Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/999/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: H. G., rodená P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F., G. XXX/X, zast. Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 638/56, Myjava, IČO 31 819 893 proti odporcovi: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., M. XXX/X, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.5.2014, č.k. 16C/96/2013, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení v napadnutej časti o určení výživného a o nedoplatku na výživnom tak, že za obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2015 určuje odporcovi výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne a od 1.4.2015 vo výške 100 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca.

II. Nedoplatok na výživnom na maloletého H. za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2016 spolu vo výške 9.700,- eur je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že nesplnením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že určil otcovstvo odporcu k maloletému, maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o výživnom rozhodol tak, že počnúc začiatkom mesiaca nasledujúceho po narodení maloletého určil výživné vo výške 250 eur mesačne a dlh na výživnom do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výške 10.500 eur, ktorého splácanie povolil odporcovi v splátkach po 100 euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Samostatným výrokom zaviazal odporcu k náhrade trov konania navrhovateľky vo výške 1951,52 eur.

2. Rozhodnutie o výživnom založil súd prvej inštancie na ust. § 62 Zákona o rodine a odôvodnil čo do časového rozsahu tým, že odporca po narodení maloletého dieťaťa na jeho výživu ničím neprispel. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil súd prvej inštancie, že odporca dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, je zárobkovo činný, pričom podľa vyjadrení navrhovateľky zarába v priemere minimálne 1000,- libier mesačne. Ohľadom výšky príjmu odporcu neuveril súd prvej inštancie tvrdeniam odporcu, že jeho obvyklý a priemerný príjem je iba 652,36 libier mesačne, keďže toto preukazoval potvrdením o príjme iba za jeden mesiac. S prihliadnutím na výdavky maloletého po narodení, ktoré boli už v tom čase vysoké okrem iného pre používanie jednorazových plienok ako i antialergického H mlieka, a s prihliadnutím i na pomery odporcu, ktorý je dlhodobo zárobkovo činný v zahraničí a nehradí si výdavky

s bývaním, určil vyživovaciu povinnosť odporcu v sume 250,- eur mesačne. To i s prihliadnutím k tomu, že otec dieťaťa má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výšku ktorých sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to výroku o určení výživného a výroku o nedoplatku na výživnom podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a výživné stanoviť na 80 - 100 eur mesačne so splátkou nedoplatku po 50 eur mesačne. Uviedol, že jeho ubytovanie na farme vo Veľkej Británii nebolo bezplatné a platil zaň 70 libier týždenne, čo sa pokúsi preukázať. Tiež mienil preukázať svoje zárobkové pomery vo Veľkej Británii podľa daňových priznaní, ktoré mu prisľúbil zaslať zamestnávateľ. Odporca vyjadril záujem prispievať na výživu maloletého, nie však na výdavky jeho matky a uviedol, že finančne nemá viac a jeho situácia nie je taká ako opisuje navrhovateľka. Podľa odporcu navrhovateľka veľmi dobre vie aké boli jeho pomery vo Veľkej Británii, keďže tam aj so svojim synom G.ila asi 3 roky a často nemali ani na zaplatenie ubytovania. Odporca poukázal na to, že v tomto období navrhovateľka aj jej syn žili z jeho peňazí. Za nesprávny považoval záver, že na maloletého vôbec neprispel, keďže navrhovateľka od neho viac krát dostala peniaze. Maloletý dostal tiež dary od rodičov odporcu, ktorí však pre správanie navrhovateľky prestali mať o komunikáciu s ňou záujem. Záverom odvolania odporca poukázal na skutočnosť že v marci 2015 bol zadržaný vo Veľkej Británii a od 1. 4. 2015 je vo výkone trestu odňatia slobody v Bratislave.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a poukázala na to, že odporca k odvolaniu nedoložil žiadne dôkazy, na ktoré sa odvolával.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388.

6. Odvolací súd pred rozhodnutím vyžiadal správu o priebehu výkonu trestu odporcu, z ktorej zistil, že odporca bol z výkonu trestu prepustený dňa 27.11.2015. V tejto súvislosti vyzval odporcu, aby preukázal svoje príjmy od narodenia maloletého doposiaľ. Výzva bola odporcovi doručená na adresu jeho pobytu, odporca na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a po zohľadnení skutočností zistených v odvolacom konaní, odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

8. Ako uvádza aj kolízny opatrovník, nástup do výkonu trestu je zmenou pomerov na strane odporcu, a túto je potrebné zohľadniť. Vzhľadom na to bolo potrebné osobitne určiť výživné do nástupu výkonu trestu (1.4.2015) a osobitne pre obdobie nasledujúce. Táto okolnosť však vyšla najavo až v odvolacom konaní. No ani výživné stanovené súdom prvej inštancie pri pomeroch odporcu vyplývajúcich z jeho zamestnania vo Veľkej Británii, nepovažoval odvolací súd za určené správne vo výške 250 eur mesačne. Tieto pomery je pritom možné mať za správne zistené súdom prvej inštancie, keďže odporca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali uvedené zistenia. Dokonca tak neurobil ani na výzvu odvolacieho súdu. Rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd vychádzal v otázke pomerov odporcu do 1.4.2015 zo skutočností, že odporca dosahoval príjem zo zamestnania vo Veľkej Británii vo výške 1000 libier mesačne ( cca 1.200 eur), nemal náklady na ubytovanie a mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti (bližšie nešpecifikované). Uvedený príjem by bolo možné považovať za nadpriemerný, pokiaľ by bol dosahovaný na Slovensku. Je však všeobecne známe, že náklady živobytia sú na Slovensku rádovo nižšie ako vo Veľkej Británii, a aj pri prihliadnutí na bezplatné ubytovanie odporcu nie je možné posudzovať príjem ním dosahovaný vo Veľkej Británii rovnako a ani len obdobne ako príjem v tejto výške dosahovaný na Slovensku. Je zrejmé, že práca na farme, ktorú vykonával odporca vo Veľkej Británii, patrí aj tu do kategórie nízkopríjmových. Pokiaľ sú súčasne na strane odporcu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nebolo primerané určiť na maloletého výživné predstavujúce viac ako 20 % z príjmu, ktorý patril v krajine vtedajšieho bydliska odporcu do nízkopríjmovej kategórie.

9. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné na čas do nástupu trestu odňatia slobody odporcom určil vo výške 150 eur mesačne a od tohto dňa sumou 100 eur mesačne, pretože ani prípadné zárobkové pomery vo výkone trestu odňatia slobody by neumožňovali výživné vyššie, no odporca s takouto výškou výživného súhlasil vyjadrujúc sa k tejto otázke už z výkonu trestu, teda s vedomím svojich aktuálnych pomerov.

10. V dôsledku zmeny určenia výšky výživného bolo potrebné zmeniť aj rozhodnutie o nedoplatku na určenom výživnom. Do rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo preukázané, že odporca na výživné plnil, preto nedoplatok na určenom výživnom pri výške 150 eur mesačne predstavuje 150 eur x 52 mesiacov (12/10 - 3/15 vrátane), t.j. 7800 eur a pri výške 100 eur x 19 mesiacov (4/15 - 10/16 vrátane), t.j. 1.900 eur, teda spolu 9.700 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku povolil odvolací súd jeho plnenie v splátkach, ktorých výšku však určil sumou 100 eur mesačne, pretože pri nižšej splátke by bolo obdobie splácania výživného neprimerane dlhé. Už pri splátke 100 eur mesačne predstavuje viac ako 8 rokov.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 52 CMP, pretože v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia, t.j v časti o výživnom, sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .