Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/131/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu: TELESERVIS PLUS, a.s, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12 IČO: 31819702, proti žalovaným: 1. L. N., bytom G. Č.. XXXX, 2. O. N., bytom G. Č.. XXXX, o zaplatenie 540,45 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 540,45 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 540,45 eur od 03.04.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2014 domáhal voči žalovaným 1/. a 2/. zaplatenia sumy 540,45 eur s príslušenstvom. V návrhu dôvodil, že žalovaní uzavreli so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere čXXXXXXXXX na čiastku 500 eur, za odplatu 190 eur, takže sa zaviazali zaplatiť žalobcovi celkom sumu 690 eur v 13. mesačných splátkach v sume 68,25 eur a prvých troch splátkach po 2,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí úverovej zmluvy a každá ďalšia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní zaplatili celkovo sumu 149,55 eur, kde poslednú splátku zaplatili07.04.2013. Žalovaní preto neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára a preto im žalobca oznámil stratu výhody splátok. V oznámení zo dňa 19.02.2014 žalobca oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 24.07.2012. Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť zmluvy, sa žalovaní zaviazali uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru, ktorý predstavuje čiastku 82,50 eur.

2. Žalovaným sa nepodarilo doručiť žalobu a jej prílohy do vlastných rúk, ich adresa na ktorých sa zdržujú a preberajú súdne zásielky nebolo zistená. Súd preto uznesením zo dňa 03.06.2016 ustanovil žalovaným opatrovníčku. Opatrovníčka sa k predmetu konania a žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2012, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 21.01.2014, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 19.02.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Dňa 24.07.2012 uzavreli žalobca a žalovaní Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver v sume 500 eur, za odplatu 190 eur a žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi celkom čiastku 690 eur. Podpisom zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť úver riadne a včas v pravidelných 13. mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvé 3 splátky v sume 2,50 eur, kde prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca bol v zmysle zmluvy oprávnený požadovať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod.k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 46,56%.

5. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaní zaviazali uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania.

6. Obchodné podmienky ďalej obsahujú Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vzniknuté spory predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodnému rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písmeno h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky sú odpísané odporkyňou.

7. Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, datovanej 21.01.2014 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných splátok úverovej zmluvy v sume 540,45 eur, ako aj upozornení na účtovanie zmluvnej pokuty.

8. Dňa 19.02.2014 oznámil žalobca zosplatnenie záväzku, s tým že požadoval zaplatenie čiastky 540,45 eur + zmluvnej pokuty a účelne vynaložených nákladov.

9. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

10. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 11. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

12. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

13. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

15. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

16. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

21. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

24. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

33. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú formulárovú) zmluvu žalobcu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. v znení účinnom do 28.2.2010 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

34. Žalovaní uzavreli so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a pripravenú žalobcom, bez individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným úver v sume 500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť vrátane poplatku za správu úveru, celkom v sume 690 eur, kde poplatok za správu úveru predstavuje čiastku 190 eur . Uvedenú sumu sa žalovaní zaviazali splácať v 13. mesačných splátkach po 68, 25 eur, kedy splatnosť prvej splátky nastala 10. dňom po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie je veľmi zmätočné a neurčité. Neurčuje presný dátum splatnosti jednotlivých splátok, čo spôsobuje nejasnosť . Žalovaní uhradili splátky úveru v sume 149,55 eur ( podľa zmluvy ). Z prehľadu platobnej disciplíny žalovaných je zrejmé, že splátky neboli uhrádzané v dohodnutej výške riadne. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane odmeny a zmluvnej pokuty v sume za každý začatý mesiac omeškania .

35. Pokiaľ ide o časť nároku žalobcu týkajúceho sa nezaplatenej časti istiny a poplatku za správu úveru, súd ho považuje za opodstatnený, nakoľko žalovaní čerpali úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazali vrátiť žalobcovi vrátane poplatku za správu úveru ( odmeny ) a to v celkove čiastke 690, - eur, pričom nezaplatená časť ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 540,45 eur.

36. Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera

poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.

37. Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 82,50 resp. 16,50 eur za každý, začatý mesiac omeškania, je sankciou za nedodržanie podmienok zmluvy. Avšak, súdy už judikovali neprijateľnosť zmluvnej podmienky, obsahujúcej povinnosť spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, preto súd mal túto časť žaloby za nedôvodnú a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

38. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi nárok na jeho zaplatenie v zákonnej výške stanovenej ku dňu začatia omeškania žalovanej, t.j. odo dňa 03.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8, 75 % zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím, až do jej zaplatenia.

39. Súdu nedá neuviesť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach nachádzajúcich sa na rube formulárovej zmluvy o úvere, má charakter neplatnej rozhodcovskej doložky a to pre hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených zmluvných strán a tým jej neprijateľnosť a nekalosť. Predmetná doložka obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je priamym obchádzaním zákona a rozporom s § 39 Občianskeho zákonníka. Opäť súd poukazuje už na ustálenú judikatúru súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, v spotrebiteľských veciach: Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)

40. Obchádzanie zákona súd vidí v tom, že podpisom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky sa žalobca snažil vyvolať stav, za ktorého sa žalovaný priamo vzdal možnosti stanovenej zákonom o rozhodcovskom konaní a to možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h), čo treba odmietnuť ako neprípustné obchádzanie zákona. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v konaní žalobcu, ktorý takto chcel privodiť pre seba priaznivejšie postavenie, spoliehajúc sa na neznalosť zákona na strane žalovaného.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.