 mala zapožičané od spoločnosti Tetras GmbH. Dňa 20.10.2013 obaja potom odcestovali do Mníchova, kde žalobca podniká v spoločnosti Tetras GmbH. Svedkyňa Z. S. uviedla, že spolu so
žalobcom dňa 20.10.2013 odcestovali do Mníchova, kde je sídlo spoločnosti Tetras GmbH, kde sa plánovali zdržať dovtedy, pokiaľ žalobca nevybaví pracovné záležitosti a až potom sa mienili vrátiť na Slovensko, čo aj dňa 23.20.1013 urobili a po prevzatí zadržaného vozidla z odstaveného parkoviska v Prahe odcestovali na Slovensko. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcu o opakovanej ceste do Prahy za účelom vyzdvihnutia zadržaného motorového vozidla M. M. dňa 23.10.2013. Pokiaľ žalobca išiel na pracovnú cestu z Prahy do Mníchova dňa 20.10.2013 išiel by sám osobným motorovým vozidlom Audi A8 a musel by natankovať pohonné hmoty tak či tak, rovnako sa aj z Mníchova vrátiť. Ako vyplýva z výpovede svedkyne cestu z Prahy do Mníchova mali so žalobcom naplánovanú, čo ešte podčiarkuje skutočnosť, že náklady na pohonné hmoty by musel vynaložiť bez ohľadu na zadržanie motorového vozidla dňa 20.10.2013 a pre motorové vozidlo sa do Prahy vrátil vlastne v rámci plánovanej cesty na Slovensko, ktorá sa uskutočnila dňa 23.10.2013. Žalobca po ukončení výsluchu svedkyne žiadal túto opätovne vypočuť na otázku, aby vysvetlila, či skutočne dňa 23.10.2013 po tom ako im bolo vydané zadržané vozidlo išli hneď na Slovensko alebo sa vrátili do Mníchova, súd však svedkyňu, ktorá bola po skončení výsluchu prítomná v pojednávanej miestnosti opätovne nevypočul, nakoľko jej nasledujúca výpoveď by bola už nedôveryhodná. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal za to, že žalobcovi v súvislosti s pohonnými hmotami nevznikla škoda a v danom prípade potom ani neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
6. Pokiaľ sa týka uplatnenej škody titulom ušlej mzdy aj v tejto časti súd považoval návrh žalobcu za nedôvodný. Žalobca predložil zúčtovanie hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac október 2013 zo dňa 21.10.2013, v ktorom nie je zahrnutá zrážka z platu vo výške 86,95 Eur za neprítomnosť v práci dňa 23.10.2013, čo žalobca vysvetľoval tým, že v Nemecku je bežná prax v pracovno-právnych vzťahoch, že mzda za daný mesiac sa vypláca ešte pred skončením daného mesiaca a teda v tomto prípade mu bola mzda za október vyplatená už dňa 19.10.2013, teda ešte pred samotným čerpaním dovolenky 23.10.2013 a zúčtovanie tejto neprítomnosti v práci bolo možné až na výplatnej páske za mesiac november. 2013. Ako vyplýva zo zúčtovania hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac november 2013 zo dňa 18.11.2013 v spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov v mesiaci november 2013 žalobcovi bola vykonaná zrážka z platu vo výške 86,95 Eur. Z predloženého potvrdenia spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 vystaveného žalobcom ako konateľom uvedenej spoločnosti vyplýva, že žalobcovi odpadol nárok na odplatu vo výške 86,95 Eur z dôvodu, že sa nachádzal v Prahe, aby vyzdvihol služobné vozidlo Audi A8, pretože vozidlo bolo zaistené políciou Českej republiky. Súd však považoval predložené potvrdenie spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 za nedôveryhodný dôkaz, pretože tento bol vystavený priamo žalobcom ako jediným konateľom spoločnosti Tetras GmbH a je nepravdepodobné, aby si žalobca sám odmietol vyplatiť časť mzdy len pre to, že v budúcnosti očakával, že táto mu bude štátom nahradená. V konečnom dôsledku porovnávajúc predložené zúčtovanie hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac október 2013 a november 2013, za obidva mesiace, bez ohľadu na vykonanú zrážku v mesiaci november 2013 vo výške 86,95 Eur, žalobca dosiahol aj v mesiaci október 2013 ako aj v mesiaci november 2013 príjem netto vo výške 1.853,67 Eur a po odpočítaní podnikového dôchodkového zabezpečenia vo výške 382 Eur mu bola vyplatená suma 1.471,67 Eur. Vzhľadom na zhora uvedené súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobcovi v súvislosti s ušlou mzdou nevznikla škoda a v danom prípade preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
7. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, poukazoval na to, že pokiaľ zaistené motorové vozidlo patrí spoločnosti Tetras GmbH a auto M. M., ktoré bolo použité po zaistení patrí firme žalobcu, potom akékoľvek nároky v súvislosti so zaistením je oprávnená vymáhať Tetras GmbH, nie žalobca. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v danom prípade nie je rozhodujúce kto je vlastníkom resp. držiteľom motorového vozidla ale rozhodujúca je skutočnosť, kto vynaložil finančné prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt, pričom v konaní nebolo preukázané, že pohonné hmoty žalobca zaplatil z iných prostriedkov ako vlastných. Čo sa týka ušlej mzdy, pokiaľ by bolo preukázané, že skutočne časť pracovnej odmeny žalobcovi vyplatená nebola v súvislosti s prevzatím vozidla dňa 23.10.2013, potom by náhrady takej škody bol oprávnený domáhať sa žalobca nie vlastník resp. držiteľ motorového vozidla.
8. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd teda konštatoval, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca nepreukázal existenciu škody ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Keďže podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne, nie je dostačujúca len existencia nesprávneho úradného postupu. Z vyššie uvedených
dôvodov a za použitia citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
9. Proti zhora uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu Považská Bystrica podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.9.2016 sp. zn. 5Co/852/2015-82 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Odvolací súd zastal názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh žalobcu vo zvyšku ako nedôvodný zamietol, je predčasné, teda i nesprávne. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom polície spočívajúcom v neodhlásení motorového vozidla M. M., D.: S. - Y. XXXX z pátrania v dôsledku čoho bolo toto vozidlo dňa 20.10.2010 zaistené políciou Českej republiky. Keďže žalovaný ako príslušný orgán do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody písomne žalobcovi oznámil, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, žalobca sa v zmysle § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. domáha uspokojenia svojho nároku na súde v tomto konaní. Po tom ako žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 40 Eur späť jeho nárok predstavoval náhradu škody titulom náhrady za pohonné hmoty vo výške 78,05 Eur (2162 Kč) a titulom ušlej mzdy za jeden pracovný deň vo výške 86,95 Eur.
11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že v danom prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu splnená bola, nakoľko oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v rámci prešetrovania zistilo porušenie právnych predpisov a žiadosť žalobcu na prešetrenie postupu vyhodnotilo ako opodstatnenú.
12. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na náhradu pohonných hmôt súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi v súvislosti s pohonnými hmotami nevznikla škoda a v danom prípade potom ani neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi v súvislosti s ušlou mzdou nevznikla škoda a v danom prípade preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu pohonných hmôt zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že nevznikla škoda, nakoľko nemal za preukázané tvrdenia žalobcu o opakovanej ceste do Prahy za účelom vyzdvihnutia zadržaného motorového vozidla Audi A8 dňa 23.10.2013, nakoľko ak žalobca išiel na pracovnú cestu z Prahy do Mníchova dňa 20.10.2013 išiel by sám osobným motorovým vozidlom Audi A8 a musel by natankovať pohonné hmoty tak či tak, rovnako sa aj z Mníchova vrátiť, teda náklady na pohonné hmoty by musel vynaložiť bez ohľadu na zadržanie motorového vozidla dňa 20.10.2013 a pre motorové vozidlo sa do Prahy vrátil vlastne v rámci plánovanej cesty na Slovensko, ktorá sa uskutočnila dňa 23.10.2013.
