Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-757-2022.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Subarea
80Ek/757/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: NATURE CAPITAL, a.s., so sídlom: Akademika Heyrovského 1178/6, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 26 279 924 proti povinným: 1.) E. L., X.: XX.X.XXXX, L.: P. L., XXX XX R., A.: XX XXX XXX, 2.) H.. G. L., X.: XX.X.XXXX, L.: P. XXXX/XX, XXX XX R. , v konaní zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom: Hlinky 262/2, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675 o vymoženie 7.927,47 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova, 08001 Prešov, IČO: 37 938 916, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 274EX 410/22 o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie, takto:
rozhodol:
I. Súd exekúciu proti povinným z a s t a v u j e v c e l o m r o z s a h u podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Povinný č.2. má nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 312,72 Eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi povinného č.2.
III. Súd oprávnenému u k l a d á p o v i n n o s ť uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 11.03.2022, domáhal od povinných vymoženia istiny v sume 7.927,47 EUR s príslušenstvom, na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. 3Cb/31/2011 zo dňa 27.04.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 08.08.2018.
2. Poverením zo dňa 29.04.2022 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova, 08001 Prešov, IČO: 37 938 916, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 274EX 410/22. Súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie povinnému dňa 02.05.2022. Dňa 10.05.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného č.2 na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný č.2 podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 11.05.2022 návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.05.2022, upovedomenie o ukončení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Friga pod č. exekúcie 41EX 227/19 zo dňa 20.06.2019, upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Friga pod č. exekúcie 41EX 227/19 zo dňa 20.06.2019.
4. V návrhu na zastavenie datovanom dňom 10.05.2022 povinný 2.) prostredníctvom svojho právneho uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z dôvodu, že už bolo v rovnakej veci, pri rovnakých účastníkoch konania, na podklade toho istého exekučného titulu vedené exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Friga pod č. exekúcie 41EX 227/19. Povinný 2.) v celom rozsahu uhradil vymáhanú čiastku v konaní vedenom pod č. exekúcie 41EX 227/19 na základe čoho došlo k ukončeniu predmetnej exekúcie. Na preukázanie svojich tvrdení povinný 2.) predložil upovedomenie o ukončení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Friga pod č. exekúcie 41EX 227/19 zo dňa 20.06.2019, upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Friga pod č. exekúcie 41EX 227/19 zo dňa 20.06.2019. Z uvedeného mal povinný 2.) za to, že predmet exekúcie bol už zo strany povinného 2.) raz uhradený a preto je návrh povinného na vykonanie exekúcie duplicitný. Na základe uvedeného povinný 2.) žiadal zastaviť exekúciu a priznať povinnému 2.) náhradu trov konania vo výške 100%. Súčasne si právny zástupca povinného vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 836,57 EUR, ktoré odôvodnil tak, že základom pre výpočet trov konania zobral hodnotu sporu vo výške 16.721,75 EUR (istina 7.927,47 EUR + úroky 8.794,28 EUR). Jeden úkon právnej služby si vyčíslil teda na 336,94 EUR bez DPH. Potom trovy právneho zastúpenia činia podľa oprávneného sumu 836,57 EUR (2x336,94 + 2x11,36 + 20% DPH).
5. Oprávnený sa k návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie sa k návrhu povinného 2.) súdnym exekútorom riadne vyzvaný výzvou zo dňa 11.05.2022, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 16.05.2022.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku bližšie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo včasti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
12. Po preskúmaní návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie súd musí konštatovať, že tento je dôvodný. Súd mal za preukázané, že v rovnakej veci - vymoženie istiny 7.927,47 EUR s prísl., s rovnakými účastníkmi - oprávnený a povinný 2.), na základe toho istého exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. 3Cb/31/2011 zo dňa 27.04.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 08.08.2018 bolo na tunajšom súde vedené exekučné konania pod sp.zn. 30Ek/609/2019, ktoré bolo ukončené na základe doručenia Upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 20.06.2019. Oprávnený teda duplicitne podal nový návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom okrem povinného 2.) uviedol aj povinného 1.). Exekučným titulom boli povinní 1.) a 2.) zaviazaní k úhrade istiny vo výške 7.927,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.927,47 EUR od 01.01.2010 do zaplatenia, s tým, že plnením záväzku jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tým, že povinný 2.) uhradil v skôr začatej exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom pod č. exekúcie 41EX 227/19 celú vymáhanú sumu aj s trovami exekúcie zanikla tým pohľadávka oprávneného aj proti povinnému 1.), a teda súd vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu tak proti povinnému 1.) ako aj proti povinnému 2.).
13. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nie je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, z dôvodu, že vymáhaný nárok už bol uhradený povinný 2.) v celom rozsahu v skoršej exekúcii, súd exekúciu vedenú proti povinným v celom rozsahu zastavil v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (výrok I.).
14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil v plnom rozsahu, povinný 2.) má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a oprávnený nemal v konaní úspech nevznikol mu nárok na náhradu nákladov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Právny zástupca povinného č.2 si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 836,57 EUR, ktoré odôvodnil tak, že základom pre výpočet trov konania zobral hodnotu sporu vo výške 16.721,75 EUR (istina 7.927,47 EUR + úroky 8.794,28 EUR). Jeden úkon právnej služby si vyčíslil teda na 336,94 EUR bez DPH. Potom trovy právneho zastúpenia činia podľa oprávneného sumu 836,57 EUR (2x336,94 + 2x11,36 + 20% DPH).
19. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne
uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, 2015, str. 62).
20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 17Co/179/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013, sp. zn. 14Co/663/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012).
21. Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“
22. Ďalej exekučný súd uvádza, že hoci problematika náhrady trov je v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky marginálna, vzhľadom na prípustnosť mimoriadnych opravných prostriedkoch k inštitútu trov konania (resp. exekúcie) je možné z hľadiska priznávania trov dovolacieho konania nepriamo zistiť, čo považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za základ pre výpočet výšky hodnoty právnej služby. Z jeho rozhodnutí napr. sp. zn. 8ECdo238/2014, sp. zn. 8ECdo98/2015, resp. sp. zn. 3Oboer 134/2015 je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri priznávaní náhrady trov exekúcie spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní vzal za základ pre výpočet iba istinu vymáhaného nároku.
23. Nakoniec súd musí konštatovať, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter, či je uplatnené v základnom alebo v exekučnom konaní. Stále je príslušenstvom v zmysle §121 ods. 3 OZ bez ohľadu či je v stave dohodnutom, splatnom či judikovanom, a to aj pre účely vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. Preto ak je nesprávne ho zahrňovať do výpočtového základu v základnom konaní, ak nie je uplatnené samostatne, tak potom nie je ani správne ho zahrňovať do výpočtového základu v exekučnom konaní. Mimo § 10 ods. 4 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z., t.j. exekúcie na opakujúce sa plnenia, nie je vo vyhláške osobitné ustanovenie pre výpočet tarifnej odmeny pre exekučné konanie.
24. V danej veci súd zistil, že právny zástupca povinného 2.) pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 7.927,47 Eur, potom odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu 118,67 EUR bez DPH.
25. Trovy právneho zastúpenia za 2 polovičné úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty mali byť preto správne uplatnené v sume 312,72 EUR (2 x 118,67 Eur + 2 x 11,63 Eur + 20%DPH).
26. Výška dôvodne uplatnených trov povinného 2.) v konaní o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie tak predstavuje sumu 312,72 EUR. Povinnému 2.) preto náhrada trov konania prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha, preto súd zaviazal oprávneného k úhrade trov konania vo výške 312,72
EUR, ktoré je povinný uhradiť do 3 dní právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi povinnému 2.) na jeho bankový účet vedený vo VÚB banke, a.s., č. účtu SK79 0200 0000 0016 0665 0459.
27. Súd ďalej rozhodoval o trovách súdneho exekútora.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 197 ods.1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor / platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
30. Podľa § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
31. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
32. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
33. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
34. Podľa § 6 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NS SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
36. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.“
37. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
38. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
39. V zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur avšak v prípade, že do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50%. Súd zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur (30,- Eur + 6,- Eur DPH) oprávneného, nakoľko v súlade s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku sa v danom prípade exekúcia
ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, a vzhľadom na neoprávnene podaný návrh na vykonanie exekúcie ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.