Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-105-2016.pdf
PDF · 124.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. A., nar. XX.XX.XXXX, K. A., nar. XX.XX.XXXX a K. A., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX J. a otec D.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX J., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 9P 172/2015-167 zo dňa 30. mája 2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky rozsudkom 9P 172/2015-167 zo dňa 30. mája 2016 zveril maloleté deti A.: L. A., nar. XX.XX.XXXX, K. A., nar. XX.XX.XXXX a K. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 200,- eur mesačne, na výživu maloletého K. sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletej K. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 16.11.2015. Zročné výživné na maloletého L. v sume 277,- eur, na maloletého K. v sume 277,- eur a na maloletú K. v sume 277,- eur za obdobie od 16.11.2015 do 31.05.2016 uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od vykonateľnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Malacky rozhodol na základe návrhu matky, ktorý bol doručený dňa 16.11.2015, ktorým matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas rozvodu manželstva, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu na každé maloleté dieťa sumou 300,- eur mesačne. návrh matka odôvodnila tým, že otec podal na Okresný súd Malacky návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletý deťom a konanie nie je doteraz skončené. Otec maloletých detí si našiel milenku, za ktorou dochádza do miesta jej bydliska pravidelne každý víkend, počas týždňa sa zdržiava v spoločnej domácnosti na adrese trvalého bydliska. Spoločne hospodárili do septembra 2015 a otec matke zasiela výživné pre maloleté deti v sume 600,- eur, občas kúpi potraviny, nemá záujem o chod domácnosti, ani o maloleté deti.
3. Otec s návrhom nesúhlasil, pretože s matkou maloletých detí a s deťmi žijú stále v spoločnej domácnosti a riadne sa podieľa na výžive detí, ako aj na ich starostlivosti. Otec žiadal zveriť deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že otec bude platiť výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 200,- eur mesačne na každé dieťa.
4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 5, § 25, § 62, § 75, § 76 a § 77 Zákona o rodine. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd posúdil návrh matky ako dôvodný, pretože i keď rodičia spoločne formálne žijú na adrese trvalého bydliska, nemajú záujem a vôľu tvoriť rodinu, nepodieľajú sa spoločne na starostlivosti o maloleté deti, ani na úprave ich rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj podľa vyjadrenia maloletých detí v súčasnosti zabezpečuje ich starostlivosť. Maloleté deti sa vyjadrili, že majú záujem zostať v starostlivosti matky a k tomuto názoru sa priklonil aj kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa nedohodli na výške výživného, matka žiadala určiť výživné na každé dieťa v sume 300,- eur mesačne, otec žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné bude určené vo výške 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa, ktoré bude platiť otec. Pri určení výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Matka býva spoločne s maloletými deťmi a otcom v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je zamestnaná, jej mesačný príjem je 580,- eur netto. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý L. navštevuje 9. ročník Spojenej školy Q.. G. T. v Malackách, náklady na dopravu autobusom má 16,40,- eur mesačne, na stravu v škole 25,- eur mesačne, navštevuje krúžok judo s poplatkom 10,- eur mesačne. Maloletý pravidelne navštevuje stomatologickú ambulanciu, nosí zubný strojček s poplatkom 5,- eur mesačne, 2x ročne navštevuje alergologickú ambulanciu s nákladmi 17,- eur, nosí ortopedické vložky do topánok. Maloletý K. navštevuje terciu na gymnáziu v Malackách, náklady na dopravu autobusom má 16,40,- eur mesačne, na stravu 25,- eur mesačne, navštevuje krúžok judo 10,- eur mesačne. Pravidelne navštevuje stomatologickú ambulanciu, nosí zubný strojček s poplatkom 5,- eur mesačne, 2x ročne navštevuje alergologickú ambulanciu 17,- eur, nosí ortopedické vložky do topánok. Maloletá K. navštevuje 6. ročník ZŠ L.. L. v Malackách, náklady na dopravu autobusom má vo výške 16,40,- eur mesačne, náklady na stravu v škole sú vo výške 25,- eur mesačne, navštevuje krúžok judo náklady 10,- eur mesačne, aj výtvarný krúžok s poplatkom 9,- eur mesačne, pravidelne navštevuje ortopedickú a očnú ambulanciu, nosí okuliare a ortopedické vložky do topánky.
