Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-184-2015.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. V., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Čončolovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, proti žalovanému H.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- jedálenská súprava, pozostávajúca z jedného stola a šesť kusov stoličiek, spolu s komodou s presklenou skrinkou .......................................................... v hodnote 300 CAD,
- skrinka pod televízor zn. Ikea .................................................. v hodnote 100 CAD,
- rohová skrinka zn. Ikea ............................................................... v hodnote 50 CAD,
- sada nerezových hrncov zn. Lagostina ...................................... v hodnote 80 CAD, spolu v hodnote .......................................................................................... 530 CAD;
do výlučného vlastníctva žalovaného pripadá:
- kufrík s náradím zn. Makita ......................................................... v hodnote 300 CAD,
- elektrická píla skillsaw, zn. Makita, ............................................ v hodnote 100 CAD,
- sada gola kľúčov, vidlicových a nástrčkových kľúčov ............. v hodnote 100 CAD,
- sekerka zn. Fiskars ...................................................................... v hodnote 40 CAD,
- nožnice zn. Fiskars ...................................................................... v hodnote 30 CAD,
- elektrická vŕtačka zn. Dewalt ...................................................... v hodnote 100 CAD,
- bity, vykružovač, dve kladivá, dve ručné pílky na drevo, uholníky a pracovný belt ......................................................................................................... v hodnote 300 CAD,
- motorové vozidlo zn. Volswagen Golf, rok výroby 2003, farba: čierna metalíza, EVČ: LM503CI a štyri zimné pneumatiky..............................v hodnote 5.091,45 CAD, spolu v hodnote ...................................................................................... 6.061,45 CAD.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.781,75 CAD do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.05.2015, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktorý návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.12.2014, sp. zn. 4P/77/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2015. K dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Žalobkyňa navrhla bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať tak, že hnuteľné veci si strany sporu rozdelia tak, ako ich po zániku bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným užívali, pričom navrhla zaviazať žalovaného na vyplatiť ju na vyrovnanie jej podielu sumu určenou súdom, ktorú špecifikovala v žalobe. Žalobkyňa navrhla do výplatku zahrnúť peňažné prostriedky, ktoré získal žalovaný z prenájmu nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, pohľadávku bezpodielovho spoluvlastníctva voči žalovanému celkovo vo výške 11.000 CAD, ktoré boli použité na úhradu výlučných záväzkov žalovaného, pohľadávku bezpodielovho spoluvlastníctva voči žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky I. F. vo výške 17.500 CAD a sumu 2.020 CAD ako dorovnanie vzájomne rozdelených úspor. Žalovaný s uvedenými sumami, ktoré žalobkyňa navrhla do výplatku zahrnúť, nesúhlasil.
2. Výsluchom strán sporu bola z ich tvrdení zistená masa majetku, patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zostatková hodnota týchto vecí, v intenciách § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to všetkých hnuteľných vecí uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené nároky, ktoré boli zo spoločného majetku manželov vynaložené na ostatný majetok žalovaného, resp. podľa tvrdenia žalobkyne na jeho osobné výlučné záväzky, súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä výpismi z účtu vedeného v I. bank, č. ú.: XXXX-XXXXXXX, s výpismi z účtu vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX, s výpismi z účtu vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX, s výpismi z účtu vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX (č.l. 499 a nasl. spisu), vypočul svedkyňu P. Q. a svedka J. F., oboznámil sa s výpismi z účtu svedka J. F., vedeného v W. W., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX (č.l. 572 a nasl. spisu), oboznámil sa s listinnými dôkazmi, preukazujúcimi príjem z prenájmu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou dňa 01.02.2011 medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. X. F., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom (č.l. 228 a nasl.), Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou dňa 16.07.2012 medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. W. P., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom (č.l. 230 a nasl.) a Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou dňa 16.07.2012 medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom (č.l. 232 a nasl.). Po oboznámení sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/77/2014, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/77/2014, mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.12.2014, sp. zn. 4P/77/2014-45, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2015, súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Zároveň schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu ktorou maloletú dcéru A. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach a ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
4. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
5. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
6. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
7. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
8. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
9. Pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, a to jednak ohľadne vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj určenia ich hodnoty, lebo strany vedeli posúdiť ich skutočný stav v čase vyporiadania, pretože tieto veci poznajú a užívajú ich. Pri prikázaní hnuteľných vecí jednému z bývalých manželov do výlučného vlastníctva sa súd riadil, okrem zásady rovnakosti podielov (súd nemal dôvod odchýliť sa od zásady rovnakosti podielov strán sporu na spoločnom majetku), aj požiadavkami strán, aby do vlastníctva pripadli každému z nich veci, o ktoré majú záujem, ktoré potrebujú. Súd vychádzal zo zásady prikázania veci tomu z bývalých manželov, ktorý ju má alebo naposledy mal v držaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 02.12.2003 sp. zn. 22Cdo/980/2003). Súd tiež prihliadal aj na účelnosť využitia týchto hnuteľných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17.04.2007 sp. zn. 22Cdo/1274/2006), aby rozhodnutie súdu bolo nielen formálne, ale aj účelné. Na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, ktorých masa bola v priebehu konania korigovaná zhodnými tvrdeniami strán, sa strany dohodli na súdnych pojednávaniach. Súd preto prikázal do výlučného vlastníctva každého z bývalých manželov jednotlivé hnuteľné veci tak, ako je to špecifikované a uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Oproti žalobe strany zhodne navrhli vypustiť z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov čierny hardisk externý zn. Clickfree, strieborný hardisk externý zn. Clickfree a staré mince v mene CAD. Digitálny fotoaparát zn. Nikon nebol zaradený do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jeho pôvodu nadobudnutia. Žalobkyňa tvrdila, že fotoaparát bol zakúpený v roku 2012 za nadobúdaciu cenu 300 CAD. Žalovaný tvrdil, že tento fotoaparát bol darovaný bývalým manželom pani G. C.. Žalobkyňa nijako nepreukázala tvrdenie, že fotoaparát bol nadobudnutý kúpou, sama uviedla, že o kúpe nemá žiadny doklad, preto sa súdu javilo pravdepodobnejšie, že táto hnuteľná vec bola nadobudnutá darom. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti digitálny fotoaparát zn. Nikon nezaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
10. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, pokiaľ sa týka nároku na polovicu sumy žalovaným získaných peňažných prostriedkov z prenájmu nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, a to bytu č. XX, na X. posch., vchod X, bytového domu XX BJ v J. Z., T.. V. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. J. Z., mesto Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, že výnos z nájomného za tento byt vo výške 7.629,50 eur je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako celok, preto z tohto titulu patrí žalobkyni polovica uvedenej sumy, teda 3.814,75 eur. Žalovaný rozporoval, že všetky zálohy, ktoré boli od nájomníkov vybraté, boli vrátené. Pani V., užívala byt od 01.04.2010 do 01.02.2011, pričom záloha 580 eur jej bola vrátená. Náklady na užívanie bytu boli 290 eur mesačne. Užívala byt 10 mesiacov, čiže zaplatené bolo 2.900 eur. Čistý príjem za 10 mesiacov bol 1.400 eur. Pri druhej zmluve, pán F., tam bol príjem 2.100 eur a záloha 580 eur mu bola vrátená. Pri tretej zmluve bol problém, pretože nájomníčka P. prestala platiť. Zaplatila nájomné do 15.07.2013, ale bývala v byte až do novembra 2013. Zálohu, ktorú mal žalovaný od tretej nájomníčky použil na úhradu dlžného nájomného. Celkovo táto nájomníčka uhradila 1.230 eur. K žalobkyňou uplatnenému nároku na úhradu polovice výnosu z prenájmu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného súd uvádza, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj výnosy jedného z manželov z prenájmu nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, po zohľadnení výdavkov na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu. Avšak na to, aby bolo možné do vyrovnacieho podielu, na vyplatenie ktorého súd zaviazal žalovaného, zahrnúť aj polovicu výnosov z prenájmu nehnuteľností, bolo potrebné preukázať, že týmito prostriedkami žalovaný disponuje, prípadne, že boli tieto peňažné prostriedky sústredené osobitne, oddelene od ostatného majetku. Žalovaný uviedol, že bol majiteľom jediného účtu, ktorý bol vedený v W. W., a.s., č. ú.: XXXXXXXX/XXXX. Z výpisov z účtu je zrejmé, že na tomto účte boli rôzne pohyby, vklady aj výbery. Žalovaný nebol majiteľom iného účtu, ani netvrdil že by mal výnosy z prenájmu nehnuteľností v hotovosti, preto súd nemal preukázané, že výnosmi z prenájmu nehnuteľností žalovaný disponuje. Súdu sa javí pravdepodobnejšia možnosť, že tieto prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva. Preto súd na tieto peňažné prostriedky pri vyporiadaní neprihliadal.
