Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/229/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Františkom Feníkom, advokátom so sídlom Predmestská 25, 010 01 Žilina, IČO: 35 657 243, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o. so sídlom J. Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/68/2009-373 zo dňa 15. decembra 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v dome s. č. XXX postavenom na parcele KN-C 16152/102, nachádzajúcom sa v kat. úz. P. a evidovanom na LV XXXX označenej obce zamietol (v poradí prvý výrok), o trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí druhý výrok). V rozsiahlom odôvodnení súd prvej inštancie najskôr podrobne uviedol skutkové a právne dôvody žaloby, stanoviská žalovaného k žalobe, priebeh doterajšieho konania i podstatný obsah listinných dôkazov zadovážených v konaní. Následne z hľadiska skutkových záverov vyšiel zo zistenia, že v konaní nebola žalobkyňou a ani žalovaným preukázaná skutočnosť, že by v dome s. č. XXX, resp. v jeho časti sa nachádzal súbor miestností, ktoré by bolo možné z hľadiska práva považovať za byt ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. V konaní totiž nebola preukázaná existencia takého právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci - stavebného úradu (či už predpokladaného ust. § 5 ods. 1 a § 6 zák. č. 87/1958 Zb. účinného od 01.01.1959 do 30.09.1976 alebo ust. § 82, resp. § 85 zák. č. 50/1976 Zb.), ktorým by bolo povolené užívanie stavby s. č. XXX alebo jej časti na trvalé bývanie. S odkazom na judikačnú prax Najvyššieho súdu SR (rozsudok 4Cdo/27/2002 z 29.05.2002), resp. Najvyššieho súdu ČR (rozsudok 26Cdo/1893/2006 z 12.04.2007 a iné) ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že pre právny záver o tom či určitá stavba je bytom v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ") je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby pre účel trvalého bývania, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi nie je sporné, že predmetom nájmu by mal byť byt. Nájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.05.2001 síce uvádza, že jej predmetom je užívanie dvojizbového bytu v obytnom dome Hájenka „Štefanová" - Vrátna s. č. XXX, takýto predmet nájmu nekorešponduje s dispozičným riešením domu, nakoľko podľa výpovede žalobkyne i zadováženej projektovej dokumentácie sa majú v predmetnom