5. Otec žije spoločne s maloletými deťmi a matkou detí v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve manželov. Otec je zamestnaný a jeho mesačný príjem je 1.500,- eur netto, otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pri určení výživného, súd prihliadol na to, že matka poskytuje deťom osobnú starostlivosť. Súd dospel k záveru, že výživné určené sumou 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa je primerané a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca prispievať na výživu maloletých detí, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a odôvodnené potreby. Náklady na každé dieťa s prihliadnutím na jeho vek a odôvodnené potreby sú u všetkých troch súrodencov približne rovnaké. Súd prihliadol tiež na to, že otec má vyživovaciu povinnosť len k svojim maloletým deťom a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na deti bude prispievať výživným v sume 600,- eur mesačne, čo predstavuje približne 40 % z jeho čistého mesačného príjmu. Zároveň súd prihliadol tiež na to, že prvoradou povinnosťou rodiča, teda otca maloletých detí je postarať sa o výživu svojich detí a plniť si vyživovaciu povinnosť a finančné prostriedky prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté deti a až zo zvyšnej časti môže hradiť náklady, ktoré mu vzniknú pre vlastnú potrebu. Pri určení výživného súd určil aj výšku zročného výživného za obdobie od 16.11.2015 do 31.05.2016 na každé maloleté dieťa a vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov o tom, že otec uhrádzal výživné v období november 2015 až marec 2016 v sume 200,- mesačne na každé dieťa. Za mesiac apríl 2016 uhradil 182,- eur, čo predstavuje 60,67 eur na jedno dieťa za mesiac máj 2016 uhradil celkom 187,- eur, čo predstavuje 62,33,- eur na jedno dieťa. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom na každé maloleté dieťa 277,- eur ((200-60,67) + (200-62,33)) za mesiace apríl a máj 2016 a otcovi uložil povinnosť takto vyčíslené zročné výživné zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti rozsudku k rukám matky.
6. Vzhľadom k tomu, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi, ale rodičia žiadali akceptovať ich dohodu, že styk sa nebude upravovať, súd rozhodol tak, že neupravuje styk otca s maloletými deťmi.
7. Vo zvyšnej časti návrh matky súd zamietol, a to v prevyšujúcej časti výživného, ktoré matka žiadala určiť v sume 300,- eur a súd určil výživné v sume 200,- eur. Súd nepriznal matke spätné výživné odo dňa začatia konania, pretože neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a neboli zistené také pomery, ktoré by odôvodňovali určiť výživné od 01.10.2015.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
9. Proti výroku rozsudku, v ktorom súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletých detí, podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky v napadnutej časti zmenil a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé maloleté dieťa sumou 300,- eur mesačne, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní matka poukázala na to, že svojím návrhom zo dňa 16.11.2015 žiadala, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na každé maloleté dieža sumou 300,- eur mesačne, pretože je v jeho schopnostiach a možnostiach túto sumu platiť. Zdôraznila, že otec si má byť vedomý, že má tri maloleté deti, ktoré navštevujú 2. stupeň základnej školy, maloletý K. navštevuje 8-ročné gymnázium, je na strednej škole a maloletý L. od septembra 2016 začína študovať na strednej škole - Q. Q.. Matka uviedla, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do začiatku októbra 2015, otec mal založený účet, na ktorý bola zasielaná výplata matky aj otca. V októbri 2015 na účet už nebola zaslaná výplata otca, ale len výplata matky a suma 600,- z otcovho nového účtu. Na účte bol zostatok 400,- eur, ale v mesiaci október a november 2015 hradila všetky náklady spojené s užívaním domu, i keď v spoločnom dome býval aj otec a užíval ho neobmedzene tak, ako dovtedy, vrátane stravy, ktorú pripravovala a potraviny zakupovala ona a otcovi detí prala aj žehlila. Otec detí sa začal podieľať na úhrade nákladov za dom až v mesiaci december 2015. Otec maloletých detí jej začal prispievať na výživu až od decembra 2015, pokiaľ otec namietal, že vyberala peniaze zo spoločného účtu aj v novembri 2015, toto tvrdenie otca, matka namieta a otázka výšky zostatku na účte bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na účet od októbra 2015 bola pripísaná iba jej výplata, otec na účet za mesiac október zaslal sumu 600,- eur a v novembri 2015 neprispel žiadnou sumou, nemohol sa podieľať na výžive detí v mesiaci november 2015, preto matka žiada, aby súd do nedoplatku výživného zarátal aj obdobie od 16.11.2015 do 30.11.2015. Matka poukázala na svoje písomné vyjadrenia, ako i na svoje vyjadrenia na pojednávaniach s tým, že otec platil sumu 200,- eur na každé maloleté dieťa v mesiacoch október 2015, december 2015 až marec 2016, v mesiaci apríl 2016 poslal 182,- eur na tri maloleté deti, v mesiaci máj 2016 sumu 187,- eur na tri maloleté deti, v mesiaci november 2015 nezaslal nič. Matka návrh podala až 16.11.2015, pretože čakala či otec zašle peniaze na výživné do tohto dátumu. V mesiaci jún 2016 zaslal otec len 300,- eur spolu na tri maloleté deti. Matka tak namietala, že súd nesprávne uviedol, že otec uhradil výživné aj za mesiac november 2015.