11. Pokiaľ ide o výlučný, z bezpodielového spoluvlastníctva manželov oddelený, záväzok žalovaného vyplatiť titulom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeho bývalú manželku I. F., súd priznal žalobkyni ňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 17.500 CAD, ktorá predstavuje polovicu
celkového výplatku titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho bývalej manželky I. F. (35.000 CAD). Túto sumu žalovaný nerozporoval, rozporoval však samotný nárok z dôvodu, že žalobkyňa z vlastnej iniciatívy pristúpila k prevodu peňažných prostriedkov na účet jeho syna J. F. za účelom vyplatenia jeho bývalej manželky I. F.. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je bez právneho významu vôľa, či nevôľa žalobkyne tieto peňažné prostriedky tretej osobe, I. F., previesť. V tomto prípade je určujúcim kritériom pre posúdenie, či je povinná sa žalobkyňa na tomto výdavku podieľať alebo nie, samotný účel platby. Ten má jednoznačne individuálny charakter, preto takýto záväzok nemôže byť na ťarchu ďalšieho bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré uzavretím manželstva vzniklo žalovanému so žalobkyňou.
12. Súd v rámci vyrovnania podielov zo sumy 11.000 CAD, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o výlučné záväzky žalovaného, ktoré boli hradené zo spoločných prostriedkov, zohľadnil jej časť vo výške 7.500 CAD. Do výplatku na vyrovnanie hodnoty podielov preto zahrnul polovicu tejto sumy, t.j. 3.750 CAD. Pokiaľ ide o časť tohto nároku v sume 7.500 CAD, ktoré boli vyplatené na účet syna žalovaného, J. F., súd poukazuje na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné sa domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na úhradu vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nepochádzajú z manželstva žalobkyne a žalovaného. Svedok J. F. potvrdil, že peňažné prostriedky, ktoré mu boli zasielané zo strany otca, spotreboval na bežné potreby v priebehu vysokoškolského štúdiá, ako aj na úhradu nákladov spojených s jeho voľnočasovými aktivitami. Súd poznamenáva, že nie je podstatné, či plnenie vyživovacej povinnosti bolo určené súdom, alebo žalovaný ako otec dobrovoľne prispieval svojim deťom na úhradu ich potrieb. Plnenie vyživovacej povinnosti totiž vzniká zo zákona, nie až rozhodnutím súdu. Nie je však povinnosťou žalobkyne podieľať sa na týchto výlučných záväzkoch žalovaného. Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku v sume 3.500 CAD (zo sumy 11.000 CAD), tento výdavok, ktorý žalobkyňa nazvala pohľadávkou bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči žalovanému titulom úhrady jeho dlhov a záväzkov na Slovensku, nemohol súd zohľadniť pri určovaní výšky výplatku v prospech žalobkyne. Ide o peňažné prostriedky, ktoré boli zasielané pani Q., ktorá na pokyn žalovaného robila na Slovensku úhrady. Svedkyňa P. Q. uviedla, že ako rodinná známa a osoba, ktorej žalobkyňa a žalovaný dôverovali, robila na pokyn žalovaného na Slovensku v čase, keď sa žalobkyňa so žalovaným zdržiavali dlhodobo v Kanade, rôzne úhrady a platby vždy na základe telefonátu z Kanady. Platila za žalovaného odvody za rok 2006, boli to rôzne dlhy, nedoplatky, boli to aj platby za január, február 2007, aj platby na konci roka 2013. Pokiaľ ide o pôvod alebo dôvod platieb, svedkyňa uviedla, že to boli platby na daňové, zdravotné a sociálne odvody. Z výpovede svedkyne je zrejmé, že sa jednalo o platby, ktoré sa týkali zákonných povinností žalovaného. Hoci mohlo ísť v niektorých prípadoch o platby za obdobie pred uzavretím manželstva, faktom je, že povinnosť uskutočniť tieto platby vznikla už za trvania manželstva. Žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne platby v sumári 3.500 CAD, boli uhrádzané pred manželstvom a bolo by ich možné oddeliť od platieb, na ktoré bol žalovaný povinný až po uzavretí manželstva, teda po vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako ako žalovaný, aj žalobkyňa si rovnako počas trvania manželstva so žalovaným plnila svoje zákonné povinnosti z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
