Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-145-2014.pdf
PDF · 116.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: U. C., B. XX, XXX XX U. W., právne zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014130/2014-243/934 zo dňa 23.05.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. MF/014130/2014-243/934 zo dňa 23.05.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Správou finančnej kontroly Bratislava č. I/104/30/2014 zo dňa 03.03.2014.
2. Prvostupňový správny orgán podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z.z.“) uložil žalobcovi podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR v súlade s § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. verejné prostriedky za porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté vo výške 9 656,44 € a zároveň mu bola uložená podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % z vyššie uvedenej sumy za každý deň omeškania spolu s povinnosťou uhradiť istinu.
3. Z rozhodnutia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vykonal následnú finančnú kontrolu na základe poverenia č. 30/2011-NFK zo dňa 08.12.2011 u žalobcu, z ktorej bola vypracovaná Správa o výsledku následnej finančnej kontroly č. LV/2011/18663, LV/2012/08487 zo dňa 20.09.2012. Následnou finančnou kontrolou bolo zistené porušenie pravidiel a podmienok Dohody č. 7/§57/2011 zo dňa 15.07.2011 a Dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2011 o poskytnutí príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 5/2004 Z.z.“), čím došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z.
II.
Žaloba
4. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalobca namietal, že žalovaný pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy, že v čase podpisu vyššie uvedenej dohody vedel Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako účastník zmluvy, že žalobcov zdravotný stav na Sociálnej poisťovni v Leviciach prehodnocovali dňa 14.07.2011, pričom pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice pred podpisom dohody mali k dispozícii zápisnicu zo Sociálnej poisťovne v Leviciach, boli upovedomení, že rozhodnutie nie je právoplatné, lebo som sa voči nemu odvolal. Za argument potvrdzujúci túto skutočnosť, považoval žalobca to, že mu spätne k 01.08.2011 dňa 24.08.2011 nepriznali štatút chránenej dielne a následne dňa 23.09.2011 s ním bol podpísaný Dodatok č. 1 k dohode č. 7/§57/2011 zo dňa 15.07.2011. Z tohto podľa žalobcu vyplýva, že v rozhodnom čase bol posudzovaný ako invalidný, a preto bol oprávnený užívať prostriedky v zmysle vyššie uvedenej dohody.
6. Žalobca tvrdil, že príspevok bol použitý na účel predmetnej dohody a v určenom časovom harmonograme. Pokiaľ pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice tvrdili v Správe o výsledku následnej finančnej kontroly, že zakúpený tovar nemohli fyzicky kontrolovať, žalobca sa voči tomuto tvrdeniu ohradil, pretože počas následnej finančnej kontroly boli vyzvaní aby nakúpený tovar fyzicky skontrolovali. Pokiaľ túto možnosť nevyužili, nemôže táto skutočnosť byť dôvodom na tvrdenie, že kontrolu žalobca neumožnil.
7. Žalobca zdôraznil, že príspevok bol poskytnutý na prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti, pričom žalobca samostatnú zárobkovú činnosť vykonával až do 31.01.2012, kedy bola pozastavená, lebo v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. prevádzkovanie chránenej dielne je viazané na posúdenie miery postihu zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou.
