Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-142-2016.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/142/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej na Y. u. č. XXXX/X M. K., právne zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a V. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXXX/XX, W. A., t.č. v T., N., G. XX, XXXX Y., právne zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom na Čajakovej ul. č. 1 v Košiciach, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 260/2013 - 252 zo dňa 04.05.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu na určenie výživného na tvorbu úspor a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého od 23.10.2013 do 10.3.2014 vo výške 250 Eur mesačne, od 11.3.2014 do 31.8.2015 vo výške 100 Eur mesačne a od 1.9.2015 do budúcna vo výške 150 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor od 23.10.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 23.10.2013 do 30.4.2016 spolu vo výške 839,68 Eur uložil otcovi uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým každý prvý víkend v mesiaci, v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom doručeným súdu 24.10.2013 domáhala, aby súd zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. v sume 350 Eur mesačne počnúc od 23.10.2013 do budúcna, zároveň určil výživné na tvorbu úspor v sume 100 Eur mesačne od 23.10.2013 do budúcna a upravil styk otca s mal. R. raz mesačne, v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Otec súhlasil so zverením maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného vo výške 100 Eur mesačne ale len od rozhodnutia súdu a v prípade určenia dlžného výživného žiadal, aby súd prihliadol na jeho doterajšie plnenia spolu vo výške 4 315 Eur, z toho 1 220,40 Eur predstavovali prídavky na mal. dieťa. Žiadal upraviť styk s maloletým každý párny víkend v každom treťom mesiaci roka v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
Následne žiadal upraviť styk otca s maloletým bez prítomnosti matky každú druhú sobotu v mesiaci od 9.00 hod do 17.00 hod. a nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod..
4. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrením pomerov bolo zistené, že matka vytvára pre dieťa vhodné podmienky pre jeho výchovu a starostlivosť, preto odporučil zveriť mal. do jej osobnej starostlivosti. Výšku výživného navrhol určiť primerane veku a potrebám mal. dieťaťa.
5. Súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20.7.2015 č. k. 27P/249/2015-12 bol upravený styk otca s maloletým každú druhú sobotu v kalendárnom mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každú druhú nedeľu v kalendárnom mesiaci od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky. Z rozhodnutia zo dňa 07.03.2014 predloženého otcom, vyplýva, že od 3.6.2013 mu boli vyplácané prídavky na mal. dieťa v Anglicku v sume 23,30 libier týždenne t.j. mesačne 93,20 libier, pričom rodinné prídavky poberal v Anglicku do ukončenia pracovného pomeru t.j. do 31.7.2014. Z rozhodnutia úradu zo dňa 22.9.2015 FinanzamtNeunkirchenWr. Neustadt, Grazestrasse 95, 2700 WienerNeustadt vyplýva, že otec momentálne nepoberá žiadne prídavky a z rozhodnutia uvedeného úradu zo dňa 10.12.2015 vyplýva, že žiadosť otca na priznanie rodinných prídavkov na maloletého bola odmietnutá.
6. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom neboli ani nie sú manželmi a ani spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Spoznali sa vo Veľkej Británii odkiaľ sa vrátila na Slovensko ešte pred narodením maloletého. Maloletému zakupovala od 3 týždňov náhradné mlieko Nutrilon, za čo mesačne zaplatila 90 Eur, jednorázové plienky za 72 Eur a Biogaiu na imunitu za 11,93 Eur. Maloletý nastúpil v septembri 2015 do materskej školy, kde do 11.3.2016 platila 50 Eur mesačne, v súčasnosti uhrádza rodičovské a stravné. Uviedla, že s otcom sa maloletý stretol 26.1.2014 na 2 hodiny za jej prítomnosti a predtým v auguste 2013. Matka popísala denný režim maloletého. Uviedla, že býva s mal. sama v 3-izbovom byte, za ktorý uhrádza mesačne 190 Eur. Rodičovský príspevok jej pozastavili od 1.10.2014 vo výške 203,10 Eur, pretože na neho už nemá nárok, lebo otec je zamestnaný vo Veľkej Británii. Prídavky na mal., ktoré poberal otec, jej poslal dňa 16.6.2014 v sume 24,11 Eur a dňa 20.6.2014 vo výške 1 201,74 Eur. Rodinné prídavky opäť dostávala od 10/2015 do 3/2016, lebo pracovala na dohodu a od 4/2016 má ich vyplácanie opätovne pozastavené. Je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z dohody mala príjem 12 Eur mesačne, avšak mal. bol často chorý, preto s ním bola doma. Matka namietala otcove výdavky na auto, havarijné a zákonné poistenie, benzín a ročnú daň v Anglicku, lebo auto sa nachádza na Slovensku. Poukázala na rozpory v tvrdeniach otca týkajúce sa vyplácania príjmu počas jeho práceneschopnosti. Zmenu zamestnania otcom považovala za nedôvodnú a poukazovala na to, že otec za mesiace 4 až 8/2014 neuviedol aj príjmy z Anglicka. Otec sa s maloletým stretol len 3 krát.
7. Z výpovede otca súd zistil, že okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť a vo Veľkej Británii pracoval od 5.12.2005 do 31.7.2014 ako skladník v Tesco Stores Limited, ale pracovný pomer skončil výpoveďou z dôvodu, že chcel byť bližšie k synovi a chcel riešiť svoje zdravotné problémy. Od 1.4.2014 je zamestnaný vo Viedni v spoločnosti IKEA na skrátený pracovný čas 20 hodín týždenne, pričom vo Veľkej Británii mal neplatené voľno do 30.7.2014. Jeho príjem v spoločnosti IKEA predstavuje 600 až 700 Eur mesačne, z ktorého platí nájomné za 1 - izbový byt vo výške 600 Eur, pričom finančne mu pomáhajú jeho rodičia. V porovnaní s prácou vo Veľkej Británii, kde nakladal a vykladal kamióny nie je práca v IKEA tak fyzicky náročná, keďže pracuje so zákazníkmi ako predávajúci alebo dokladá tovar do regálov v predajni. Poukázal na svoje problémy s chrbticou, ktoré má od roku 2009. Vo Veľkej Británii v Tesco StoresLimited mal hrubú týždennú mzdu vo výške 396,42 libier, pričom pracoval 36,5 hodín a keď pracoval aj cez víkend mal prémiu vo výške 9,54 libier. Ďalej uviedol, že bol práceneschopný od marca 2013 do augusta 2013 a nemocenské dávky mu boli vyplávané čiastočne štátom a čiastočne zamestnávateľom, lebo aj keď bol práceneschopný dosahoval rovnaký príjem ako keď bol zamestnaný, teda aj od 10/2013 mal príjem vo výške 1 235 libier mesačne. Uviedol, že si vzal pôžičku vo výške 1 262,28 libier, na pokrytie výpadku príjmu v dôsledku práceneschopnosti, ktorú spláca vo výške 52,60 libier a dňa 19.10.2013 si vzal ďalšiu pôžičku vo výške 1 221,08 libier, ktorú spláca vo výške 50,87 libier. Vo Veľkej Británii platil za nájom 320 libier. Od 1.4.2016 býva sám v 1 izbovom byte, za ktorý platí nájomné 400 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že má stavebné sporenie s cieľovou sumou 80.000 Eur, kde je vklad 480 Eur, pričom dal vyhlásenie s úradne overeným podpisom pred notárom, že potom cieľovú sumu vyplatí maloletému. Do 31.7.2014 platil za motorové vozidlo Hondu Civic zákonnú a havarijnú poistku mesačne 67,04 libier a polročnú daň 121 libier. Platí dôchodkové poistenie mesačne vo výške 34,02 Eur a úrazovú poistku na rok 2014 zaplatil vo výške 34,92 Eur. Mesačné výdavky otca predstavujú
poplatky za telefón 20-30 Eur, internet 20 Eur, pohonné hmoty cca 150 Eur, stravu cca 250-300 Eur, hygienické potreby cca 20 Eur, výdavky súvisiace so stykom dieťaťa cca 100-120 Eur, ošatenie, obuv cca 15 Eur mesačne, výživné vo výške 80 Eur a ďalej uhrádza ročnú diaľničnú známku v Rakúsku vo výške 85 Eur a diaľničnú známku na Slovensku vo výške 50 Eur.