13. Odvolací súd v tejto časti zamietnutia nároku žalobcu súdom prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti predčasné, a teda nesprávne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, a to z predloženej fotokópie pokladničného dokladu z čerpacej stanice OMV zo dňa 20.10.2013, že v tento deň boli natankované pohonné hmoty Diesel vo výške 78,05 Eur (2 162 Kč). Z výpovede žalobcu a svedkyne Z. S. ďalej vyplýva, že pohonné hmoty boli použité do motorového vozidla Audi A6, na ktorom pricestovala svedkyňa dňa 19.6.2013 do Prahy, kde sa na druhý deň mala stretnúť a aj stretla so žalobcom. Motorové vozidlo Audi A6 mala zapožičané od spoločnosti Tetras GmbH. Dňa 20.10.2013 obaja potom odcestovali do Mníchova, kde žalobca podniká v spoločnosti Tetras GmbH. Z výpovede svedkyne Z. S. taktiež vyplýva, že spolu so žalobcom dňa 20.10.2013 odcestovali do Mníchova, kde je sídlo spoločnosti Tetras GmbH, kde sa plánovali zdržať dovtedy, pokiaľ žalobca nevybaví pracovné záležitosti a až potom sa mienili vrátiť na Slovensko, čo aj dňa 23.20.1013 urobili a po prevzatí zadržaného vozidla z odstaveného parkoviska v Prahe mali podľa svedkyne odcestovať na Slovensko, pričom žalobca uviedol, že 20.10.2013 išiel spolu s priateľkou Z. S. z Prahy do Mníchova, následne z Mníchova do Prahy dňa 23.10.2013 po AUDI A8 a späť do Mníchova a až následne sa v piatok 25.10.2013 doobeda vrátili na Slovensko.
14. Z takto vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nemal odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že žalobca by rovnaké náklady na pohonné hmoty musel vynaložiť bez ohľadu na zadržanie motorového vozidla dňa 20.10.2013 a pre motorové vozidlo sa do Prahy vrátil v rámci plánovanej cesty na Slovensko, ktorá sa uskutočnila dňa 23.10.2013. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie teda nemal za jednoznačne preukázané, že žalobcovi v súvislosti s pohonnými hmotami nevznikla žiadna škoda a teda že v danom prípade potom ani neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd sa v danom prípade teda stotožnil s argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní, že úvaha súdu o tom, že opakovaná cesta žalobcu z Mníchova do Prahy dňa 23.10.2013 nebola za účelom vyzdvihnutia zadržaného motorového vozidla Audi A8, ale táto mala byť vykonaná vlastne v rámci plánovanej cesty na Slovensko, Žilina, je predčasná a teda i nesprávna, nakoľko Praha sa nenachádza na trase Mníchov - Slovensko, pričom trasa z Mníchova cez Prahu do Žiliny je o takmer 80 km resp. o cca 1,5 hod. dlhšia ako bežná priama trasa z Mníchova do Žiliny cez Rakúsku republiku. Ak teda z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané, že žalobca sa dňa 23.10.2013 potom ako prevzal zadržané vozidlo vrátil na späť do Mníchova, ale mali teda so svedkyňou odcestovať na Slovensko, potom by mu škoda vznikla na pohonných hmotách o to čo prešiel na vyše, z dôvodu, že nešiel bežnou priamou trasou z Mníchova do Žiliny cez Rakúsku republiku, ale trasou z Mníchova cez Prahu do Žiliny, ktorá trasa je o takmer 80 km resp. o cca 1,5 hod. dlhšia.