8. Žalobca tiež namietal, že mu napadnutým rozhodnutím bola uložená povinnosť vrátiť celý poskytnutý finančný príspevok. Tvrdil, že je potrebné z neho odpočítať investície, ktorých nepreinvestovaním by porušil predmetnú dohodu v sume 3 965,85 €. Pri zvyšnej sume (5 960,59 €) je podľa žalobcu potrebné zohľadniť pomernú časť nedodržania trvania živnosti v termíne do 2 rokov. Pri zohľadnení, že z obdobia od 01.08.2011 do 31.07.2013 (730 dní) živnosť nebola vykonávaná od 01.02.2012 (546 dní), by správnym bolo od neho požadovať len 0,7479-násobok, teda iba sumu 4 457,93 €. Taktiež poukázal na mieru zodpovednosti za vzniknutú situáciu, keď pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mali všetky relevantné podklady od začiatku k dispozícii a ak žalobcu voviedli do omylu, že aj za takýchto podmienok má nárok na príspevok a že musí investovať dohodnutú sumu pod hrozbou sankcií za neinvestovanie, sú taktiež spoluzodpovedné za vzniknutý nezákonný stav.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.09.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca uzavrel s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice dňa 15.07.2011 Dohodu č. 7/ §57/2011 o poskytnutí finančného príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z.z. Podľa článku II bod 1 dohody sa žalobca zaviazal začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť s predmetom podnikania - kúpa tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností, v chránenej dielni nepretržite najmenej po dobu 2 rokov odo dňa priznania postavenia chránenej dielni. Žalobca mal teda v chránenej dielni vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť od 01.08.2011 do 31.07.2013. Dňa 26.08.2011 sa stal práceneschopný v trvaní až do 06.03.2012, pričom počas práceneschopnosti ukončil k 31.01.2012 podnikanie. Postavenie chránenej dielne mu bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice dňa 29.11.2011 zrušené s účinnosťou od 01.08.2011 z dôvodu nesplnenia zákonnom stanovených podmienok, t.j. nemohol prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok nastalo z dôvodu zmeny v
posúdení zdravotnej spôsobilosti žalobcu, a to znížením miery postihu, na základe čoho bol určený u žalobcu zánik invalidity dňom 14.07.2011. Žalobca podal dňa 12.09.2011 žiadosť o posúdenie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý finančný príspevok podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z.z. Konečný posudok bol vydaný so záverom, že zdravotné dôvody žalobcu na skončenie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti nie sú opodstatnené. Z uvedeného podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca nespĺňal podmienku na odpustenie povinnosti vrátenia príspevku uvedenej v článku V bod 7 dohody, podľa ktorého vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak občan prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 zákona č. 5/2004 Z.z. - zdravotná spôsobilosť žalobcu sa zlepšila, nezhoršila.
10. Pokiaľ žalobca namietal, že následná finančná kontrola nebola riadne ukončená, pričom tvrdil, že dňa 05.12.2012 bolo prerokovanie kontroly prerušené lebo prostredníctvom jeho zástupcu boli vznesené námietky, s touto argumentáciou sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že skutočnosť, že splnomocnený zástupca žalobcu vzniesol námietky k zápisnici a dodatočne doložil odôvodnenie, neznamená, že kontrola nebola riadne ukončená.
11. Zo spisového materiálu vyplýva, že Správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola vyhotovená dňa 20.09.2012, s obsahom správy bol žalobca oboznámený dňa 09.10.2012 a ku kontrolným zisteniam vzniesol námietky dňa 22.10.2012. S námietkami žalobcu sa kontrolný orgán, t.j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, vysporiadal písomne listom zo dňa 22.11.2012. Kontrola bola riadne ukončená zápisničným prerokovaním dňa 05.12.2012, a to i napriek tomu, že žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nesúhlasili s vyhodnotením ich námietok ako neopodstatnenými. Splnomocnený zástupca žalobcu podpisom potvrdil prevzatie zápisnice a následná finančná kontrola bola v súlade s § 22 zákona č. 502/2001 Z.z. riadne ukončená.
12. Tvrdenie žalobcu, že pri kontrole boli riadne predložené vynaložené oprávnené náklady, a že nakúpené veci mal možnosť kontrolný orgán fyzicky skontrolovať, považoval žalovaný za nepravdivé. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 26.08.2011 nastúpil žalobca na PN, pričom počas PN neumožnil kontrolnému orgánu fyzickú kontrolu nakúpeného majetku. Dňa 09.12.2011 začal kontrolný orgán kontrolu u žalobcu, predvolal ho na predloženie dokladov, pričom sa žalobca ospravedlnil z dôvodu trvania PN. Dňa 16.01. išiel kontrolný orgán na kontrolu v mieste sídla žalobcu. Keďže sa na uvedenej adrese nik nenachádzal, kontrola pokračovala v mieste sídla prevádzky (Vojenská 4, Levice). Na prevádzke sa nachádzala len matka žalobcu, ktorá nebola splnomocnená na konanie v mene žalobcu, preto kontrolný orgán ani nepožadoval preukázanie plnenia predmetnej dohody, ani nebola overovaná fyzická existencia nakúpených tovarov. Ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, zamestnanci kontrolného orgánu žalobcu nikdy nevideli. K 31.01.2012 žalobca ukončil podnikanie, práceneschopný bol do 06.03.2012 vykonať kontrolu po ukončení PN bolo bezpredmetné, pretože prevádzka už neexistovala. Požadovanú dokumentáciu splnomocnený zástupca žalobcu odovzdal kontrolnému orgánu po niekoľkonásobných urgenciách až v mesiaci máj 2012, t.j. po ukončení podnikania a existencii prevádzky.