8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že od 4/2012 do 3/2013 bol priemerný čistý príjem otca vo výške 1 424,18 libier, od 4/2013 do 3/2014 vo výške 1 327,69 libier. Za mesiace 4/2014 mal príjem vo výške 1 303,20 libier, 5/2014 mal príjem 780,56 libier, 8/2014 mal príjem 789,70 Eur, 9/2014 mal príjem 640 Eur, 10/2014 mal príjem 935,95 Eur, 11/2014 mal príjem 1 118,20 Eur, 12/2014 mal príjem 710,75 Eur. Za rok 2015 predstavoval jeho priemerný mesačný príjem sumu 1 028,88 Eur. Z rozpisu predloženého otcom vyplýva, že okrem prídavkov na maloletého (vo výške 1 220,40 Eur) prispel na výživu maloletého za obdobie od 16.7.2013 - 6.11.2014 spolu sumou 3 110 Eur. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi otcom a spoločnosťou IKEA vo Viedni uzavretej dňa 20.8.2015 vyplýva hrubá mzda 1.500 Eur a týždenný pracovný čas 38,5 hod. Otec má prenajatú jednu izbu v dome od 1.4.2016 do 31.3.2017, za ktorú uhrádza nájomné vo výške 400 Eur mesačne.
9. Zo správy od kolízneho opatrovníka z 30.9.2015 vyplýva, otec má záujem stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky, avšak napriek tomu, že jeho styk bol upravený predbežným opatrením, otec sa na stretnutie s maloletým opakovane nedostavil.
10. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa ust. § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 28, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na to, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom otec so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil.
11. S prihliadnutím na potreby maloletého, diferencovane určil výživné do 1 roku veku maloletého vo výške 250 Eur mesačne z dôvodu, že súčasťou výživného za uvedené obdobie sú aj náklady spojené s narodením maloletého a zakúpením výbavičky. Od 11.3.2014 do 31.08.2015 určil výživné vo výške 100 Eur zohľadňujúc vek maloletého (1-3 roky)a skutočnosť, že maloletý bol v celodennej starostlivosti matky. Od 1.9.2015 už maloletý navštevuje materskú školu, preto od tohto dátumu určil vyššie výživné vo výške 150 Eur mesačne. Súčasne zohľadnil aj možnosti otca, ktorý mal podľa daňového priznania za obdobie 04/2013 až 04/2014 ročný príjem 15 932,35 libier t.j. 18 708,73 Eur, čo predstavuje mesačne 1 559,07 Eur. Zastával názor, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, pretože od 01.04.2014 začal pracovať vo Viedni a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval v roku 2015 sumu 1 028,88 Eur. Poukázal na skutočnosť, že otec vykonáva podobnú prácu vo Viedni ako vykonával vo Veľkej Británii a maloletého nenavštevuje aj napriek tomu, že udával, že sa presťahoval kvôli maloletému. Z uvedeného dôvodu pri určení výživného vychádzal z príjmu, ktorý mal otec u predchádzajúceho zamestnávateľa t.j. zo sumy 1559,07 Eur. Súčasne zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor, pretože to majetkové pomery otca neodôvodňujú.