15. Čo sa týka uplatnenej škody titulom ušlej mzdy aj v tejto časti súd prvej inštancie považoval návrh žalobcu za nedôvodný, a to z dôvodu, že považoval predložené potvrdenie spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 za nedôveryhodný dôkaz, pretože tento bol vystavený priamo žalobcom ako jediným konateľom spoločnosti Tetras GmbH a je nepravdepodobné, aby si žalobca sám odmietol vyplatiť časť mzdy len pre to, že v budúcnosti očakával, že táto mu bude štátom nahradená.
16. Odvolací súd i v tejto časti zamietnutia nároku žalobcu súdom prvej inštancie, po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je i v tejto časti nesprávne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca predložil zúčtovanie hrubých/ čistých príjmov žalobcu za mesiac október 2013 zo dňa 21.10.2013, v ktorom nie je zahrnutá zrážka z platu vo výške 86,95 Eur za neprítomnosť v práci dňa 23.10.2013, čo žalobca vysvetľoval tým, že v Nemecku je bežná prax v pracovno-právnych vzťahoch, že mzda za daný mesiac sa vypláca ešte pred skončením daného mesiaca a teda v tomto prípade mu bola mzda za október vyplatená už dňa 19.10.2013, teda ešte pred samotným čerpaním dovolenky 23.10.2013 a zúčtovanie tejto neprítomnosti v práci bolo možné až na výplatnej páske za mesiac november. 2013. Ako vyplýva zo zúčtovania hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac november 2013 zo dňa 18.11.2013 v spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov v mesiaci november 2013 žalobcovi bola vykonaná zrážka z platu vo výške 86,95 Eur. Z predloženého potvrdenia spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 vystaveného žalobcom ako konateľom uvedenej spoločnosti vyplýva, že žalobcovi odpadol nárok na odplatu vo výške 86,95 Eur z dôvodu, že sa nachádzal v Prahe, aby vyzdvihol služobné vozidlo Audi A8, pretože vozidlo bolo zaistené políciou Českej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené v danom prípade súd prvej inštancie teda nesprávne považoval predložené potvrdenie spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 za nedôveryhodný dôkaz, len z dôvodu, že tento bol vystavený priamo žalobcom ako jediným konateľom spoločnosti Tetras GmbH, nakoľko žalobca je jediným konateľom a nikto iný ako on nemá oprávnenie takéto potvrdenie vydať. Skutočnosť, že odmena žalobcu za mesiac november 2013 bola z dôvodu cesty do Prahy po zadržané vozidlo skutočne ponížená o 86,95 Eur, pritom dokazuje aj listinný dôkaz - zúčtovanie hrubých/čistých príjmov za november 2013 zo dňa 18.11.2013. Vzhľadom na zhora uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie i v tejto časti nedospel jednoznačne k záveru, že žalobcovi v súvislosti s ušlou mzdou nevznikla škoda a že v danom prípade preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
17. Krajský súd ďalej uviedol, že v ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o nárokoch žalobcu, a to o časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý, teda opätovne posúdiť či žalobcovi v súvislosti s pohonnými hmotami vznikla alebo nevznikla škoda, ak vznikla tak v akej výške a či v danom prípade existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Rovnako opätovne posúdiť či žalobcovi v súvislosti s ušlou mzdou vznikla alebo nevznikla škoda, ak áno tak v akej výške a či v danom prípade existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, s tým, že v odôvodnení
rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.