10. Matka v podanom odvolaní namietala výšku bežného výživného, uviedla, že je zamestnaná na Okresnom súde Malacky ako súdny tajomník, s príjmom 580,- eur mesačne, ale jej bežný príjem je nižší, a to v sume 530,- eur, pretože v sume 580,- eur mesačne netto, sú zahrnuté aj mimoriadne odmeny vyplatené pracovníkom justície na základe štrajku. Matka poberá rodinné prídavky 70,56 eur na tri deti a po zaslaní sumy 600,- eur od otca, predstavuje jej príjem sumu 1.200,56 eur, čo predstavuje 300,14 eur na jedného člena domácnosti. Matka uviedla, že ako štátny zamestnanec nemôže vykonávať ďalšiu podobnú prácu pri starostlivosti o tri deti a domácnosť, ako aj pri jej pracovnom vyťažení, najmä psychickom, nie je schopná vykonávať ani inú manuálnu prácu v nejakom vedľajšom pracovnom pomere. Otec je tiež štátny zamestnanec, dosahuje nepomerne vyšší príjem 1.500,- až 1.600,- eur mesačne netto, po odrátaní sumy 600,- eur za výživné mu zostane pre neho suma 900,- eur. Pokiaľ súd vyčíslil percentom, že výživné vo výške 600,- eur predstavuje 40 % z príjmu otca, nezohľadnil zásadu, že životná úroveň by mala zodpovedať životnej úrovni oboch rodičov.
11. Matka v podanom odvolaní tvrdila, že pri určení výživného súdom v napadnutom rozsudku nastáva veľký nepomer medzi životnou úrovňou detí a otca, ktorý tak namiesto toho, aby zvyšoval životnú úroveň detí sa podieľal na ich všestrannom rozvoji, bude rozvíjať životnú úroveň svojej priateľky. Ďalej matka namietala, že súd si nezabezpečil všetky relevantné podklady a vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, a to z príjmov za rok 2015 a nevyžiadal si aj podklady o príjme otca za rok 2016, keď matka za mesiace január a február 2016 potvrdenie o príjme doložila. Taktiež sa súd nezaoberal skutočnosťami, že otec poberal a aj naďalej poberá daňový bonus, a to dávku štátu pre zamestnanca,
vyplácanú rodičovi, starajúcemu sa o deti, a to 60,- eur z výživného, ktoré by mal platiť otec, otcovi prepláca štát. Matka ďalej v odvolaní uviedla a špecifikovala, ako sa s otcom podieľajú na nákladoch v spoločnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako uhrádzajú náklady na domácnosť. Tiež poukázala na to, že otec minie na pohonné hmoty každý mesiac 150,- až 200,- eur a používa ich auto, ktoré patrí do BSM a prepísal ho na svoju priateľku. Maloleté deti sú mu na záťaž a nechcú byť s otcom v čase, keď je s jeho priateľkou v jej byte. Otec sa o maloleté deti nestará, netrávi s nimi voľný čas a venuje sa iba sám sebe a nedáva maloletým deťom ani darčeky, pretože na Vianoce nedostali nič. Súd tiež neprihliadol ani na voľný čas maloletých detí, ktoré by chceli ísť občas do kina alebo na iné kultúrne podujatie, s čím sú spojené náklady navyše a určené výživné neslúži iba na nutnú výživu detí, ale na pokrytie ich všetkých záujmov a na ich všestranný rozvoj. Súd neprihliadol na to, že maloletý K. navštevuje 8-ročné gymnázium, kde sú nároky na študenta vyššie, ako na obyčajnej základnej škole a absolvuje nepomerne viac akcií organizovaných školou a matka má tak zvýšené náklady, so spracovaním úloh a projektov do školy, a preto je podľa názoru matky dôvod na zvýšenie výživného v zmysle podaného návrhu.
