Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-83-2015.pdf
PDF · 141.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/83/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: Y.. L.. Y. K., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. X, G.C., zastúpený: Mgr. Petrom Reom, advokátom, Dvojkrížna 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpený JUDr. Martinou Feketeovou, PhD., advokátkou, Drotárska cesta 106, Bratislava, o zaplatenie 127.914,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 13.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 127.914,50 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej poškodením zdravia z poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine došlo k dopravnej nehode, kedy neznámy vodič jazdil nezisteným motorovým vozidlom na L. S. U. Z. G., kde v pravotočivej zákrute vošiel do protismeru, čím vytvoril prekážku žalobcovi jazdiacemu na bicykli smerom do G., ktorý v snahe zabrániť stretu vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil do stĺpu a utrpel ťažké zranenia s trvalými následkami. Neznámy vodič z miesta nehody ušiel. V zmysle policajného záznamu z nehody, za nehodu bol zodpovedný neznámy vodič a bolo začaté trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví. Trestné stíhanie však bolo prerušené, nakoľko napriek tomu, že bolo zistené, že trestný čin bol spáchaný, nepodarilo sa zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nehodou rozsiahla škoda na zdraví. Ošetrujúci lekár určil bodové ohodnotenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.945 bodov. Vychádzajúc z opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. U.-C.-XXXX zo dňa 4.4.2013 pripadala na jeden bod suma 16,10 Eur. Výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len "SSU") predstavuje v prípade žalobcu sumu 127.914,50 Eur. Poškodenie zdravia bolo žalobcovi spôsobené prevádzkou nezisteného vozidla nezistenou osobou, preto je v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný povinný nahradiť spôsobenú škodu z poistného garančného fondu. Napriek žiadosti žalobcu o zaplatenie náhrady škody, žalovaný požadovanú sumu zaplatiť odmietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že k nehode došlo prevádzkou nezisteného motorového vozidla neznámou osobou. Žalobca mal za to, že preukázanie jeho tvrdení jednoznačne vyplýva z potvrdenia príslušného útvaru PZ vo forme záznamu, z ktorého je zrejmé, že nehodu spôsobil neznámy vodič a tiež z uznesenia, v ktorom je tento záver rovnako konštatovaný. V zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. určuje ako podmienku poskytnutia plnenia z garančného fondu, že útvar PZ nehodu po jej vzniku musí zistiť, čo sa v tomto prípade stalo. Skutočnosť, že útvar PZ nezisťoval nehodu v deň jej vzniku ale dňa 9.9.2014 nemôže zakladať dôvod zamietnutia poskytnutia náhrady škody zo strany žalovaného, nakoľko zákon definuje časový úsek zistenia nehody
okamihom po jej vzniku avšak neurčuje jeho koniec. Časový úsek je teda ohraničený iba okamihom začiatku jeho plynutia.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.4.2015 namietal v prvom rade svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Zdôraznil, že podmienkou možnosti aplikácie ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je, že ide o škodu na zdraví a náklady pri usmrtení, príčinou škody je prevádzka motorového vozidla, k dopravnej nehode došlo na území SR a najmä to, že útvar PZ dopravnú nehodu bezprostredne po jej vzniku zistil a vydal potvrdenie, že išlo o škodu spôsobenú nezisteným vozidlom a neznámou osobou. V prípade žalobcu absentuje skutočnosť, že by k ublíženiu na zdraví došlo práve pri dopravnej nehode spôsobenej nezisteným vozidlom, za