18. Okresný súd Považská Bystrica doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti.
19. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 žalobca uviedol, že dňa 19.10.2013 išiel do Prahy za svojou priateľkou, ktorá bola vypočutá v konaní ako svedkyňa. Jeho priateľka pricestovala do Prahy osobným autom Audi A6 a spolu chceli zostať v Prahe do nedele. Tesne pred polnocou dňa 19.6.2013 ich zadržala polícia , ktorá zistila, že vozidlo Audi A8, ktoré v tom čase viedol, bolo v evidencii hľadaných vozidiel. V ranných hodinách 20.10.2013 polícia vozidlo definitívne zadržala a odviezla na záchytné parkovisko. Následne bol vypočutý na polícii. Napriek tomu, že sa celá situácia objasnila a bolo mu dovolené zo strany polície si vozidlo prevziať, z prevádzkových dôvodov to nebolo možné. Keďže musel ďalej pokračovať do Mníchova kvôli práci, kde musel byť v pondelok 21.10.2013, pokračoval so svojou priateľkou Z. S. do Mníchova na vozidle Audi A6. V Mníchove sa mal zdržať do piatku 25.10.2013. Vzhľadom na pracovné povinnosti v danom týždni sa prevzatie vozidla mohlo uskutočniť iba dňa 23.10.2013. V ten deň spolu s Z. S. odišiel z Mníchova do Prahy na vozidle Audi A6, kde zo záchytného parkoviska prevzali zadržané vozidlo Audi A8 a následne sa vrátili do Mníchova, kde pokračoval v pracovných povinnostiach do piatku. V piatok v neskorých popoludňajších hodinách sa vrátili naspäť na Slovensko. Uviedol, že pokiaľ svedkyňa Z. S. tvrdila, že sa dňa 23.10.2013 sa vrátili z Mníchova do Žiliny, považuje jej výpoveď za nesprávnu , pod vplyvom stresu a neskúsenosti vypovedať pred súdom ako aj rozpamätať si na konkrétnosti, pretože vypovedala na súde po prvýkrát a taktiež v čase jej výpovede uplynulo od danej udalosti viacero mesiacov.
20. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 26.10.2016 uviedla, že čo sa týka uplatnenej škody titulom ušlej mzdy , tak z predloženej výplatnej pásky zo dňa 18.11.2013 nie je zrejmý počet dní dovolenky ani žiadnej inej absencie v práci , tak isto nie je zrejmé, o akú zrážku zo mzdy išlo, nie je opatrená otlačkom pečiatky ani podpisom. Predložené potvrdenie spoločnosti Tetras GmbH Mníchov zo dňa 15.7.2014 považovala naďalej za nedôveryhodný dôkaz, nakoľko bol vystavený priamo žalobcom ako jediným konateľom spoločnosti. Uviedla ďalej, že v zmysle § 116 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, čo znamená, že žalobca za deň 23.10.2013, kedy čerpal dovolenku neprišiel o svoj denný zárobok v sume 86,95 Eur a teda mu nevznikla v tejto súvislosti žiadna škoda ale vznikol mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nárok žalobcu na náhradu škody titulom ušlej mzdy považovala za nepreukázaný, neopodstatnený a účelový. Rovnako považovala za nepreukázané tvrdenie žalobcu o jeho opakovanej ceste do Prahy za účelom vyzdvihnutia zaisteného motorového vozidla dňa 23.10.2013, spochybňovala výpoveď svedkyne , považovala ju za zmätočnú, pričom poukazovala na to, že aj z výpovede svedkyne vyplýva, že cestu z Prahy do Mníchova mali v úmysle uskutočniť, teda náklady na pohonné hmoty by museli vynaložiť bez ohľadu na zaistenie vozidla políciou ČR a po vozidlo do Prahy sa vrátili vlastne v rámci plánovanej cesty na Slovensko dňa 23.10.2013. Zástupkyňa žalovaného namietala ďalej účelnosť vynaložených nákladov na pohonné hmoty , nakoľko žalobca si mohol vozidlo do Prahy ísť vyzdvihnúť aj inou formou dopravy, napr. autobusovou alebo vlakovou, ktorá je lacnejšia, napr. obojsmerný vlakový lístok Praha - Mníchov pre jednu dospelú osobu stojí cca 39,50 Eur a obojsmerný autobusový lístok Praha - Mníchov pre jednu dospelú osobu stojí cca 31,17 Eur. Nakoľko cesta žalobcu do Prahy dňa 23.10.2013 nebola hodnoverne preukázaná mala za to, že žalobcovi v súvislosti s vynaložením nákladov na pohonné hmoty nevznikla škoda a v danom prípade neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákonu pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1/ sa nemožno zbaviť.