12. Pri určení výšky dlžného výživného vychádzal z toho, že otec mal zaplatiť za obdobie od 23.10.2013 do 30.4.2016 spolu 4 109,68 Eur, pričom uhradil 3 270 Eur, preto na výživnom vznikol dlh vo výške 839,68 Eur, ktorý ho zaviazal uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Zohľadnil aj skutočnosť, že otec poslal matke prídavky na maloletého vo výške 1 220,40 Eur.
13. Styk otca s maloletým upravil za prítomnosti matky a to raz mesačne, lebo medzi nimi nie je vytvorený taký blízky vzťah, aby mohol styk prebiehať aj bez prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
14. V zákonom stanovenej lehote podali matka aj otec odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie
15. Otec podal odvolanie proti výrokom rozsudku o určení výživného za obdobie od 23.10.2013 do 10.03.2014 a dlžnom výživnom z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že výživné za obdobie od 23.10.2013 do 10.03.2014 t.j. do 1 roku veku dieťaťa bolo určené v neprimeranej sume. Posúdenie zmeny jeho zamestnania súdom považoval za nesprávne a nespravodlivé, pričom súd vôbec nevzal do úvahy predložené lekárske správy preukazujúce jeho zdravotné problémy a doklady, ktorými
preukazoval, že si hľadal prácu. Namietal, že vo Viedni vykonáva fyzicky menej náročnú prácu, keďže pracuje so zákazníkmi. Súd preto vychádzal z mylnej aplikácie potencionality príjmov a opomenul vziať do úvahy aj súkromné a rodinné dôvody na zmenu zamestnania. Uviedol, že súd nemôže založiť svoje rozhodnutie na neoverených tvrdeniach matky a kolízneho opatrovníka. Matka sa pritom snaží znemožniť mu styk s maloletým a jej tvrdenia, že o maloletého nejaví záujem sú len účelové. Poukázal na problematickú komunikáciu s matkou dieťaťa, o čom súdu predložil prepis ich mailovej komunikácie, z ktorej je zrejmé, že sa o maloletého zaujímal. Zdôraznil, že do 30.04.2016 zaplatil matke na výživnom spolu 4 235 Eur a taktiež jej zaslal prídavky na dieťa vo výške 1 220 Eur, preto namietal nesprávne určenie sumy dlžného výživného vo výške 3 270 Eur. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že matke uhradil aj zvýšené náklady spojené s narodením maloletého, preto súd nesprávne určil vyššie výživné od 23.10.2013 do 10.03.2014. Za rozporné považoval tvrdenie súdu, keď na jednej strane poukazoval na zvýšené potreby dieťaťa a na strane druhej nezohľadnil výživné v sume 1 610 Eur, ktoré zaslal matke na pokrytie týchto zvýšených potrieb. Od 01.07.2013 do 22.10.2013 uhradil matke 1 610 Eur a od 23.10.2013 do 10.03.2014 sumu 670 Eur. Súčasne namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a určiť výživné pre maloletého od 23.10.2013 do 10.03.2014 vo výške 100 Eur a dlžné výživné za obdobie od 23.10.2013 do 30.04.2016 neurčiť.