ktorú zodpovedá nezistená osoba. Žalovaný sa odvolal na historický výklad ustanovenia § 24 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Do roku 2002 nároky poškodených pri vzniku škody nezisteným vozidlom, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, riešil § 8 vyhlášky č. 423/1991 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia podmienkou uplatnenia práva bolo, že polícia nehodu bezprostredne po jej vzniku zistila alebo jej bola bez zbytočného odkladu oznámená. Hoci v novej právnej úprave došlo k vypusteniu dovetku o bezprostrednosti zistenia, išlo len o legislatívne zjednodušenie a výklad ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je nutné postaviť na trvaní povinnosti oznámenia vzniku škody bez zbytočného odkladu, resp. nutnosti bezprostredného prešetrenia nehody políciou. Vychádza sa tiež z toho, že každé ublíženie na zdraví v doprave je neúmyselným trestným činom, ktorý musí orgán polície bezodkladne riešiť. Tento výklad možno vyvodiť aj z platnej právnej úpravy zákona č. 381/2001 z.z., ktorá účastníkom dopravnej nehody ukladá pomerne krátku lehotu 15 dní, v ktorej sú povinní nehodu ohlásiť poisťovni a za nesplnenie tejto povinnosti im hrozí sankcia. Je tiež zarážajúce, že svedok dopravnej nehody I. V. nezavolala bezprostredne po nehode orgán PZ a nezapamätal si továrenskú značku, ani druh vozidla. V zmysle § 66 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezokladne privolať záchrannú zdravotnú službu, urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutú alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Možno dospieť k záveru, že útvar PZ dopravnú nehodu v tomto prípade po jej vzniku nezisťoval. Žalobca mohol utrpieť ujmu na zdraví nárazom do stĺpa, avšak nie je preukázané, že v súvislosti s prevádzkou neznámeho motorového vozidla. Podľa evidencie dopravných nehôd PZ, ktorá sa vyhotovuje v súlade s § 67 zákona č. 8/2009 Z.z., dňa 3.5.2013 nebola vyšetrovaná dopravný nehoda na L. S. U. Z. G., pri ktorej by došlo v dôsledku prevádzky neznámeho motorového vozidla k zraneniu cyklistu. Záznam z dopravnej nehody bol Krajským dopravným inšpektorátom v Bratislave vystavený až dňa 9.9.2014. V uznesení Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 27.9.2014 sa uvádza, že nehoda bola nahlásená dodatočne a vec sa nepodarilo náležite objasniť. Záznam dopravnej nehody len reprodukuje slová žalobcu ( v zázname v bode 2.Opísanie udalosti je uvedená Verzia dopravnej nehody) hoci zákon vyžaduje aby orgán polície nehodu bezprostredne po jej vzniku zistil. Pod pojmom zistenie dopravnej nehody má zákon nepochybne na mysli vyšetrenie okolností dopravnej nehody na mieste, aby vznikol vierohodný obraz o tom, ako skutočne k nehode došlo. Fotodokumentácia z miesta nehody bola spracovaná Krajským riaditeľstvom PZ viac ako rok po udalosti, Okrem toho je zarážajúce, že ani zdravotná služba nevolala k nehode orgán policajného zboru na zaistenie stôp. Z vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že z prístupných dokumentov nie je preukázané, že dňa 3.5.2013 došlo k nehode, opisovanej žalobcom, spôsobenej prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba. Okrem toho v čase nehody nebol zisťovaný alkohol v krvi jej účastníkov, čo má vplyv na zodpovednosť za škodu. Nakoľko teda orgán polície nehodu nezistil bezprostredne po jej vzniku, nie je splnený predpoklad pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezisteným vozidlom z garančného fondu žalovaného.
3. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, predložených tak žalobcom ako aj žalovaným. Zároveň si prehral na pojednávaní audiozáznam, založený na CD nosiči v spise na č.l. 83, vypočul žalobcu a svedkov I. V., G. R. H. R. R..
