Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u starej matky, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XXXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, advokátmi so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXXX, o návrhu starej matky K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. č. XXX, na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní starej matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. 02. 2016 č. k. 11P/261/2015-56 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi A. X., nar. XX. XX. XXXX povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. C. X., nar. XX. XX. XXXX a to sumou 120 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/50/2011 zo dňa 06. 09. 2011 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 180 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne do rúk starej matky (ďalej aj ako „navrhovateľka“) od právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Návrh starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1- 5, § 75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Dôvodil, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť na maloletú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/50/2011 zo dňa 06. 09. 2011, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť oboch rodičov na maloletú C. na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01. 03. 2011, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 10. 2011. V čase poslednej úpravy výživného mal. C. navštevovala 5. ročník ZŠ N. v D. a priemerné mesačné výdavky na ňu predstavovali sumu 156,74 eura. V súčasnosti maloletá od 01. 09. 2015 navštevuje Gymnázium v D., pričom navrhovateľka k 15. 01. 2016 na maloletú uhradila sumu 79 eur a ďalšie náklady v školskom roku 2015/2016 sa predpokladajú v sume cca 210 eur. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka poberala príspevok na opatrovanie v sume 96,64 eura mesačne a aktuálne poberá peňažný príspevok za opatrovanie v sume 97,76 eura, naďalej býva so svojím manželom a mal. C. na adrese C. O. č. XXX, kde má mesačné výdavky na domácnosť v sume 85,14 eura (elektrina 47,34 eura, kanalizácia 14,16

eura, plyn 19 eur, rozhlas a TV 4,64 eura), ročné výdavky za drevo na kúrenie 800 eur, komunálny odpad a daňové poplatky v sume 163,46 eura. Na strane matky maloletej konštatoval, že táto v čase poslednej úpravy výživného bola invalidnou dôchodkyňou, poberala invalidný dôchodok v sume 263,10 eura mesačne, bola liečená na psychiatrickom oddelení v Topoľčanoch pre paranoidnú schizofréniu, ďalej bola liečená diabetológom s doporučenou diabetickou diétou a pravidelnou medikáciou a vzhľadom na tieto diagnózy nebola schopná zvládnuť žiadnu pracovnú záťaž, potrebovala dohľad, starostlivosť a pomoc od rodičov, jej ochorenie je dlhoročné, stav trvalý a prognóza nepriaznivá. Matka je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku v sume 274,30 eura mesačne, je vlastníčkou 1 izbového bytu v D., platí výživné 90 eur mesačne, nájomné 100 eur mesačne, rozhlas a TV 4,64 eura mesačne, plyn 7 eur mesačne, Slovak Telekom 8,76 eura mesačne, elektrinu 12,84 eura mesačne, Satro 7,76 eura mesačne a náklady na lieky v sume 10 až 15 eur mesačne. Na strane otca vyhodnotil, že otec v čase poslednej úpravy výživného bol SZČO, pričom ako daňový subjekt nepodal na daňovom úrade daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a 2010. Mal vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu B. X., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého prispieval výživným vo výške 50 eur mesačne a to na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C/256/2010 zo dňa 29.03.2011. V súčasnosti je otec naďalej SZČO, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 uviedol príjem 11.814,25 eura, výdavky 7.923,50 eura, taktiež jeho čiastkový základ dane bol 3.890,75 eura a daňová povinnosť 16,60 eura. Tiež konštatoval, že manžel navrhovateľky A. X. v čase poslednej úpravy výživného pracoval u zamestnávateľa Topec s.r.o. Topoľčany. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný a to vo vzťahu k zvýšeniu výživného zo strany otca, keď na strane maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že táto nastúpila na strednú školu v Topoľčanoch, s čím sú prirodzene spojené zvýšené náklady. Návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k matke považoval za nedôvodný, nakoľko matka je poberateľkou invalidného dôchodku, jej aktuálny zdravotný stav nedovoľuje sa zamestnať a je tak reálne odkázaná iba na tento príjem, pričom matka písomnými dôkazmi preukázala nevyhnutné náklady, ktoré má na živobytie v úhrnnej sume 229,07 eura mesačne a teda matke zostáva po odpočítaní nevyhnutných nákladov na výživu suma 66,935 eura. V tejto nie sú započítané ani náklady na lieky, na ktoré je matka odkázaná a za tejto situácie je zrejmé, že matka je odkázaná čiastočne na svojich rodičov, čo potvrdil aj svedok W. S.. Poukazujúc na zásadu potencionality skonštatoval, že nie sú vytvorené finančné predpoklady pre zvýšenie vyživovacej povinnosti matky, a preto súd návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol. S poukazom na skutočnosť, že rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca od 01. 09. 2015, zameškané zročné výživne určil ku dňu 29. 02. 2016 v sume 180 eur (30 eur x 6 mesiacov), ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 15,- eur mesačne k rukám starej matky počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie stará matka domáhajúc sa ním zrejme jeho zmeny a vyhovenia návrhu. Dôvodila, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdila, že matka v byte nebýva a jej výdavky na zálohové mesačné platby sú len umelo zaplatené a po vyúčtovaní sa jej vrátia späť. Byt dáva matka do prenájmu, čím si zvyšuje svoj mesačný príjem. Dodala, že maloletá začala chodiť na gymnázium, s čím sú spojené jej zvýšené náklady. V súvislosti s tvrdením matky, že jej príjem 294,30 eura mesačne je malý a nemôže viac na dcéru prispieť zdôraznila, že ona sama má na maloletú príjem len 97,76 eura mesačne. Žiadala preto spravodlivo rozhodnúť v prospech maloletej poukazujúc aj na to, že pokiaľ matka nemôže platiť vyššie výživné, mali by na maloletú prispievať aj rodičia zo strany matky.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec, ktorý žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Tvrdil, že momentálne na svoju živnosť nemá žiadnu prácu a jeho aktuálne výdavky, ktoré sú nájom 104 eur mesačne, elektrina 33 eur mesačne, plyn 3 eurá mesačne, telefón 12 eur mesačne, výživné na mal. B. 70 eur mesačne a splátka na výživné 20 eur mesačne, sú vyššie ako jeho príjem. Uzavrel, že momentálne mu tak nezostáva ani na stravu.

5. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila matka maloletej a žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Dôvodila, že byt prenajímala len v rokoch 2008 a 2009, čo aj v konaní zdokladovala. Uviedla, že s navrhovateľkou nemá dobré vzťahy a že navrhovateľka by mala prehodnotiť výdavky na maloletú, či skutočne zodpovedajú jej potrebám. Zdôraznila, že navrhovateľka má ešte aj príjem svojho manžela,

ktorý pred súdom neuviedla. Vyjadrila podozrenie, že otec maloletej, ktorý je synom navrhovateľky, v skutočnosti na maloletú neprispieva. Konštatovala, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné na maloletú zo zdravotných dôvodov.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že zvýšenie výživného je v prospech maloletej a doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadrila stará matka písomným podaním, v ktorom uviedla, že má príjem 97,76 eura a z príjmu jej manžela sa uhrádzajú výdavky na bývanie. Dodala, že o maloletú sa riadne stará, čo sa odráža v jej správaní a prospechu, a že otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní. Žiadala výživné zo strany matky zvýšiť. V doplnení podania uviedla, že matka v prenajatom byte nebýva a preto má minimálne výdavky na bývanie, že maloletú má v svojej starostlivosti od narodenia, pričom rodičovský príspevok poberala matka, a preto musí mať nasporenú sumu, ktorá by jej umožňovala platiť zvýšené výživné.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril aj otec písomným podaním, v ktorom uviedol, že výživné na maloletú riadne platí a vyjadrenia matky považuje za zavádzajúce. Mal za to, že tak matke ako aj jemu by malo byť zvýšené výživné na maloletú rovnakým dielom.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolania starej matky (navrhovateľky) a otca nie sú dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. V tomto konaní sa stará matka maloletej svojim návrhom sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti oboch rodičov na mal. C. X. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01. 09. 2015. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie návrhu čiastočne vyhovel, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 90 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 180 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným a návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matke zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľka a otec maloletej.

15. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, ako už uviedol i súd prvej inštancie, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.).

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04. 03. 2002 č. k. 5C/22/2002-22 bola mal. C. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky K. X. a rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletej každý po 650,- Sk mesačne k rukám starej matky počnúc dňom 01. 11. 2004. Posledná úprava výživného na maloletú bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06. 09. 2011 č. k. 9P/50/2011-81, ktorým bola vyživovacia povinnosť matky a otca voči maloletej zvýšená zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 90 eur mesačne od 01. 03. 2011. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že maloletá navštevovala 5. ročník základnej školy. Stará matka poberala príspevok na opatrovanie maloletej v sume 96,64 eura. Matka maloletej bola v období posledného rozhodovania o výživnom na invalidnom dôchodku a poberala invalidný dôchodok v sume 263,10 eura mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného bol samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom ako daňový subjekt nepodal na daňovom úrade daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a 2010 a mal vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu B. X., nar. XX. XX. XXXX., na ktorého mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 50 eur mesačne a to na základe rozsudku OS Topoľčany sp. zn. 4C/256/2010 zo dňa 29. 03. 2011.

