Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/331/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, zastúpeného JUDr. T. Zaletom, advokátom, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 578 291, proti žalovanému M., zastúpeného JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom Murgašova 90/5, 058 01 Poprad, o zaplatenie 86,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60,- eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 41,74 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8. 12. 2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 86,25 eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 75,- eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel prostredníctvom internetu dňa 26. 7. 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 60,- eur. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu zaviazal túto pôžičku vrátiť do 6. 9. 2013 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 15,- eur, čo však žalovaný doposiaľ neurobil. Žalobca si preto prostredníctvom tejto žaloby uplatnil nárok na zaplatenie istiny pôžičky vo výške 60,- eur, odplaty vo výške 15,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 11,25 eur (15 % z dlžnej sumy), čo spolu predstavuje žalovanú istinu 86,25 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytnutú pôžičku nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pretože jej splatnosť bola v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Zároveň poukázal na to, že žalovanému boli v procese uzatvárania tejto zmluvy poskytnuté všetky relevantné informácie a aj napriek tomu žalovaný túto pôžičku doposiaľ nesplatil.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil vytlačenú podobu príslušnej časti webovej stránky www.kesidy.sk-CK <http://www.kesidy.sk-CK> Forms-Data, vytlačenú podobu príslušnej časti webovej stránky www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk> - výpis z osobného účtu, Zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, Zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY, s.r.o., Zoznam poštových poukazov a vyúčtovanie Slovenskej pošty a kópiu 2. upomienky- výzvy na zaplatenie.

3. Súd žalovanému žalobu spolu so všetkými žalobcom k nej predloženými prílohami doručoval do vlastných rúk, pričom žalovaný prostredníctvom splnomocnenca žalobu s prílohami dňa 31. 8. 2015 riadne prevzal, čo súd zistil z doručenky na čl. 19 spisu.

4. Podaním zo dňa 11. 9. 2015 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že žalovaný sa nachádza dlhodobo mimo územie Slovenskej republiky, pracuje vo Veľkej Británii, pričom nie je podnikateľ, a keďže listovú zásielku zo súdu prevzala jeho matka, nie sú splnené podmienky podľa § 114 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, keďže uznesenie nebolo doručené do vlastných rúk.

5. Následne písomným podaním zo dňa 10. 3. 2016 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že žalovaný ho poveril úhradou dlhu, ktorý je predmetom sporu, čo bolo oznámené právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby vyčíslil koľko je podľa neho aktuálny dlh k úhrade a že ak výška dlhu nebude sporná, po jeho úhrade je predpoklad späťvzatia žaloby.

6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.

7. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu, k samotnému meritu sporu a k uplatňovanému nároku vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. 10. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 5. 10. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Súd súčasne upovedomil právnych zástupcov strán o termíne verejného vyhlásenia rozsudku s výzvou aby vzhľadom na tvrdenia žalovaného o možnom mimosúdnom vyriešení veci najneskôr do dňa vyhlásenia rozsudku oznámili, či došlo k nejakému plneniu na uplatňovaný nárok. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili a do dňa vyhlásenia rozsudku ani nereagovali na vyššie uvedenú výzvu súdu.

8. Skôr než súd pristúpi k samotnému odôvodneniu svojho meritórneho rozhodnutia, vyjadrí sa k námietke vznesenej právnym zástupcom žalovaného o nedoručení zásielky so žalobou žalovanému do vlastných rúk, pričom k tejto súd uvádza nasledovné. Pri doručovaní žaloby žalovanému v mesiaci august 2015 súd postupoval plne v súlade s ust. § 79 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 v spojení s § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 a zásielku so žalobou žalovanému doručoval do vlastných rúk. Z doručenky na čl. 19 spisu vyplýva, že zásielku za žalovaného dňa 31. 8. 2015 riadne prevzal a podpísal splnomocnenec. Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Nemôže byť teda najmenších pochybností o tom, že fyzickým prevzatím zásielky adresovanej do vlastných rúk žalovaného osobou, ktorá sa poštovému doručovateľovi preukázala plnomocenstvom vystaveným žalovaným na preberanie zásielok, vrátane zásielok do vlastných rúk bola splnená zákonná podmienka doručenia žaloby do vlastných rúk žalovaného, keďže žalovaný si sám slobodne a dobrovoľne zvolil splnomocnenca na preberanie zásielok do vlastných rúk, preto prevzatie žaloby takýmto splnomocnencom je plne v súlade s platnou procesnou úpravou doručovania ako aj poštovými podmienkami na doručovanie zásielok do vlastných rúk. Súčasný Civilný sporový poriadok to len potvrdil, keď v § 109 ods. 1 výslovne stanovil, že za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená. Preto námietka o nedoručení žaloby žalovanému do vlastných rúk neobstojí, nakoľko nejednalo sa o náhradné doručenie, ale o riadne doručenie uskutočnené v súlade s vôľou žalovaného a zákonným spôsobom.