16. Matka podala odvolanie proti výrokom rozsudku o určení výživného, dlžnom výživnom a proti výroku, ktorým bol zamietnutý jej návrh na určenie výživného na tvorbu úspor pre maloletého. Namietala, že súd podľa jej názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o príjem otca a odôvodnené potreby maloletého. Poukázala na skutočnosť, že otec mal za obdobie od apríla 2012 do marca 2013 čistý mesačný príjem 1 668,84 Eur a od apríla 2013 do marca 2014 vo výške 1 673,85 Eur, preto považovala za neprimerane nízke určenie výživného vo výške 250 Eur za obdobie od 23.10.2014 do 10.03.2014 a nesprávne zamietnutie návrhu na určenie výživného na tvorbu úspor pre maloletého. Zdôraznila, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, pričom poukázala na výdavky maloletého. Uviedla, že otec mal v apríli 2014 príjem od zamestnávateľa TESCO vo Veľkej Británii vo výške 1 633,90 Eur a taktiež príjem od zamestnávateľa IKEA v Rakúsku vo výške 640,50 Eur t.j. jeho celkový príjem za mesiac apríl 2014 predstavoval sumu 2 274,40 Eur, v máji 2014 mal príjem od zamestnávateľa TESCO vo Veľkej Británii vo výške 978,64 Eur a taktiež príjem od zamestnávateľa IKEA v Rakúsku vo výške 1 128,75 Eur t.j. jeho celkový príjem za mesiac máj 2014 predstavoval sumu 2 107,39 Eur. Za mesiac jún 2014 otec nezdokladoval svoj príjem od zamestnávateľa TESCO, pričom jeho príjem od zamestnávateľa IKEA bol vo výške 1 650 Eur, rovnako tak v mesiaci júl 2014 bol príjem otca od dvoch zamestnávateľov vo výške 980,86 Eur a v mesiaci august 2014 mal otec príjem vo výške 977 Eur. Vzhľadom na to, že otec sa účelovo vzdal výhodnejšieho zamestnania, považovala určenie výživného pre maloletého vo výške 100 Eur za obdobie od 11.03.2014 do 31.08.2015 za nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. Súčasne poukázala na skutočnosť, že otcovi je vyplácaná mzda 14 krát ročne, preto je jeho hrubý mesačný príjem vo výške 1 750 Eur. Namietala aj nesprávne skutkové zistenie pokiaľ ide o celkovú výšku otcom uhradeného výživného v období od 23.10.2014 do 30.04.2016, pretože otec uhradil na výživnom sumu 2 625 Eur a nie 3 270 Eur ako to konštatoval súd prvej inštancie. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého počnúc dňom 23.10.2013 do budúcna sumou 350 Eur mesačne, prispievať sumou 100 Eur mesačne na tvorbu úspor a zaviať otca zaplatiť dlžné výživné.
17. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že požadovaná suma výživného nekorešponduje s odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý má 3 roky, pričom matka uvádzala len jeho príjmy bez toho, aby zohľadnila jeho výdavky. Poukázal na skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou 3 - izbového bytu, čo považoval za nadštandardné bývanie, preto nevidel dôvod, aby sa podieľal na jej životnej úrovni. Zastával názor, že majetkové pomery matky sú zásadne priaznivejšie ako jeho pomery. Uviedol, že výživné vo výške 150 Eur je dostatočné na pokrytie súčasných odôvodnených potrieb maloletého a zodpovedá tiež jeho možnostiam, schopnostiam a životnej úrovni, pričom poukázal na to, že len výdavky na cestu M.- K. a späť predstavujú 120 až 150 Eur. Zastával názor, že súd komplexne preskúmal jeho majetkové pomery, pričom podrobne špecifikoval aj jeho príjmy. Ďalej poukázal na obsah svojho odvolania a stotožnil sa s názorom súdu, že neexistuje dôvod na určenie sumy na tvorbu úspor.
18. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd určil výživné od 23.10.2013 a nie od narodenia dieťaťa, preto nie je možné započítať sumy výživného, ktoré otec platil od narodenia dieťaťa. Uviedla,
že otec jej dňa 19.11.2013 prispel sumou 50 Eur, dňa 12.12.2013 sumou 300 Eur, dňa 30.01.2014 sumou 160 Eur, dňa 03.03.2014 sumou 160 Eur, dňa 31.03.2014 sumou 150 Eur, dňa 28.04.2014 sumu 150 Eur, dňa 28.05.2014 sumou 150 Eur. Sumu výživného vo výške 100 Eur považovala za neprimerane nízku, pretože táto suma nepokryje ani jej mesačné výdavky na stravu pre maloletého. Otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletého sumou 80 Eur. Súčasne poukázala na to, že otec sa s maloletým stretával maximálne raz do mesiaca za prítomnosti svojej matky a súčasnej priateľky a uviedla, že otec ju kontaktoval len prostredníctvom e- mailu napriek tomu, že ho opakovane informovala o tom, že na čítanie e- mailov nemá čas kvôli starostlivosti o maloletého. Podrobne opísala prebiehajúci styk otca s maloletým dňa 28.03.2016 a uviedla, že odvolanie otca je účelové s cieľom platiť čo najnižšie výživné.
19. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky ani otca nevyjadril.
20. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 08.08.2016 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky, že nie je podstatné akou sumou prispel na výživu maloletého od jeho narodenia. Opätovne zopakoval svoje odvolacie námietky a skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu a uviedol, že s maloletým sa snaží stretávať tak často ako môže, keďže pracuje v zahraničí. Matka vôbec nemá snahu spolupracovať a nemá záujem na tom, aby si s maloletým vybudoval zdravý vzťah.
21. Matka sa k vyjadreniu otca zo dňa 08.08.2016 nevyjadrila.
22. Výroky rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o práve oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok, o úprave styku a trovách konania neboli odvolaniami napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).
23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojení, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
25. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
27. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
28. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
30. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
31. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
32. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
34. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
35. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie určil výživné od otca pre maloleté dieťa v posudzovanom období diferencovane za obdobie do jedného roku veku dieťaťa, následne za obdobie, v ktorom bolo dieťa v osobnej starostlivosti matky a od 1.9.2015 do budúcna, kedy dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia, s čím je zásadne možné sa stotožniť, nakoľko išlo o zásadné zmeny v pomeroch dieťaťa, ako to ustálila súdna prax, ale aj judikatúra, ktorú súd prvej inštancie správne citoval.
Vo vzťahu k zisteniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v uvedených obdobiach však súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu, napriek tomu skonštatoval, že v období do jedného roku veku dieťaťa mala matka zvýšené výdavky súvisiace s pôrodom a zaobstaraním výbavičky pre maloletého aj napriek tomu, že ich matka nielenže nezdokladovala, ale ani nešpecifikovala, keďže uvádzala len náklady na bežné a pravidelné potreby dieťaťa, ktorými sú ošatenie, plienky, dojčenská strava, hygienické potreby a podobne s tým, že žiadne náklady spojené so zadovážením výbavičky pre dieťa, ktorou je potrebné rozumieť kočík, postieľku s vybavením, vaničku a podobne neuvádzala. Súd prvej inštancie tiež nezisťoval, či a v akej výške bol matke vyplatený jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa, ktorého účelom je práve pokrytie prvotných a nevyhnutných výdavkov na potreby novorodenca (§ 1 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z.z.), výplatu ktorého je pritom potrebné vziať do úvahy pri určení výživného pre maloleté dieťa v tej časti, ktorá je úmerná nákladom spojeným s obstaraním výbavičky dieťaťa. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že matke boli vyplatené rodinné prídavky celkovo vo výške 1.220,40 Eur, ktoré jej otec zaslal z Veľkej Británie a ktoré mala matka primárne použiť na výživu dieťaťa, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku účelovo viazanú na zabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa. K odvolacej námietke otca, že súd sumu vyplatených rodinných prídavkov nezohľadnil pri ustálení sumy dlžného výživného je potrebné zdôrazniť, že rodinné prídavky nie sú plnením vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu s poukazom na vyššie uvedené, a preto ich nie je možné zohľadňovať pri výpočte eventuálneho dlžného výživného, ktoré vzniklo povinnému rodičovi. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že otec si od júla 2013 do podania návrhu na začatie konania plnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu finančne sumou 1.610 Eur, t.j. za júl 2013 890 Eur, august 2013 380 Eur, september 2013 160 Eur a október 2013 180 Eur, ku ktorým plneniam súd nezaujal žiadne stanovisko z toho pohľadu, či ním boli v dostatočnom rozsahu uspokojené odôvodnené potreby novorodenca (výbavička), ale paradoxne na uvedené plnenie prihliadal pri výpočte dlžného výživného za obdobie po podaní návrhu na začatie konania.
36. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej nie je zrejmé, z akých dôvodov súd určili počiatok plnenia vyživovacej povinnosti od 23.10.2013, keď konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo začaté 24.10.2013, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky podateľne súdu, a to s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré umožňuje priznať právo na výživné len odo dňa začatia konania a v prípade maloletého dieťaťa najdlhšie po dobu troch rokov spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však musí súd konkretizovať a spätné určenie výživného náležite odôvodniť.
37. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné aj v časti ustálenia pomerov povinného otca, keď v podstate vychádzal len z potencionálneho príjmu otca, ktorý mohol dosahovať a za ktorý považoval príjem za obdobie od apríla 2013 do apríla 2014 priemerne mesačne 1.559,07 Eur, avšak neuviedol, ktoré výdaje otca považoval za nevyhnutné a ktoré nie v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Ďalej konštatoval, že príjem otca sa znížil následkom zmeny zamestnania od 1.4.2014, kedy začal pracovať vo Viedni, kde mal za rok 2015 priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 1.028,88 Eur. Príjmami, ktoré otec dosahoval v období od mája 2014 do decembra 2014 sa v rámci úvah o pomeroch otca v tomto období nezaoberal. Pozornosti súdu tiež uniklo, že otec v období od 1.4.2014 do 31.7.2014 mal okrem príjmu vyplácaného súčasným zamestnávateľom IKEA aj príjem od predchádzajúceho zamestnávateľa Tesco, čo je zrejmé z predložených výplatných pások. Otec navyše nezdokladoval svoj príjem za mesiac jún 2014 u predchádzajúceho zamestnávateľa Tesco. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvádzanými otcom, ktorými odôvodňoval zmenu svojho bydliska, a teda aj zmenu zamestnania, keď tvrdil, že tak učinil jednak zo zdravotných dôvodov, ktoré v konaní preukazoval lekárskymi správami (v spise na č.l. 128), ale taktiež aj z dôvodu častejšej realizácie styku s maloletým. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu princípu potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) musí byť preukázaný zákonný dôvod vyplývajúci z vykonaného dokazovania, a to že rodič sa zo subjektívnych dôvodov, teda vlastným pričinením vzdal príjmu z pracovnej činnosti, majetku alebo iného majetkového prospechu, alebo že svoje schopnosti dosahovať určitý príjem zjavne nevyužíva. Súd prvej inštancie v danom prípade len stroho konštatoval, že otec vykonáva v súčasnosti obdobnú prácu ako u predchádzajúceho zamestnávateľa bez toho, aby skúmal náplň práce a pracovné povinnosti otca v spoločnosti IKEA a porovnal, či sa jedná o rovnako fyzicky náročnú prácu. Otec navyše tvrdil, že matka mu styk s maloletým neumožňuje a neinformuje ho o maloletom, preto je nevyhnutné zistiť, či nerealizovanie styku je zapríčinené len konaním a správaním sa otca.
38. Súd prvej inštancie tiež nezaujal žiadne stanovisko ku skutočnosti, že otec formou stavebného sporenia vytvára úspory, ktoré podľa jeho vyhlásenia majú byť vyplatené maloletému dieťaťu.
39. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd zamietol návrh na určenie výživného na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, odvolací súd konštatuje, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje právne posúdenie vo vzťahu k uvedenému predmetu konania a naopak, súd prvej inštancie citoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré upravuje takzvanú edičnú povinnosť povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, pričom uvedenie tejto právnej normy súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, teda uvedené právne posúdenie je vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že povinný otec zjavne mal príjem iba zo závislej činnosti, teda z riadneho pracovného pomeru nesprávne.
40. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, doplniť dokazovanie v naznačenom smere, dôsledne zistiť skutočný stav veci, posúdiť ho podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, boli logicky správne a presvedčivé.
41. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).