13. Za nepravdivé považoval žalovaný i tvrdenie žalobcu, že pracovníčky Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Levice pred podpisom predmetnej dohody o poskytnutí príspevku mali k dispozícii zápisnicu zo Sociálnej poisťovne v Leviciach (lekársku správu zo dňa 14.07.2011). Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že žalobca dňa 14.07.2011 prevzal od posudkového lekára lekársku správu - zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde mu bolo oznámené na základe vyšetrenia zdravotného stavu, že ho posudkový lekár neuznáva za invalidného a invalidita žalobcu zaniká dňom 14.07.2011. Napriek tejto skutočnosti sa žalobca dňa 15.07.2011 dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom podpísania predmetnej dohody o poskytnutí finančného príspevku, pričom výsledok posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom úradu neoznámil, ani neodovzdal kópiu zápisnice o ústnom pojednávaní. Tým, že pracovníčky úradu nemali k dispozícii informáciu o zániku invalidity žalobcu, bol žalobcovi priznaný štatút chránenej dielne dňa 24.08.2011 spätne s účinnosťou k 01.08.2011. Je pravdou, že v tom čase bol posudzovaný žalobca ako invalidný (na základe existencie skoršieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.07.2008) a bol mu poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu v požadovanej výške 9 656,44 € dňa 26.08.2011. Je však preukázané, že žalobca nemal na pojednávaní vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu žiadne námietky a vzdal sa možnosti, aby mu bol posudok o zániku invalidity zaslaný.
14. Listom zo dňa 28.10.2011 žalobca požiadal úrad o zrušenie postavenia chránenej dielne s odôvodnením, že už nezamestnáva žiadnu osobu so zdravotným postihnutím. Podkladom k zrušeniu postavenia chránenej dielne bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.08.2011 vo veci odňatia invalidného dôchodku, kde je taktiež uvedené, že žalobca už nie je invalidný od 14.07.2011. Vychádzajúc zo skutočnosti odňatia invalidity účastníkovi konania, vznikol stav, na ktorý úrad musel reagovať a v súlade so zákonnými podmienkami, zrušil postavenie chránenej dielne spätne s účinnosťou od 01.08.2011, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre poskytnutie príspevku podľa § 57 v spojení s § 55 zákona č. 5/2004 Z.z. Ak by žalobca dňa 15.07.2011 pred podpisom dohody odovzdal pracovníčkam úradu lekársku správu zo dňa 14.07.2011, z ktorej vyplynulo, že uvedeným dňom invalidita žalobcu zaniká, nedošlo by k podpisu dohody a celá záležitosť by nezašla až tak ďaleko. Preto podľa žalovaného je zarážajúce tvrdenie žalobcu, že pracovníčky úradu ho voviedli do omylu a že mali všetky relevantné podklady k dispozícii. IV. Konanie na správnom orgáne
15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
IV.
Právne posúdenie veci
16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
21. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
22. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
23. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
24. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).
25. Podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly, ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.
26. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) prevádzkujúcou samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, ak o príspevok písomne požiada. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49.
27. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobným námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie napadnuté v žalobe boli vydané v súlade s platným právom. Súd sa plne stotožnil s právnymi závermi správneho orgánu a ich odôvodnením a poukazuje na argumenty žalovaného uvedené na stranách 3 až 5 tohto rozsudku.
28. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
29. Zákon č. 523/2004 Z.z. upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom. Ustanovuje rámec hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa rozumejú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky obhospodarované inštitúciami verejnej správy alebo prostriedky Európskej únie poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike prideľujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu.