22. Podľa § 4 ods. 1/ písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z .z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
24. Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zadržaním alebo inej pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 15 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
25. Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
26. Tak ako bolo uvedené vyššie v danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom polície spočívajúcom v neodhlásení motorového vozidla M. M., D.: S. - Y. XXXX z pátrania v dôsledku čoho bolo toto vozidlo dňa 20.10.2010 zaistené políciou Českej republiky. Keďže žalovaný ako príslušný orgán do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody písomne žalobcovi oznámil, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, žalobca sa v zmysle § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. domáha uspokojenia svojho nároku na súde v tomto konaní.
27. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu v prípade splnenia troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. 28. V danom prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu splnená bola, čo v konečnom dôsledku medzi stranami sporu ani sporné nebolo, nakoľko oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v rámci prešetrovania zistilo porušenie právnych predpisov a žiadosť žalobcu na prešetrenie postupu vyhodnotilo ako opodstatnenú.
29. Okresný súd Považská Bystrica, rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trenčíne opätovne posúdil, či v danom prípade žalobcovi v súvislosti s pohonnými hmotami a v súvislosti s ušlou mzdou vznikla alebo nevznikla škoda, ak vznikla tak v akej výške ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
30. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku žalobcu na náhradu pohonných hmôt, z predloženej fotokópie pokladničného dokladu z čerpacej stanice OMV zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že v tento deň boli natankované pohonné hmoty Diesel vo výške 78,05 Eur (2 162 Kč). Z výpovede žalobcu a svedkyne Z. S. vyplýva, že pohonné hmoty boli použité do motorového vozidla Audi A6, na ktorom pricestovala svedkyňa dňa 19.6.2013 do Prahy, kde sa na druhý deň mala stretnúť a aj stretla so žalobcom. Motorové vozidlo Audi A6 mala zapožičané od spoločnosti Tetras GmbH. Dňa 20.10.2013 žalobca spolu so svedkyňou odcestovali do Mníchova, kde žalobca podniká v spoločnosti Tetras GmbH. Dňa 23.10.2013
žalobca spolu so svedkyňou vyzdvihli zadržané motorové vozidla Audi A8 zo záchytného parkoviska v Prahe.
31. Z výpovede svedkyne Z. S. ďalej vyplýva, že v Mníchove sa plánovali zdržať dovtedy, pokiaľ žalobca nevybaví pracovné záležitosti a až potom sa mienili vrátiť na Slovensko, čo aj dňa 23.20.1013 urobili a po prevzatí zadržaného vozidla z odstaveného parkoviska v Prahe odcestovali na Slovensko. Naopak žalobca tvrdil, že v Mníchove sa mal zdržať do piatku 25.10.2013, pričom vzhľadom na pracovné povinnosti v danom týždni, sa prevzatie vozidla mohlo uskutočniť iba dňa 23.10.2013, kedy v ten deň spolu s Z. S. odišiel z Mníchova do Prahy na vozidle Audi A6, kde zo záchytného parkoviska prevzali zadržané vozidlo Audi A8 a následne sa vrátili do Mníchova, kde pokračoval v pracovných povinnostiach do piatku a až v piatok 25.10.2013, v neskorých popoludňajších hodinách sa vrátili naspäť na Slovensko.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o jeho ceste dňa 23.10.2013 z Mníchova do Prahy a späť sú v rozpore s výpoveďou svedkyne Z. S., ktorá túto cestu absolvovala so žalobcom, pričom napriek tomuto rozporu žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení žiaden dôkaz. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že výpoveď svedkyne je nesprávna, svedkyňa vypovedala pod vplyvom stresu a neskúsenosti vypovedať pred súdom ako aj rozpamätať si na konkrétnosti, toto jeho vyjadrenie nemôže súd akceptovať, pretože svedkyňa bola pred svojou výpoveďou riadne poučená o svojich právach a povinnostiach podľa § 126 O. s. p. ( platného v čase výpovede svedkyne), bola poučená aj o trestnoprávnych následkoch v prípade ak nebude hovoriť pravdu, na otázky súdu odpovedala spontánne a súd preto nemá dôvod o pravdivosti jej výpovede pochybovať. Akýkoľvek opakovaný výsluch svedkyne, ktorá po svojom výsluchu zotrvala v pojednávacej miestnosti, v ktoromkoľvek štádiu konania by spôsoboval pochybnosti o dôveryhodnosti jej výpovede.
33. Súd z vykonaného dokazovania teda nemal za preukázané, že žalobca po tom ako dňa 23.10.2013 prevzal zadržané vozidlo Audi A8 z odstavného parkoviska v Prahe sa vrátil späť do Mníchova a na Slovensko odcestoval až dňa 25.20.2013, v dôsledku čoho by mu vznikla škoda na pohonných hmotách za cestu z Mníchova do Prahy a späť dňa 23.10.2013. Rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trenčíne žalobcovi súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda na pohonných hmotách o to, čo prešiel navyše z dôvodu, že nešiel bežnou priamou trasou z Mníchova do Žiliny cez Rakúsku republiku ale trasou z Mníchova cez Prahu do Žiliny a v danom prípade potom aj existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
34. Podľa internetového portálu www.della.sk vzdialenosť po trase Mníchov - Žilina cez Rakúsku republiku predstavuje 718 km a vzdialenosť Mníchov - Žilina cez Prahu predstavuje 798 km ( Mníchov
- Praha = 386 km, Praha - Žilina =412 km), čo je o 80 km viac ako trasa Mníchov - Žilina cez Rakúsku republiku. Z uvedeného teda vyplýva, že v súvislosti s pohonnými hmotami žalobcovi vznikla škoda, vo výške 9,41 Eur ( deklarovaná spotreba 8l/100km, cena benzínu 37,90 Kč, t.j. 1km/0,08 l x 80km =6,4 l x 37,90 Kč = 242,56 Kč - prepočítané kurzom NBS ku dňu 20.10.2013 = 9,41 Eur).
35. Pokiaľ sa týka uplatnenej škody titulom ušlej mzdy žalobca na preukázanie svojho nároku predložil zúčtovanie hrubých/čistých príjmov za mesiac október 2013 zo dňa 21.10.2013, v ktorom nie je zahrnutá zrážka z platu vo výške 86,95 Eur za neprítomnosť v práci dňa 23.10.2013, čo vysvetľoval tým, že v Nemecku je bežná prax v pracovno-právnych vzťahoch, že mzda za daný mesiac sa vypláca ešte pred skončením daného mesiaca a teda v tomto prípade mu bola mzda za október vyplatená už dňa 19.10.2013, teda ešte pred samotným čerpaním dovolenky dňa 23.10.2013 a zúčtovanie tejto neprítomnosti v práci bolo možné až na výplatnej páske za mesiac november. 2013. Ako vyplýva zo zúčtovania hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac november 2013 zo dňa 18.11.2013 v spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov v mesiaci november 2013 bola žalobcovi vykonaná zrážka z platu vo výške 86,95 Eur. Z predloženého potvrdenia spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov zo dňa 15.7.2014 vystaveného žalobcom ako konateľom uvedenej spoločnosti vyplýva, že žalobcovi odpadol nárok na odplatu vo výške 86,95 Eur z dôvodu, že sa nachádzal v Prahe, aby vyzdvihol služobné vozidlo Audi A8, pretože vozidlo bolo zaistené políciou Českej republiky.
36. Rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trenčíne, súd opätovne posúdil listinné dôkazy predložené žalobcom v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody titulom ušlej mzdy a dospel k záveru, že žalobcovi v súvislosti s ušlou mzdou vznikla škody vo výške 86,95 Eur, ktorá mu bola zrazená z platu za neprítomnosť v práci dňa 23.10.2013, kedy v práci prítomný nebol z dôvodu cesty z Mníchova
do Prahy po zadržané motorové vozidlo. V danom prípade teda existuje aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
37. Pokiaľ sa týka tvrdení zástupkyne žalovaného, že žalobca za deň 23.10.2013, kedy čerpal dovolenku neprišiel o svoj denný zárobok v sume 86,95 Eur a teda mu nevznikla v tejto súvislosti žiadna škoda, pretože v zmysle § 116 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, súd je toho názoru, že nakoľko žalobca je zamestnanom zahraničnej právnickej osoby, konkrétne spoločnosti Tetras GmbH, Mníchov, na pracovnoprávne vzťahy nemožno aplikovať Zákonník práve Slovenskej republiky. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného spochybňovala zúčtovanie hrubých/čistých príjmov žalobcu za mesiac november 2013, pretože tam nie je uvedený počet dní dovolenky, ani inej absencie v práci, taktiež nie je zrejmé o akú zrážku zo mzdy išlo, nie je opatrená otlačkom pečiatky ani podpisom, v tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď žalobcu, ktorý je konateľom spoločnosti, ktorá zúčtovanie hrubých/čistých príjmov za mesiac október a november 2013 vyhotovila a ktorá ich pravosť verifikovala.
38. Pokiaľ sa týka tvrdení zástupkyne žalovaného ohľadom účelnosti vynaložených nákladov na pohonné hmoty , nakoľko žalobca si mohol vozidlo do Prahy ísť vyzdvihnúť aj inou formou dopravy, napr. autobusovou alebo vlakovou, ktorá je lacnejšia, v tejto súvislosti je súd toho názoru, že cesta osobným automobilom použitým za účelom vyzdvihnutia zadržaného motorového vozidla žalobcom, pokiaľ si žalobca uplatnil náklady na pohonné hmoty preukázaním pokladničného dokladu v rozsahu skutočne spotrebovaných pohonných hmôt možno považovať za účelne vynaložené náklady a to i s ohľadom na cenu cestovného lístka vlakovej alebo autobusovej dopravy. Podľa vyjadrení zástupkyne žalovaného obojsmerný vlakový lístok Praha Mníchov pre jednu dospelú osobu stojí cca 39,50 Eur a obojsmerný autobusový lístok Praha Mníchov pre jednu dospelú osobu stojí cca 31,17 Eur, pričom v danom prípade súd výšku škody za pohonné hmoty ustálil vo výške 9,41 Eur, čo je nepomerne menej ako cena cestovného lístka.
39. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, keďže v konaní bola preukázaná existencia podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody a to existencia nesprávneho úradného postupu, škody vo výške 96,33 Eur ( 86,92 Eur + 9,41 Eur) a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, za ktorú zodpovedá podľa § 3 ods. 1 písm. d/ a § 4 ods. 1/ písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z. žalovaný, súd za použitia citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. žalobe vyhovel, avšak len čiastočne.
40. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok na náhradu škody po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 40 Eur, spolu vo výške spolu 164 Eur. Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalobcu vo výške 96,33 Eur, vo zvyšku žalobu zamietol.
41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p., za použitia 256 ods. 1. C. s. p.. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, zohľadňujúc jeho zavinenie pri späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 40 Eur, pričom pomer úspechu a neúspechu predstavuje 5% ( uplatnených 204 Eur - priznaných 96,33 Eur = 107,67 Eur/204 Eur = neúspech 52 %, 96,33 Eur/204 Eur = úspech 47 %, pomer úspechu a neúspechu = 52% - 47%). Vzhľadom na uvedené súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) . Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.