9. Čo sa týka veci samej, súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca, ako veriteľ uzavrel dňa 26. 7. 2013 so žalovaným, ako dlžníkom (v zmluve označeným pojmom „Klient“) Zmluvu o pôžičke s VS XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol

žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 60,- eur. Žalovaný sa v bode 2 tejto Zmluvy zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 15,- eur. Z bodu 3 tejto Zmluvy vyplýva záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť veriteľovi odplatu jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanému v súlade s článkom 3 Podmienok poskytnutá, a to prevodom na bankový účet žalobcu. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v bode 4 tejto Zmluvy uvedená vo výške 1.410,33 % s tým, že bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto Zmluvy. Táto Zmluva bola uzavretá v zmysle § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a tiež v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, nakoľko k jej uzavretiu došlo prostredníctvom internetovej stránky žalobcu, ako formy prostriedku diaľkovej komunikácie.

11. Z bodu 6.2 Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 30 dní poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. (ďalej len „Zmluvné podmienky“), ktoré žalobca súdu predložil a ktoré v zmysle bodu 6 a 7 Zmluvy tvoria jej neoddeliteľnú súčasť vyplýva, že ak žalovaný nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto Zmluvných podmienok, žalobca je oprávnený od neho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10,- eur za administratívne, poštovné a telekomunikačné výdavky, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním žalovaného a zasielaním upomienok.

12. Žalobca na základe vyššie uvedenej Zmluvy vyplatil žalovanému dňa 30. 7. 2013 istinu pôžičky vo výške 60,- eur, čo žalobca preukázal predloženým zoznamom poštových poukazov na výplatu prijatých dňa 30. 7. 2013 vystaveným Slovenskou poštou, a.s. (čl. 11 spisu). Nakoľko žalovaný pôžičku v termíne jej splatnosti žalobcovi nevrátil, žalobca upomienkou zo dňa 1. 10. 2013 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu pôžičky spolu s odplatou, zmluvnou pokutou a režijným poplatkom, čo spolu predstavovalo v zmysle tejto upomienky k zaplateniu sumu 96,25 eur, a to najneskôr do 31. 10. 2013.

13. Nebolo v konaní zo strany žalovaného ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že napriek uvedenej výzve žalovaný túto pôžičku doposiaľ neuhradil.

14. Z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa 7. 9. 2015 v ktorom žalobca doplnil svoju argumentáciu zo žaloby vyplýva, že žalobca nepovažuje úver poskytnutý žalovanému za spotrebiteľský v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko úver bol poskytnutý na dobu nepresahujúcu tri mesiace. Na vzťah medzi ním a žalovaným tak podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej zdôraznil, že primeranosť odmeny za poskytnutie úveru nemožno posudzovať výlučne podľa ukazovateľa RPMN, ktorú vzhľadom na krátkodobosť pôžičky a riziko spojené s jej splácaním považuje za primeranú. Podľa jeho názoru nemožno skúmať primeranosť odmeny podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, a to v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke bola podľa žalobcu zatvorená platne v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rovnako platné je aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v písomnej forme v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy považuje žalobca za primeranú, a to aj s poukázaním na ustanovenie § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

15. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení

a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) tohto zákona nie je ním ani úver, ktorého výška je menej ako 100,- eur a viac ako 75.000,- eur.

18. Podľa § 1 ods. 8 uvedeného zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

19. Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

20. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/; ďalej podľa písm. d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a <https://www.slov- lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 6 až 8 <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 12 <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 14 <https://www.slov- lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a tohto paragrafu.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

25. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sa zaplatenia úverovej istiny 60,- eur a úroku z omeškania z nej dôvodná, vo zvyšnej časti nedôvodná.

35. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom tohto sporu a ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon strany, vrátane žalobcu ani nespochybňovali). Súd sa v rámci právneho posúdenia tejto právnej veci stotožnil s názorom žalobcu, že predmetná Zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010, nakoľko výška „pôžičky“ bola menej ako 100,- eur /§ 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z./ a zároveň bola lehota jej splatnosti menej ako tri mesiace /§ 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z./. Súd sa však nestotožnil s právnym názorom žalobcu vysloveným v jeho podaní zo dňa 7. 9. 2015, že na tento právny vzťah sa neaplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., pretože tento zákon z hľadiska náležitostí zmluvy môže byť aplikovaný aj na spotrebiteľské zmluvné vzťahy, ktoré priamo nie sú spotrebiteľským úverom v zmysle tohto zákona. Tento názor žalobcu je o to prekvapujúcejší, že samotný text ním predloženej Zmluvy z ktorej vyvodzuje nárok sa priamo odvoláva na ustanovenia § 24 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v

čase uzavretia Zmluvy postavenie iného veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným poskytol žalovanému pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri, hoci vzhľadom na podmienky uvedené v citovanom ustanovení § 1 ods. 3 tohto zákona má postavenie iného veriteľa. Na strane druhej, žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.

36. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

37. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 60,- eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 30 dní od poskytnutia úveru, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 15,- eur podľa bodu 2 zmluvy v ktorom je uvedené, že uvedená suma predstavuje odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky. Žalovaný mal teda do 30 dní zaplatiť žalobcovi sumu 75,- eur. Keďže medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd musel skúmať, či suma 15,- eur, ktorú žalobca požadoval od žalovaného ako „odplatu“ za poskytnutie úveru je v súlade so zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje.

38. Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii v bode 2 Zmluvy je treba považovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, tak ako ich definuje § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Podľa zákona (§ 2 písm. g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov.

40. Žalobca v danom prípade v zmluve o poskytnutí úveru žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 15,- eur, v Zmluve je len všeobecne uvedené, že v tejto sume sú obsiahnuté náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky. Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, pričom úroková sadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, tak uvedené spôsobuje že takýto spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na jednej strane do formulára zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (viď jej bod 1) zakomponoval ustanovenie, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný, avšak tomuto odporuje samotné znenie zmluvy, keď celkové

náklady spotrebiteľa sú vyčíslené na sumu 15,- eur a podľa zmluvy sú tvorené odplatou za spracovanie žiadosti a poskytnutie pôžičky.

41. Podľa názoru súdu žalobcom požadovanú odplatu treba v daných okolnostiach poskytnutia úveru považovať vlastne za úroky z poskytnutého úveru, pričom v zmluve absentuje úroková sadzba, preto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ (žalovaný) je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu 60,- eur.

42. Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať tiež na tú skutočnosť, že na praktiky, kedy sa pri deklarovaní bezúročnosti poskytnutého úveru (v bode 1 zmluvy je výslovne uvedené, cit “veriteľ poskytuje klientovi bezúročnú pôžičku...“) úroky maskovali za rôzne poplatky spojené s poskytnutím úveru medzičasom reagoval zákonodarca tak, že zákonom č. 106/2014 Z.z. ktorý novelizoval Občiansky zákonník zadefinoval inštitút civilnoprávnej úžery, pričom v dôvodovej správe argumentoval okrem iného práve praktikami, keď sa v zmluve uvedie tzv. zmluvná odmena, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa (viď osobitnú časť dôvodovej správy čl. I k bodu 1). Zároveň tam pre odstránenie pochybností jasne vysvetlil, že pojem odplata bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahŕňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne.

43. V danom prípade podľa názoru súdu teda uvedenú odplatu nebolo možné priznať, lebo pre absenciu úrokovej sadzby v zmluve sa žalovanému poskytnutý úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

44. Okrem toho musí súd po dôkladnom preskúmaní obsahu Zmluvy konštatovať, že táto neobsahuje ani niektoré ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ktoré rovnako v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a y) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Zmluva z ktorej žalobca vyvodzuje svoje nároky totiž neobsahuje ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje pre spotrebiteľa (v danom prípade pre žalovaného) dôležitú informáciu, obsahom ktorej je určenie presného dňa, v ktorom dôjde k zániku záväzku založeného Zmluvou v dôsledku jeho splnenia. Preto je potrebné, aby táto informácia bola v Zmluve uvedená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V bode 3 Zmluvy sa však uvádza: Klient sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť Veriteľovi Odplatu jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je Pôžička Klientovi v súlade s čl. 3 Podmienok poskytnutá a to prevodom na bankový účet Veriteľa uvedený v čl. 5.3. Podmienok. Takto formulované ustanovenie zmluvy neumožňuje žalovanému presné určenie doby trvania Zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, nakoľko tieto termíny sú viazané na deň poskytnutia úveru, ktorý je neistý a závislý na úkone žalobcu smerujúcom k výplate peňazí. Toto ustanovenie Zmluvy teda nenapĺňa zákonom požadované uvedenie doby trvania zmluvy formou presného dátumu alebo iného presného a určiteľného kritéria, ktoré nebude pre spotrebiteľa zavádzajúce, resp. ťažko určiteľné v závislosti na vôli veriteľa (žalobcu). Žalobcom predložená Zmluva tiež v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje iba údaj o výške RPMN, ktorý však nemá charakter priemernej hodnoty RPMN. V súvislosti s názorom súdu o nevzniknutí nároku žalobcu na „odplatu“ súd dodáva, že neobstojí poukaz žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/248/2013. Z výňatku uvedeného rozhodnutia prezentovaného žalobcom totiž vôbec nevyplýva, žeby sa v uvedenom spore súd akokoľvek zaoberal tým, či vzhľadom na ust. § 24 ods. 1, § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch boli v danom prípade dodržané náležitosti zmluvy o úvere, ktoré ako už súd uviedol vyššie museli byť v nej obsiahnuté a ich absencia spôsobuje priamo zo zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uvedené rozhodnutie to ale vôbec neriešilo, preto poukaz žalobcu naň nemôže z hľadiska dôvodov, na ktorých tunajší súd založil svoj právny názor obstáť, odhliadnuc od toho, že uvedené rozhodnutie nie je všeobecne záväzné a že v množstve rozhodnutí iných súdov naprieč republikou bol právoplatne vyslovený názor o nevzniknutí nároku žalobcu na odplatu pri danom type zmluvy a úveru.

45. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 11,25 eur, ktorú žalobca špecifikoval ako zmluvnú pokutu 15 % z dlžnej čiastky, t.j. istiny + odplaty po zaokrúhlení nadol. Súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie písomnej, určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute tak ako to vyžaduje § 544 Občianskeho zákonníka. Súd v súvislosti s týmto nárokom poukazuje predovšetkým na to, že v ustanoveniach Zmluvy nie je výška zmluvnej pokuty výslovne uvedená. Nárok žalobcu na jej zaplatenie vyplýva len z článku 6.2 Zmluvných podmienok, pričom aj tam uvedená formulácia je nezrozumiteľná a ťažko určiteľná nielen pre spotrebiteľa ale aj pre samotný súd, nakoľko nie je definovaný pojem „dlžná suma“ z hľadiska jeho obsahu, teda či zahŕňa iba istinu pôžičky, alebo aj odplatu, prípadne iné nároky. Bez ohľadu na vyššie uvedený záver o neplatnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len v Zmluvných podmienkach spísaných drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Riziká podnikania spojené s nesplácaním pôžičiek tak dodávateľ neprípustne prenáša na spotrebiteľa, navyše skrytým spôsobom.

46. V tejto časti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 47. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti, že už v Rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/226/2014 zo dňa 8. 12. 2014 bola priamo vo výroku rozsudku zmluvná podmienka uvedená v bode 6.2 zmluvných podmienok týkajúca sa dojednania o zmluvnej pokute určená za neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku. Ako taká bola vyhodnotená napr. aj v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/376/2015 alebo Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/141/2016. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Aj tunajší súd toto dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a z tohto dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka toto ustanovenie neplatné. 48. Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 86,25 eur za dôvodne uplatnenú považoval len jej časť vo výške 60,- eur predstavujúcu výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému. Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanému riadne preukázal predloženým zoznamom poštových poukazov na výplatu prijatých dňa 30. 7. 2013 (čl. 11 a 12 spisu), kde je zaznamenaná aj výplata sumy 60,- eur žalovanému. Táto suma podľa zmluvy mala byť vrátená do 30 dní, a keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že sa tak v lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, v tejto časti súd žalobe vyhovel. V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu žalovaného o úmysle vyrovnať záväzok súd uvádza, že napriek výzve súdu nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 zo strany žalovaného preukázané, no ani tvrdené, že by uvedená suma žalobcovi aj skutočne bola uhradená, preto súd k jej zaplateniu žalovaného zaviazal týmto rozsudkom.

49. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 75,- eur vo výške 5,5 % ročne od 1. 11. 2013 do zaplatenia.

50. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

53. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 60,- eur vrátiť do 30 dní, pričom v upomienke

- výzve na zaplatenie zo dňa 1. 10. 2013 mu na jej zaplatenie bola žalobcom poskytnutá lehota do 31. 10. 2013. Keďže ani v uvedenej lehote žalovaný poskytnutú istinu úveru žalobcovi nevrátil, počnúc nasledujúcim dňom (1. 11. 2013 od ktorého žalobca úrok z omeškania žiadal) už nesporne so zaplatením tejto sumy bol v omeškaní a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 1. 11. 2013) bola 0,5 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,5 % ročne (5 + 0,5 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, preto súd žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 60,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1. 11. 2013 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie odplaty 15,- eur žalobcovi z už popísaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaný dostať nemohol, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 15,- eur súd žalobu zamietol.

55. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny úveru takmer tri roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

57. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 60,- eur a úroku z omeškania zo sumy 60,- eur vo výške 5,5 % ročne od 1. 11. 2013 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 26,25 eur a 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 15,- eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.

58. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 pričom za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).

59. Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 98,57 eur (z toho istina je 86,25 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 12,32 eur).

60. Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 69,86 eur (z toho 60,- eur je istina a 9,86 eur úrok z omeškania).

61. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 70,87 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 29,13 %.

62. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 29,13 % od úspechu žalobcu v rozsahu 70,87 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,74 %.

63. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,74 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.