30. Tomuto účelu slúžia aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú platobnými orgánmi v rámci podpory zamestnanosti a ktoré poskytujú príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z.z. na samostatnú zárobkovú činnosť (na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou). V rámci kompetencie vymedzenej zákonom č. 543/2007 Z.z. dohliadajú tiež na dodržiavanie finančnej disciplíny dotknutými subjektmi. V prípade subjektov, ktorým zo štátneho rozpočtu bol poskytnutý príspevok, porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je považované za porušenie finančnej disciplíny (§ 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto so zákonom rozporné konanie - správny delikt, správa finančnej kontroly ako orgán zriadený zákonom č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov rozhodujúci v konaní o porušení finančnej disciplíny, ukladajúci a vymáhajúci odvod, penále a pokutu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 523/2004 Z.z., uloží odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy (§ 31 ods. 4, 7 zákona č. 523/2004 Z.z.).
31. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti.
32. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.
33. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku
vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.
34. Z dikcie ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. vyplýva možnosť poskytnutia príspevku občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň uchádzačom o zamestnanie na samostatnú zárobkovú činnosť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedená osoba je povinná samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky.
35. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca deň pred podpisom Dohody č. 7/§ 57/2011 zo dňa 15.07.2011 o poskytnutí príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z.z. dňa 14.07.2011 prevzal od posudkového lekára lekársku správu (zápisnicu o ústnom pojednávaní), kde mu bolo oznámené na základe vyšetrenia zdravotného stavu, že ho posudkový lekár neuznáva za invalidného a invalidita žalobcu zaniká dňom 14.07.2011. Žalobca sa aj napriek tomu dňa 15.07.2011 dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom podpísania predmetnej dohody. O vyššie spomínanom výsledku posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom zo dňa 14.07.2011 o zániku invalidity žalobca úrad neinformoval, preto ho úrad v danom čase posudzoval na základe existencie skoršieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.07.2008 ako invalidného, uzavrel s ním vyššie uvedenú dohodu a bol mu dňa 26.08.2011 poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 9 656,44 €.
36. Žalobca nepredložil v predmetnom administratívnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo aspoň spochybnil uvedené skutkové zistenia, ktoré mali správne orgány dostatočne za preukázané zadováženými podkladmi pre rozhodnutie. Pokiaľ žalobca pred súdom tvrdil, že informoval úrad o tom, že mu pred podpisom predmetnej dohody ku dňu 14.07.2011 zanikla invalidita a pracovníčky hoci boli dostatočne informované ho ubezpečili, že uzavretie dohody je v súlade s právnymi predpismi, bol povinný predložiť také dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie dosvedčilo. Žalobca však takýto dôkaz nepredložil, ani súdu ani žalovanému, preto neuniesol na ňom spočívajúce dôkazné bremeno a jeho žalobné námietky z tohto dôvodu nemohli byť súdom akceptované. Nie je úlohou súdu a ani správneho orgánu, za žalobcu vyvíjať aktivitu a hľadať za neho dôkazy na podporu jeho tvrdení a argumentov.
37. Dôsledkom uvedeného konania žalobcu a po zistení, že nemohol prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni, bolo žalobcovi podľa práva Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice dňa 29.11.2011 zrušené postavenie chránenej dielne, a to s účinnosťou od 01.08.2011.
38. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca v čase, keď podpisoval predmetnú dohodu už nespĺňal kritériá na poskytnutie príspevku v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., keďže mu pred podpisom dohody ku dňu 14.07.2011 zanikla invalidita a takto poskytnuté prostriedky neoprávnene i čerpal, použil verejné prostriedky nad rámec svojho oprávnenia a tiež porušil podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, porušil finančnú disciplínu § 31 ods. 1 písm. b) a n) zákona č. 523/2004 Z.z. a správny orgán nemal inú možnosť, len mu v súlade s § 31 ods. 4, 7 zákona č. 523/2004 Z.z. uložiť povinnosť zaplatiť odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy.
39. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu, tieto vzhľadom na uvedený záver považoval súd za právne irelevantné, nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne vyjadrovať, pričom poukazuje na vyjadrenie žalovaného k týmto námietkam (na stranách 3 až 5 tohto rozsudku).
40. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.
42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).