12. K odvolaniu matky sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, v časti namietanej výšky výživného, zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach v priebehu konania a zdôrazňuje, že napadnutým rozsudkom zo dňa 30.05.2016 bolo stanovené výživné na čas do rozvodu manželstva.
13. Podaním zo dňa 20.09.2016 matka maloletých detí doplnila a upresnila svoje odvolanie, s poukazom na § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a namietala, že podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie vo veci určenia výšky výživného pre maloleté deti. Matka tvrdila, že súd sa dôsledne nezaoberal zisteným skutkovým stavom, predloženými dôkazmi a prednesenými tvrdeniami a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnia rozsudku nie je vôbec zrejmé, ktoré výdavky a v akej miere zohľadnil, ako sa vysporiadal s nezáujmom otca o deti, a tou skutočnosťou, že výživné je jediným príspevkom otca pre deti a takisto nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so zmenou životnej úrovne rodičov a detí pri takto určenom výživnom, v období počas spolužitia rodičov v jednej domácnosti a po prerušení spolužitia. Konštatovanie súdu o 40 % príspevku otca na výživu detí z príjmu otca, je v tomto prípade zavádzajúce, keďže matka má iba tretinový príjem oproti otcovi, a tak prirodzene klesla životná úroveň detí, ktoré sú v jej starostlivosti. Je na rodičovi, ktorý má vyšší príjem, teda na otcovi, aby životnú úroveň detí vykryl na úroveň pôvodnú. Konštatovanie súdu v odôvodnení rozhodnutia o povinnosti rodičov prispievať na výživu detí sú iba všeobecnými konštatovaniami, ktoré však neodrážajú ich konkrétnu situáciu. Z týchto dôvodov je podľa názoru matky odôvodnenie rozsudku nedostatočné, neposkytuje priestor na konkrétne zdôvodnenie odvolania, keďže sa zaoberá iba porovnaním výšky príjmu otca k určenému výživnému a jeho percentuálneho podielu na príjme otca, nezaoberá sa porovnaním matkinho príjmu a životnej úrovne detí. Poukázala na to, že súd musí hodnotiť dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Matka preto trvala na podanom odvolaní.
14. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.
15. Odvolanie je založené na námietke matky maloletých detí, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, čo podľa jej názoru odôvodňuje zvýšenie výživného a tiež namietala, že súd nezohľadnil vyššiu životnú úroveň otca pri určení nákladov na bežnú výživu detí, ktorú bolo potrebné zohľadniť a otec by sa mal podieľať aj na vyššej životnej úrovni detí.
16. Z obsahu odvolania matky maloletých detí možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Matka maloletých detí odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom právne posúdil podľa § 24, § 25, § 62, § 75, § 76 a § 77 Zákona o rodine.
19. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
21. V prejednávanej veci boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade otcovi. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.