13. Pokiaľ ide o sumu 50.000 CAD, ktoré si žalobkyňa uhradila z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd konštatuje, že peňažné prostriedky v uvedenej výške žalobkyni v celosti patria, pretože žalobkyňa preukázala výpismi z účtov pred uzavretím manželstva (výpisy z účtov na č.l. 499 a nasl.), že v jej výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva boli peňažné prostriedky celkovo vo výške 50.089 CAD. Táto suma bola použitá na kúpu nehnuteľností v Kanade počas trvania manželstva so žalovaným, ktoré ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho masy už nepatrili. Súd vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok, konštatoval zákonnosť postupu žalobkyne, ktorá si voči bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov uplatnila to, čo zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok. Keďže si žalobkyňa nahradila sumu 50.000 CAD pred vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd mohol iba konštatovať oprávnenosť žalobkyne na takýto postup a pri určení výplatku sumu 50.000 CAD už nezohľadnil. Žalobkyňa navrhovala do sumy jej výplatku zahrnúť aj sumu 2.020 CAD, keďže peňažné prostriedky nasporené počas manželstva predstavovali sumu 55.960 CAD a žalobkyňa so žalovaným si ich podelili tak, že žalobcovi boli zaslané peňažné prostriedky vo výške 30.000 CAD a žalobkyni zostala suma 25.960 CAD. Polovicu rozdielu týchto súm 2.020 CAD (30.000 - 25.960 : 2) požadovala žalobkyňa zahrnúť do výplatku. Žalobkyňa však tvrdila, že so žalovaným si rozdelili peňažné prostriedky uvedeným
pomerom na základe vzájomnej dohody a peňažné prostriedky prevedené na účet žalovaného boli určené na spoločné živobytie. Bolo teda vôľou tak žalobkyne ako aj žalovaného rozdeliť si spoločné úspory takýmto nerovným podielom. Vzhľadom na časový odstup troch rokov od tohto prevodu, nemal súd preukázané, rovnako ako pri výnosoch z prenájmu nehnuteľností, že týmito peňažnými prostriedkami žalovaný disponuje, keď boli určené na živobytie, hoci žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej z týchto prostriedkov nič nedal. Preto súd pri určovaní výšky výplatku nemohol zahrnúť do sumy výplatku čiastku 2.020 CAD.
14. Hodnota hnuteľných vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a pripadajúcich žalobkyni je 530 CAD. Hodnota hnuteľných vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a pripadajúcich žalovanému je 6.061,45 CAD. Z titulu výplatku na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne za hnuteľné veci žalobkyni patrí čiastka 5.531,45 CAD. K tejto čiastke súd pripočítal nárok žalobkyne vo výške 3.750 CAD (ako súd dôvodil v bode 12. tohto rozsudku) a nárok žalobkyne vo výške 17.500 CAD (ako súd dôvodil v bode 11. tohto rozsudku). Celkovo súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.781,75 CAD (5.531,45 + 3.750 + 17.500), ktoré mu súd uložil zaplatiť v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd podľa § 218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadril v cudzej mene, a to v mene kanadský dolár (CAD), nakoľko takýto postup sa javil súdu ako účelnejší a vhodnejší vzhľadom na skutočnosť, že v rámci celého dokazovania strany sporu určovali hodnotu jednotlivých hnuteľných vecí, aj ostatných uplatnených nárokov prevažne v mene CAD.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže strany sporu mali vo veci úspech pomerný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.