Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-397-2016.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Subarea
7Co/397/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s, Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, K., o zaplatenie 959,26 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. júna 2016, č. k. 14C/423/2015-90 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.7.2016 č.k. 14C/423/2015-99, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 787,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 3.9.2013 do zaplatenia,
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 2.10.2013 do zaplatenia,
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 1.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 26,33 eur od 26.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 80,71 eur od 18.1.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 7.2.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 4.3.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.4.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.5.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 27.5.2014 do zaplatenia,
- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.7.2014 do zaplatenia,
- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.8.2014 do zaplatenia,
- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 26.8.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.10.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.11.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 3.12.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 79,90 eur od 13.1.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 3.2.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 4.3.2015 do zaplatenia
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 1.4.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 25.4.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 26.5.2015 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu zamietol.
2. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 36,90 eur a trov právneho zastúpenia v sume 92,16 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu: M.. M. Z., advokáta, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 1, § 28 ods. 3 a 5 veta prvá, ods. 8 a ods. 10, § 32 ods. 1 písm. m/ a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon č. 422/2002 Z.z.“), ust. § 488, § 489, § 544 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne dôvodnosťou žaloby, po preukázaní skutočností uvádzaných žalobcom v podanej žalobe, v časti o zaplatenie sumy 787,43 eur. Poukázal na to, že nárok žalobcu vyplýva zo Zmluvy č. V. XX - XXXXX - X zo dňa 29.5.2003 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd uzavretých medzi stranami sporu a predložených faktúr za opakované dodanie tovaru a služieb. Z rovnakej zmluvy vyplýva aj nesplnená povinnosť žalovaného, ktorou mu voči žalobcovi vznikol záväzok v celkovej sume 787,43 eur, na ktorej zaplatenie ho súd zaviazal.
3.2. Súd prvej inštancie neuznal preukázaným uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania keď dospel k záveru, že žalobcom fakturovaná suma za zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného, nemá oporu ani v zmluvnom dojednaní strán sporu ani v zákone, nakoľko v zmysle ust. § 32 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. žalobcovi v tomto prípade vzniká právo iba na úhradu nákladov spojených s prerušením alebo obmedzením dodávky vody alebo odvádzaním odpadových vôd, ktorých reálnu a skutočnú výšku však v konaní ničím nepreukázal.
3.3. Žalobcovi súd taktiež nepriznal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z jednotlivých dlžných súm fakturovaných žalovanému, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných predpokladov pre vznik nároku na zmluvnú pokutu (§ 544 a nasl. Obč. zákonníka - písomné dojednanie zmluvných strán, dojednanie o tom, na aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzťahuje), keď zároveň takéto dojednanie nie je možné nahradiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čase uzavretia zmluvy nielenže neboli súčasťou zmluvy ale neboli žalobcom ani vyhotovené. Žalovaného súd prvej inštancie zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, a to pre jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku.
3.4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „ O.s.p.“) podľa ktorého, ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Náhradu trov konania potom priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu v spore, ktorý bol 64,17 % a trovy konania mu priznal spolu vo výške 36,90 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 92,16 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 51,45 eur + režijný paušál 2x á 8,39 eur + 20% DPH, spolu 143,62 eur. Pomerný úspech 64,17 % z tejto sumy je 92,16 eur a zo súdneho poplatku 57,50 eur je to 36,90 eur.
4.1. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do časti výroku o zamietnutí sumy vo výške 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia (jedná sa o sumu vyúčtovanú žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, splatnou 14.5.2014 za službu zbytočná jazda pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia). Uviedol, že žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 29.5.2003 Zmluvu č. V.-XXXXX-X (ďalej len „Zmluva“) o dodávke pitnej vody a odvádzaných odpadových vôd podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 442/2002 Z.z. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli všeobecné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca ako dodávateľ sa zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta na U. F.. Č.. XX v K. dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa čl. II a nasl. Zmluvy. Žalovaný ako odberateľ sa v Zmluve zaviazal uhrádzať žalobcovi platby za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Zmluvné strany sa dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby za predchádzajúce vyúčtovacie obdobie. Žalobca si tiež vyúčtoval za službu - zbytočná jazda pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia , a to faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, splatnou dňa 14.5.2014, sumu vo výške 78,83 eur podľa Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a
odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, platného od 15.10.2013. Nárok vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXX považuje žalobca za dôvodný a uplatnený v súlade s § 32 ods. 8 zákona o vodovodoch a kanalizáciách a podľa jeho platného cenníka vydaného pre tento druh činnosti, verejne dostupného na webovej stránke žalobcu. Žalobca uviedol, že touto faktúrou bol vyúčtovaný výjazd na odberné miesto, uskutočnený za účelom prerušenia dodávky vody, avšak nakoľko žalovaný neumožnil sprístupnenie odberného miesta, k prerušeniu dodávky reálne nedošlo. Dodal že žalovaný fakturovanú sumu ani raz nerozporoval , ale k jej úhrade nepristúpil. Z uvedeného dôvodu si preto žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78,83 eur od 15.5.2014 do zaplatenia.
