Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-152-2016.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., o zaplatenie 84,60 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 46,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 46,13 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 84,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.06.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.08.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 182,66 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 10 mesačných splátkach v sume 16,92 eur. Žalovaný uhradil sumu 102,86 eur a vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom zo dňa 07.06.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 84,60 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke, predžalobnú upomienku, doručenku a prehľad splátok a úhrad. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 26.10.2016 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca uzatvoril dňa 08.08.2012 so žalovaným zmluvu o pôžičke (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 130,73 eur na financovanie spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť 10 mesačnými splátkami po 16,92 eur. Žalovaný uhradil z poskytnutej pôžičky sumu 84,60 eur. Ďalších 18,26 eur, ktoré uhradil, boli úhradou akontácie za tovar. Listom zo dňa 07.06.2013, označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 89,67 eur v lehote 3 dní od doručenia tohto listu žalovanému. Žalobcovi sa zásielka dňa 12.06.2013 vrátila s
uvedením adresát neznámy, pričom bola doručovaná na adresu vtedajšieho trvalého pobytu žalovaného a odoslaná bola 10.06.2013.
4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 08.08.2012 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
6. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
7. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá
zmluva o pôžičke zo dňa 08.08.2012 je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
16. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky a počet splátok, neobsahuje však termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovaného na úrokoch a poplatkoch.
17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 130,73 eur a nie 182,66 eur ako tvrdil žalobca. Žalovaný z úveru vrátil sumu 84,60 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 46,13 eur, čo je suma predstavujúca nesplatenú istinu poskytnutého úveru po odpočítaní platieb žalovaného.
18. Pôžička sa stala splatnou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 20.06.2013 v celosti, t. j. na tretí deň od doručenia výzvy veriteľa žalovanému z dôvodu omeškania žalovaného, keď výzva bola žalovanému doručená tým spôsobom, že mu bola zaslaná na adresu jeho trvalého pobytu a dostala sa tak do sféry jeho dispozície, a to najneskôr na 7. deň od jej odoslania, t. j. dňa 17.06.2013 (pondelok). Keďže žalovaný je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal s vrátením pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala celá pôžička splatnou na základe výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 21.06.2013. Od tohto dňa preto patrí žalobcovi úrok z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,5 % v zmysle citovaných právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva bola síce uzatvorená pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, no podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Omeškanie žalovaného so zaplatením celej pôžičky nastalo až po 01.02.2013, a preto z uvedených dôvodov považoval súd nárok na vyšší úrok z omeškania za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Rovnako súd žalobu zamietol aj v tej časti, v ktorej žalobca požadoval úrok z omeškania od skoršieho dňa, pretože súd považoval za primeranú lehotu na doručenie písomnosti (výzvy na splatenie celého úveru) v prípade, že adresát sa bol na doručovanej adrese pre doručovateľa neznámy, lehotu 7 dní od odoslania zásielky, čím aj splatnosť úveru nastala neskôr, než sa domnieva žalobca.
19. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 46,13 eur zo sumy 84,60 eur, t. j. v 54,53 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 9,06 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.