22. V čase rozhodnom pre terajšie rozhodovanie o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov maloletej zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Na strane matky nenastala podstatná zmena pomerov, keď matka je naďalej poberateľkou invalidného

dôchodku, ktorý sa jej v roku 2015 zvýšil na sumu 294,30 eura a v roku 2016 na sumu 296 eur mesačne, je vlastníčkou jednoizbového bytu v D., pričom platí mesačne výživné 90 eur a len jej náklady spojené s užívaním bytu predstavujú celkovo takmer 130 eur mesačne, náklady na lieky 10 - 15 eur mesačne. Na ostatné nevyhnutné životné potreby tak matke zostáva cca 150 eur mesačne. Na strane otca bolo preukázané, že je naďalej živnostníkom, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 uviedol príjem 11.814,25, výdavky 7.923,50 eura, čiastkový základ dane u neho bol 3.890,75 eura a daňová povinnosť 16,60 eura. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletému B., ktorá sa mu zvýšila na sumu 70 eur mesačne. U otca tak možno konštatovať zmenu pomerov vo vzťahu k jeho príjmovým pomerom, zvlášť keď v dobe posledného rozhodovania o výživnom nebol zistený žiaden príjem otca a výška jeho vyživovacej povinnosti bola založená na prehlásení otca, že so zvýšením výživného súhlasí. Stará matka aktuálne poberá peňažný príspevok za opatrovanie maloletej v sume 97,76 eura mesačne, naďalej býva so svojím manželom a mal. C. na adrese C. O.. XXX, mesačné výdavky na domácnosť predstavujú sumu 85,14 eura a ročné výdavky za drevo na kúrenie 800 eur, komunálny odpad a daňové poplatky v sume 163,46 eura. Pokiaľ ide o maloletú, táto od 01. 09. 2015 je študentkou gymnázia. Niet tak sporu, že uplynutie takmer 5-ročného obdobia od posledného rozhodovania o výživnom spôsobilo u maloletej prirodzený nárast jej potrieb a nákladov v súvislosti s jej fyzickým vyspievaním a zvýraznený aj jej nástupom na strednú školu a teda nadobúdaním vzdelania pre prípravu na budúce povolanie na škole vyššieho stupňa, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane maloletej tak došlo k výraznej zmene pomerov od doby posledného rozhodovania o výživnom.

23. Posudzujúc takto zistenú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh starej matky je dôvodný len čiastočne zaznamenaným zmenám pomerov aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá len zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 90 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne. Výživné v takomto rozsahu totiž zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti otca, ako i odôvodnené potreby maloletej majúc na zreteli, že potreby maloletej sú čiastočne kryté i prídavkami na dieťa. V tomto smere je významné predovšetkým vyjadrenie otca pred súdom prvej inštancie, že súhlasí so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti na maloletú na sumu 120 eur mesačne. Pokiaľ teda samotný otec, ktorý najlepšie pozná svoje skutočné príjmové pomery súhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti na súdom prvej inštancie určenú sumu, niet dôvodu, aby odvolací súd spochybňoval, že jeho životná úroveň mu neumožňuje v takomto rozsahu sa podieľať na výžive maloletej. Na tomto závere už nič nemôžu zmeniť ani tvrdenia otca v jeho odvolaní o neuspokojivej finančnej situácii, pretože tieto svoje tvrdenia otec nielenže ničím nepreukázal, ale ani neoznačil dôkaz na ich preukázanie. Odvolací súd ich preto považoval za účelové.

24. Naproti tomu návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloletú i odvolací súd považuje za nedôvodný. Je totiž nevyhnutné vziať do úvahy príjem matky predstavujúci len jej invalidný dôchodok, ako aj skutočnosť, že jej zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa tak, ako to učinil správne i súd prvej inštancie. Niet pochýb, že matka tento stav ovplyvniť nemôže a jej súčasný príjem jej tak objektívne neumožňuje podieľať sa zvýšeným výživným na potrebách maloletej. Reagujúc na námietku starej matky, že príjmy matky dieťaťa sú tvorené aj z prenájmu bytu, resp. že matka nemá výdavky na byt lebo ho neužíva odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti nielenže matka označila za nepravdivé, ale neboli v konaní preukázané žiadnym relevantným spôsobom. Preto pri posudzovaní návrhu starej matky na zvýšenie výživného bolo možné vychádzať len z v konaní preukázaného príjmu matky. Rovnako tak neobstojí ani námietka starej matky, že na výživnom za matku sa majú podieľať i starí rodičia maloletej zo strany matky, keď v zmysle § 69 ods. 1 Zákona o rodine nastupuje vyživovacia povinnosť predkov (starých rodičov) voči maloletej len v prípade, ak by si matka svoju vyživovaciu povinnosť nemohla vôbec plniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej s prihliadnutím na jej možnosti a schopnosti. Súd prvej inštancie správne určil i počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a rovnako tak správne stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc podľa § 232 CSP.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 . Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 . Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 . Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu