Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-36-2016.pdf
PDF · 73.25 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoE/36/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Z. XX, XXX XX X., vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: 1/ Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, 2/ Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, zast. konateľom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XXX/X, I. T., zomr. dňa XX.XX.XXXX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/2085/2015-9 zo dňa 24.06.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd pri aplikácii § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) exekúciu zastavil. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Exekučný titul v predmetnom konaní predstavoval rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00692/09 zo dňa 11.05.2009. Okresný súd dospel k záveru, že o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe totožného exekučného titulu okresný súd už právoplatne rozhodol tak, že exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5Er/551/2009. Prekážka rozhodnutej veci je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Oprávnený sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. písm. a), b) a písm. f) a § 221 O.s.p. Podľa názoru oprávneného nie je možné v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto fáze príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o u zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V tomto smere poukázal oprávnený na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 7Cdo 108/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu), ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nerozhoduje sa o merite veci, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu a nemal v úmysle, aby táto vada bola uplatňovaná použitím ust § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu, Exekučný poriadok obsahuje v ust. § 36 ods. 3.
3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu a dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla vada, pre ktorú by bolo napadnuté uznesenie potrebné pri aplikácii § podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a exekučné konanie pri aplikácii § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 1 CSP a § 62 CSP zastaviť, avšak vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Zo šetrenia vykonaného okresným súdom mal krajský súd za preukázané, že povinný dňa 12.04.2014 zomrel, dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Vzhľadom na to, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania - 14.03.2015, bolo potrebné exekučné konanie zastaviť.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.