Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/142/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: M. W., L. XXXX/X, A. E., IČO: 33 902 925, v konaní o zaplatenie 493,75 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 493,75 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.05.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.449,58 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 27.5.2010 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.7.2008 uzavrel so žalovaným kúpnu/lízingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Citroen C3, VIN: VF7FCKFVC29127769. Predbežná kúpna cena bez DPH predstavovala 8.337,53 eur (251 176,-Sk), pritom prvá zvýšená splátka vopred bola dohodnutá na 1.667,51 eur (50 235,41 Sk). Neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy boli Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (ďalej len VOP) v znení dodatku č. 1 ku kúpnej/lízingovej zmluve a dohoda o platbách nájomného (ďalej len splátkový kalendár). Žalovaný sa zaviazal uhradiť mesačné splátky č. 1 až 60 po 181,27 eur splatné vždy k 5. dňu v mesiaci počnúc dňom 5.8.2008. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, preto žalobca v súlade s bodom 6 písm. b) VOP predčasne ukončil lízingovú zmluvu. Dňa 31.3.2010 žalobca vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému formou protokolu o finančnom vysporiadaní lízingovej zmluvy (ďalej len finančné vyúčtovanie), Celkový nedoplatok po započítaní kúpnej ceny za predaj predmetu lízingu vo výške 5 042,02 eur predstavuje 2.449,58 eur. Keďže doposiaľ žalovaný neuhradil dlžnú sumu, žiadal žalobe vyhovieť.

3. Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č.k. 5Rob/3/2013-38 zo dňa 5.6.2013. Proti tomuto podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalovanou sumou nesúhlasí. V žalobe sú podľa jeho názoru uplatnené aj položky, ktoré neboli vyúčtované v súlade so zmluvou. Vyslovil názor, že zmluva obsahuje viaceré články, ktoré sú v rozpore s právom, a teda sú neplatné. Namietol aj napr. vyúčtovanie poplatku za skončenie lízingu, ako aj neprimerane vysokú sumu za odobratie vozidla vo výške 493,76 eur. Ďalej uviedol, že je si vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, ale nie v tak vysokej sume, ako žalobca si uplatnil.

4. Súd po vykonaní dokazovania žalobe žalobcu v časti istiny 1.521,29 eur vyhovel, v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 434,54 eur žalobu zamietol a zaplatenie istiny 493,75 eur vylúčil na samostatné konanie. Voči výroku o zamietnutí zmluvnej pokuty sa žalobca odvolal a Krajský súd v Prešove rozsudkom 1Cob/31/2014 zo dňa 13.05.2015 zmenil rozsudok tunajšieho súdu a žalovanému uložil povinnosť túto žalobcovi zaplatiť spolu s príslušenstvom.

5. Teda predmetom sporu zostala už len čiastka 493,75 eur, ktorá činí zádržné a náklady s odobratím predmetu nájmu.

6. Súd vyzval pr. zástupcu žalobcu, aby podrobne vyšpecifikoval žalobný návrh v tejto časti.

7. Pr. zástupca žalobcu písomným podaním z 3.10.2016 poukázal na to, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej lízingovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom prípade sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Skutočnosť, že v iných prípadoch žalovaný má postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom, aby bol za spotrebiteľa považovaný v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom, najmä, ak bola predmetná zmluva uzavretá na IČO žalovaného, ako je tomu v prejednávanej veci. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie KS PO v rozsudku 1Cob/31/2014, v ktorom Krajský súd dospel k rovnakému právnemu názoru. Poukázal na obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel a predovšetkým na ustanovenie bodu 11 písm. dc.

8. Taktiež uviedol, že žalovaný neudal žiadnu argumentáciu, ktorá by vyvrátila tvrdenie žalobcu. Žalovaný je pritom subjektom, ktorý je legitimovaný na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný však neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení, hoci je na to v zmysle čl. 8 povinný. Sporové konanie, ktoré sa riadi v súčasnosti novými procesnými pravidlami sa spravuje princípom formálnej pravdy a z toho dôvodu, keďže žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom výhrady ku uplatňovanej sume, navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

9. V zmysle čl. 11 bod dc /VOP, pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následne predajom predmetom lízingu, náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa, ako aj náklady na havarijný poistenie predmetu lízingu od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja predmetu lízingu a náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na predmet lízingu a náklady spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR.

10. Žalobca ako dôkaz oprávnenosti svojho nároku predložil súdu faktúru č. 20100041, ktorou spoločnosť OVER-LEASE, s.r.o., Exnárova 1, Bratislava vyúčtovala žalobcovi na strane 3 v zmysle prílohy ku tejto faktúre zádržné na meno žalovaného ku lízingovej zmluve LS 56903267 v celkovej výške 493,75 eur.

11. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že si uvedomuje tú skutočnosť, že v čase, keď podnikal a bol konateľom spoločnosti, zabezpečil si od žalobcu motorové vozidlo na lízing, pretože ho nevyhnutne potreboval pre účely svojich podnikateľských aktivít a keď prišla ekonomická kríza a nastali problémy v podnikaní, ktoré on nemohol ovplyvniť, nebol schopný splácať dohodnuté splátky a v dôsledku toho došlo ku predaju motorového vozidla lízingovou spoločnosťou.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj zvyšok nároku žalobcu je zákonný a dôvodný.

13. Predmetom tohto konania je už len nárok žalobcu týkajúci sa čiastky 493,75 eur, ktorý predstavujú nároky spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným speňažením predmetu lízingu, teda motorového vozidla Citroen C3, ktoré si prenajal od žalobcu žalovaný ako podnikateľ. Ide o náklady, ktoré si spoločnosť OVER-LEASE, s.r.o., Exnárova 1, Bratislava uplatnila voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za vykonané služby a dôvodnosť a opodstatnenosť tohto nároku deklarovala faktúrou.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15. Podľa bodu 1 písm. d) VOP sa zmluvné strany dohodli, že lízingová zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybnosti sa zmluvné strany výslovne dohodli, že lízingová zmluva nie je nájomnou zmluvou, ani zmluvou o kúpe prenajatej veci. Zmluvné strany sa, v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, dohodli, že vzájomné vzťahy, výslovne neupravené lízingovou zmluvou a týmito Podmienkami, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

16. Podľa § 369 ods. 1 účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

17. Keďže zmluvný úrok z omeškania nebol medzi stranami sporu v lízingovej zmluve dohodnutý, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z prisúdenej istiny od 27.05.2010 do zaplatenia.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný je preto povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti uznesenia rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.