22. V súvislosti so zmenou pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine, ktorú tvrdí matka v podanom odvolaní, je potrebné uviesť, že ak matka podala návrh dňa 16.11.2015 a súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 31.5.2016, súd sa nezaoberal zmenou pomerov na strane maloletého L., ktorý od septembra 2016 začína študovať na strednej škole - Q. Q.. Touto zmenou pomerov sa súd môže zaoberať až keď zmena pomerov nastane ako nová okolnosť, ktorá v prípade, ak matka podá návrh na zvýšenie výživného po uvedenej zmene, bude dôvodom na zvýšenie výživného, za splnenia zákonných podmienok. Okresný súd preto nemohol pri rozhodnutí prihliadnuť na to, že v budúcnosti nastane zmena pomerov (od septembra 2016, keď súd vo veci rozhodol dňa 31.5.2016), ktorá by odôvodňovala vyššie výživné, ako bolo určené napadnutým rozsudkom. Matka musí svoj návrh na zvýšenie výživného preukázať, a to nebolo možné ku dňu vyhlásenia rozsudku zo dňa 31.5.2016, pretože matke tieto výdavky, spojené s nástupom maloletého L. na strednú školu v tom čase ešte nevznikli, a tak ich nevedela preukázať. Ak takáto zmena nastane, resp. už nastala, matka má možnosť podať nový návrh na zvýšenie výživného, na základe zmeny pomerov na strane maloletého L.. Uvedená skutočnosť, vyplývajúca z podaného odvolania, preto nemohla byť bez náležitého dokazovania a preukázania zmeny, dôvodom pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.
23. Okresný súd vyživovaciu povinnosť právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
29. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia.
30. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.
31. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol o výške výživného na maloleté deti, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného a tiež aj na životnú úroveň otca. Obsahom spisu (č.l. 25) je vyjadrenie otca zo dňa 14.12.2015, v ktorom otec podrobne uvádza, ako realizuje svoju osobnú starostlivosť o deti, ako zabezpečuje ich potreby a prispieva na ich výživu. Na pojednávaní dňa 30.5.2016 otec navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu matky, že otec o deti nemá záujem, neposkytuje im osobnú starostlivosť a nezabezpečuje ich odôvodnené potreby. Tvrdenia rodičov ohľadne osobnej starostlivosti otca sú značne rozporné a matka svoje tvrdenia v podanom odvolaní nepreukázala. Pri určení výživného bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že otec s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti aj s matkou a obaja rodičia sa podieľajú na výžive maloletých deti, preto odvolanie matky, proti rozsudku, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti na každé dieťa v sume 200,- eur mesačne, nebolo opodstatnené a návrhu matky na zmenu vyživovacej povinnosti otca v sume 300,- eur mesačne na každé dieťa nebolo možné vyhovieť.
32. Ako bolo už uvedené vyššie, na zmenu pomerov na strane maloletého L., ktorý od septembra 2016 mal začať študovať na strednej škole - Q. Q., bude možné prihliadnuť až keď matka túto zmenu pomerov preukáže a podá z toho dôvodu nový návrh na zvýšenie výživného. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť a podobne.
33. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedla matka maloletých detí v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že určené výživné v sume 200,- eur na každé dieťa je neprimerané a preto žiadala určiť výživné v sume 300,- eur na každé dieťa. Odvolací súd je toho názoru, že ak by bolo matke vyhovené a výška výživného by bola určená sumou 300,- eur na každé dieťa, tak otec by zo svojho príjmu uhrádzal matke výživné spolu v
sume 900,- eur, okrem toho by poskytoval deťom osobnú starostlivosť, zabezpečoval by ich odôvodnené potreby nákupom potrebných vecí a zabezpečoval by aj stravu pre deti ako uvádza vo svojom vyjadrení. Keby rovnako prispievala na výživu detí aj matka, vzhľadom k tomu, že obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť, potom suma výživného od otca v sume 900,- eur a od matky v sume 900,- eur, resp. nižšia vzhľadom na príjem matky, by spolu nezodpovedala odôvodneným potrebám maloletých detí.
35. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh matky podľa jej predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci.
36. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami matky uplatnenými v priebehu konania a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. 37. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie matky maloletých detí v podanom odvolaní, že výška výživného určená súdom prvej inštancie vo výške 200,- eur mesačne je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletých detí. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 200,- eur mesačne tak, ako určil súd prvej inštancie a táto sumu je dostatočná na úhradu potrieb maloletých detí. Výšku vyživovacej povinnosti možno zmeniť, pokiaľ nastane zmena pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí, čo bude odôvodňovať zvýšenie výživného, pri splnení zákonných podmienok.
38. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
39. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).