dome nachádzať 3 izby. Za podstatnú však súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že v konaní nebolo predložené žiadne rozhodnutie príslušného stavebného úradu o povolení užívať stavbu domu č. XXX alebo jej časť na účely trvalého bývania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zistenia súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, ktorá jej bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ listom žalovaného zo dňa 05.09.2008, zamietol, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a tiež i pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že prvým predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 6 OZ, a teda aj predpokladom vecnej legitimácie oboch strán sporu o takomto návrhu je existencia bytu. Ak v predmetnom spore zostalo nepreukázané, že dotknutá nehnuteľnosť - dom s. č. XXX, resp. jeho časť je bytom, potom nebolo možné uvažovať o platnom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou o nájme bytu. Pri neexistencii nájomného vzťahu k bytu potom logicky nemôže dôjsť ani k výpovedi nájmu bytu a ak k takejto výpovedi došlo, nemá právnu relevanciu a teda nemožno uvažovať ani o jej platnosti či neplatnosti. Z toho logicky vyplýva aj nenaplnenie druhého predpokladu úspešnosti žaloby podľa § 711 ods. 6 OZ, a to existencia platného jednostranného právneho úkonu prenajímateľa, t. j. výpovede. V závere odôvodnenia poznamenal, že v konaní nevyšla najavo ani skutočnosť, že by medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami bola uzavretá zmluva o nájme dotknutej nehnuteľnosti v písomnej forme. Ak aj v konaní vyšlo najavo, že medzi právnym predchodcom žalovaného (Severoslovenské štátne lesy) a manželom žalobkyne (T. J.) bola podpísaná dňa 27.11.1983 zápisnica o prevzatí bytu, nemožno tomuto právnemu úkonu priznať právnu relevanciu z dôvodu nepreukázania, že v danom prípade išlo o byt. Ak by aj súd hypoteticky vychádzal z toho, že dotknutá nehnuteľnosť, resp. jej časť bola bytom, je potrebné poukázať na to, že podľa platných právnych predpisov pred vydaním zák. č. 509/1991 Zb. existoval striktný (kogentný) prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Štátne, podnikové byty, byty ministerstva vnútra aj byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval vždy národný výbor (§ 24 zák. č. 41/1964 Zb.). Naproti tomu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu dojednávala s občanom príslušná organizácia, ktorá obytný dom spravovala. Išlo teda o iný subjekt, odlišný od štátneho orgánu, ktorý byt prideľoval. O tom svedčí i existencia ust. § 28 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb., podľa ktorého proti rozhodnutiu Miestneho národného výboru o pridelení podnikového bytu, bytu ministerstva vnútra alebo bytu v dome ľudového bytového družstva sa mohli odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo. Z uvedeného vyplýva, že aby právo užívania bytu občanovi mohlo vôbec vzniknúť, t. j. aby mohlo dôjsť k uzavretiu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu medzi vlastníkom domu a občanom (§ 155 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.1991), muselo existovať rozhodnutie (ako administratívny akt s určitými formálnymi a obsahovými náležitosťami) o pridelení bytu vydané v zmysle § 154 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.1991. Ak by takéto rozhodnutie chýbalo, aj prípadná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu by bola podľa ust. § 39 neplatná. V takomto prípade neexistoval právny vzťah spôsobilý zmeniť sa na nájom podľa ust. § 871 ods. 1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/46/1997 zo dňa 24.07.1997). Preto, ak sa v prejednávanom prípade zápisnica o prevzatí bytu zo dňa 27.11.1983 odvolávala na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1966 a takéto rozhodnutie nie je v tejto zápisnici riadne označené a ani ho strany sporu nepredložili, nebolo možné ani hypoteticky konštatovať, že manželovi žalobkyne do jeho smrti a následne žalobkyni do 31.12.1991 platne vzniklo právo užívať dotknutú nehnuteľnosť, resp. jej časť. Ak žalobkyňa užívala dotknutú nehnuteľnosť v období po smrti jej manžela až do 09.05.2001, išlo zrejme o určité reziduum faktického stavu užívania dotknutej nehnuteľnosti ešte za života manžela žalobkyne. O náhrade trov konania si súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že jej žalobe sa v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade potvrdenia žiadala pripustiť proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v tom smere či v byte, a to v čase, kedy prestala platiť nájomné (od 01.01.2008 do 31.07.2008) boli aspoň štandardné podmienky na užívanie bytu. Dokazovaním bolo preukázané, že kotol ústredného kúrenia bol v tom čase nefunkčný, čo znamená, že žalovaný ako prenajímateľ si neplnil riadne svoje povinnosti v tom, aby mohla byt ako nájomníčka riadne užívať. Súd prvej inštancie z tohto zistenia nevyvodil správne skutkové zistenia. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani skutočnosť, že po desaťročia užívania bytu, a to aj v čase, kedy žil jej manžel, bol zaužívaný taký spôsob, že si užívateľ bytu vykonal aj väčšie opravy na svoj

náklad a následne došlo k zápočtu nájomného. V zmysle uvedeného sa mohla dôvodne domnievať, že ak zakúpi a vymení nefunkčný kotol ústredného kúrenia, dôjde k zápočtu nájomného na jej prostriedky, ktoré na nefunkčný kotol vynaložila. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje celý rad nesprávnych skutkových zistení, ktoré je obtiažne špecifikovať, a preto považovala napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Súdu prvej inštancie vytýkala aj to, že nesprávne právne posúdil akt výpovede nájmu bytu z pohľadu účinnosti výpovede vo vzťahu či dôvody výpovede existovali alebo neexistovali v čase jej účinkov, ktoré vlastne nastali až po zaplatení. Z tohto pohľadu by teda účinky výpovede nájmu bytu nemali nastať a výpoveď by nemala byť platná. Pokiaľ súd prvej inštancie túto otázku posúdil tak, že dôvody výpovede boli dané už tým, že žalobkyňa nezaplatila po dobu 3 mesiacov nájom, takéto posúdenie je neúplné, pretože súd mal skúmať a právne posúdiť či na jej strane neboli dôvody na neplatenie nájomného podľa § 673 OZ. Nakoniec v odvolaní uviedla, že nie je známy jej dôvod, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou či vlastní alebo nevlastní dom v Zuberci. Skúmanie týchto skutočností ide nad rámec predmetu sporu. V samom závere odvolania uviedla, že podala i námietku nezaujatosti konajúceho sudcu, o vybavení tejto námietky nebola vyrozumená.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie riadnym a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie danej veci, vykonal potrebné dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie zároveň napadnutý rozsudok riadne odôvodnil. V závere vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa podľa potvrdenia Obecného úradu Terchová sa z tejto obce odhlásila a ako novú adresu trvalého bydliska uviedla X. XXX.

4. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie síce zistil skutkový stav dostatočným spôsobom a vykonal potrebné dôkazy, ale vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v čase doručenia výpovede nájmu bytu skutkový dôvod výpovede neexistoval. Potvrdenie Obce Terchová o tom, že sa odhlásila z trvalého bydliska v tejto obci a zároveň sa prihlásila do obce X. je z hľadiska užívania predmetného bytu právne irelevantná.

5. Žalovaný na stanovisko žalobkyne už nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. Vzhľadom na zistenie, že skutkové závery a právne argumenty súdu prvej inštancie sú vyčerpávajúce, odvolací súd už nepovažuje za potrebné uvádzať ďalšie dôvody.

7. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 379 a § 380 je pri rozhodovaní o odvolaní viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i jeho odvolacími dôvodmi. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel po preskúmaní odvolania žalobkyne k záveru, že jej odvolacie dôvody, ktorými namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie ohľadne skutočnosti či žalovaný si riadne plnil povinnosti prenajímateľa, resp. či mohlo dôjsť k jej strane k zápočtu jej pohľadávky (z titulu zakúpeného kotla na pevné palivo - poznámka odvolacieho súdu) na dlžné nájomné, sú z hľadiska podstatných záverov súdu prvej inštancie právne nevýznamné. Súd prvej inštancie totiž založil svoje rozhodnutie v predmetnom spore na tom, že nie je daná existencia aktívnej ani pasívnej legitimácie strán sporu, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodnil a s ktorými závermi sa odvolací súd i stotožnil. Z hľadiska vyššie uvedených právnych záverov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd ako právne nevýznamnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalobkyne, ktorou namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil akt výpovede nájmu bytu z pohľadu jej účinnosti (žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že dlh na nájomnom zaplatila skôr, ako jej bola doručená výpoveď nájmu bytu - poznámka odvolacieho súdu).

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, ktorou namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je síce podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, eventuálne podľa § 380 ods. 2 relevantným právnym dôvodom, ale iba za predpokladu, že by bol dôvodný. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súdu prvej inštancie nemožno v tomto smere nič vytknúť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.06.2016, č. k. 8NcC/19/2016-426. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné argumenty proti skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie (neexistencia bytu a z toho plynúci nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu - poznámka odvolacieho súdu), odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že žalovanému, keď bol plne v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov tohto konania mu nepriznal, a to v zmysle § 257 CSP. Toto výnimočné ustanovenie použil odvolací súd z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že až v priebehu konania (rozumej po začatí súdneho sporu) a na podklade rozsiahleho dokazovania (smerujúceho do relatívne vzdialenej minulosti) súdy dospeli k záveru o nepreukázaní existencie bytu v dome č. XXX, resp. v jeho časti, ktorý záver podstatne ovplyvnil neúspech žalobkyne v spore začatom na podklade jej žaloby. Výsledok sporu a zároveň neúspech žalobkyne v ňom teda ovplyvnili skutočnosti zistené až v priebehu konania. Nielen z tohto pohľadu, ale i z hľadiska spravodlivého usporiadania veci by bolo zjavne nespravodlivé, aby žalovanému bolo proti žalobkyni priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania. O trovách prvoinštančného konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý si vymienil o týchto trovách rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. S poukazom na skutočnosť, že podľa ustanovení o dovolaní (§ 419 a nasl.) odvolací súd už nevyslovuje možnosť prípustnosti dovolania (CSP účinný od 01.07.2016 neprevzal znenie § 238 ods. 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016), odvolací súd nevyslovil vo výroku tohto potvrdzujúceho rozsudku možnosť prípustnosti dovolania. O podmienkach prípustnosti dovolania je pre účastníkov sporu poučenie v písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430