4.2. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol zmeniť, jeho žalobe vyhovieť aj v časti o zaplatenie 78,83 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia a priznať istinu vo výške 866,26 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72,04 eur za 1 úkon právnej služby (á 51,45 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH za podané odvolanie).
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril
6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Cs.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti celého žalovaného nároku o zaplatenie 959,26 eur s úrokmi z omeškania ako i odvolaním napadnutej časti o zaplatenie 78,83 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu (§ 380 C.s.p.). Zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) v celom svojom rozsudku pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ nahradil pojmami „súd prvej inštancie, “ a „strany sporu“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
9. Odvolací súd, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi uvedenými v rozsudku vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2, 3 C.s.p.).
10.1. V prejednávanej veci sa žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 959,26 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Dôvodnosť a výšku žalobou uplatneného nároku preukazoval predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami, za zrealizované dodávky pitnej vody a upomienkami vystavenými po ich neuhradení žalovaným v lehote splatnosti. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na splnenie záväzku žalovaného bol v danom prípade zákon č. 442/2002 Z.z. a Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd č. V.-XXXXX-X, ktorej súčasťou boli podľa uvedenia žalobcu Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.10.2010. V časti o zaplatenie 787,43 eur prvoinštančný súd nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný, vyplývajúci z uzavretej zmluvy a predložených faktúr za opakované dodávky tovaru a služieb a v tejto časti žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej čiastky. Za nedôvodný vyhodnotil nárok spočívajúci v uplatňovanej zmluvnej pokute z jednotlivých dlžných súm fakturovaných žalobcovi pre nesplnenie základných predpokladov na jej priznanie v zmysle ust.§ 544 a nasl. Obč. zákonníka. 10.2. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní, teda len v odvolaním napadnutej časti o nepriznanie sumy 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobcom vyčíslenú a vyfakturovanú čiastku za zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného, stotožniac sa s názorom prvoinštančného súdu, vyhodnotil aj odvolací súd ako nemajúcu oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov a ani v ust. § 32 ods. 8 zákona o vodách, na ktorý sa žalobca odvolával a v zmysle ktorého by žalobcovi mohol vzniknúť nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením alebo obmedzením dodávky vody alebo odvádzaním odpadových vôd. Hypotéza tejto právnej normy žiadnym spôsobom bližšie neozrejmuje použitú terminológiu „ nákladov s tým spojených, “ a odkazuje len na dôvody uvedené v odseku 1 písm. g/ až n/ a v odseku 6. Skutkovou podstatou ods. 1 cit. ustanovenia sú enumerované podmienky možného prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Ani odvolaciemu súdu sa posúdením týchto podmienok nejaví relevantným náklad za zbytočný výjazd pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného (písm. m/ § 32 ods. zákona o vodách), nakoľko takýto náklad nie je absorbovaný ani zmluvnými podmienkami ani Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.10.2010 a bežná prax prijímateľa takýchto služieb poukazuje na náklad spojený s výkonom prác súvisiacich s prerušením či obnovením dodávky. Naviac dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá z týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemohla byť v danom prípade zo strany žalobcu naplnená len predložením faktúry za zbytočný výjazd, bez podpory ďalšieho preukázania tohto výjazdu vhodne zvoleným dôkazným prostriedkom (úradným záznamom, písomným prehlásením, fotodokumentáciou z miesta dodávky a pod). Preukazným prostriedkom tohto nároku nie je ani Cenník verejne dostupný na webovej stránke žalobcu, ktorý nemôže bez jeho pripojenia k uzavretej zmluve napĺňať obsah a silu dôkazného prostriedku, preukazujúceho nepriznaný nárok. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje, že ak by aj rešpektoval predpoklad takého výkonu akým je zbytočný výjazd, neprehliadnuteľným je určenie ceny výjazdu bez jej bližšej špecifikácie a spôsobu jej určenia. Z tejto nie je zrejmé či ide o paušálne uplatňovanú cenu bez zohľadnenia napr. vzdialenosti miesta, druhu použitého dopravného prostriedku, pohonných hmôt, či výjazd v sebe zahŕňa návštevu jedného alebo viacerých odberných miest, či subsumuje aj cenu výkonov priamo súvisiacich s prerušením dodávky vody, t.zn. že nie je z nej možné zistiť či kalkuluje len priame náklady alebo subsumuje aj náklady nepriame a aké.
10.3. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, žalobca tak ani v odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by čo i len spochybňovali správnosť záverov prvoinštančného súdu vzťahujúceho sa k výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia.
11. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).