4. Dňa 9.9.2014 bol Krajským dopravným inšpektorátom v Bratislave pod č.p. W.-X..W.-XXX/XXXX- L. spísaný záznam dopravnej nehody. V rámci neho bolo uvedené, že dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine v Bratislave na L. S. jazdil neznámy vodič s nezisteným motorovým vozidlom smerom do G., kde v
pravotočivej zákrute vyšiel do protismeru, kde vytvoril prekážku cyklistovi K., ktorý jazdil na bicykli na ulici L. S. U. J. G., ktorý v snahe zabrániť stretu vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou časťou svojho tela do stĺpu. Neznámy vodič z miesta dopravnej nehody odišiel. Pri dopravnej nehode utrpel cyklista K. zranenie, alkohol nezisťovaný. Ako zodpovedný subjekt bol označený neindetifikovaný vodič, ktorý porušil povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c) a 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Ako účastník dopravnej nehody bolo označené vozidlo bližšie neidentifikované a jeho neidentifikovaný vodič a bicykel, ktorý viedol Y. K.. V obsahu záznamu boli opísané aj zranenia, ktoré mal utrpieť Y. K.. Ako iný svedok nehody bol uvedený I. V..
5.Dňa 10.9.2014 upovedomil vyšetrovateľ žalobcu listom, že dňa 10.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na draví v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine na ul. L. S. P. X. medzi neznámym vodičom, ktorý viedol neznáme motorové vozidlo a cyklistom Y. K.. Uznesením Č.P.: W.-XXX/ODNX-X.-XXXX zo dňa 27.9.2014 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na draví podľa § 157 ods. 1 Trestného poriadku, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že dňa 3.5.2013 v čase o 20.00 hodiny jazdil neznámy vodič na neznámom vozidle neznámeho typu a neznámeho evidenčného čísla na L. D. smerom od G., kde v pravotočivej zákrute prešiel do protismeru a vytvoril prekážku cyklistovi Y. K., ktorý aby zabránil prekážke, vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou časťou svojho tela do stĺpu. Cyklista K. utrpel ťažké zranenie, alkohol pri dopravnej nehode nebol zisťovaný, nakoľko dopravná nehoda bola nahlásená dodatočne dňa 3.9.2014. Dôvodom prerušenia bolo, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V odôvodnení tohto uznesenia bolo uvedené, že na mieste dopravnej nehody sa pátralo po svedkoch dopravnej nehody. K veci boli vypočutý poškodený Y. K. a svedok V., iní svedkovia zistení neboli. Do spisu bola založená i zápisnica o výsluchu svedka I. V. v trestnom konaní. V nej svedok uviedol, že dňa 3.5.2013 v čase o 20.00 hodiny jazdil na bicykli rýchlosťou asi 30km/hod. v X. po ul. L. S. smerom do G.. Bol na túre spolu s Y. K., ktorý jazdil pred ním. Ako schádzali po ulici L. S. z protismeru vybehlo neznáme motorové vozidlo, ktoré K. vytvorilo prekážku a on v snahe nenaraziť vybočil vpravo, kde narazil do stĺpu. Svedok ihneď privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Vinník z miesta nehody odišiel. Do spisu bola založená aj fotodokumentácia miesta nehody, vyhotovená dňa 3.9.2014.
6. Listom zo dňa 22.10.2014 sa žalobca obrátil na žalovaného s výzvou na náhradu škody, kde opísal priebeh dopravnej nehody, poukázal na záznam z dopravnej nehody ako aj uznesenie orgánu činného v trestnom konaní o prerušení trestného stíhania. Uviedol, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou mu vznikla škoda na zdraví, pričom si uplatnil náhradu za bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu vo výške 127.914,50 Eur. Žalovaný v liste zo dňa 2.12.2014 oznámil žalobcovi, že jeho výzve na náhradu škody nevyhovie. Namietal, že v evidencii dopravných nehôd PZ, neexistuje záznam o vyšetrovaní dopravnej nehody na L. S. P. X. pre deň 3.5.2013. Rovnako namietal, že záznam z dopravnej nehody bol vyhotovený až 9.9.2014, údajný svedok nehody V. dopravnú nehodu po jej vzniku nenahlásil polícii. Fotodokumentácie z miesta nehody bola vyhotovená viac ako rok po nehode. Z predložených dokumentov preto nie je zrejmé, že dňa 3.5.2013 došlo na L. S. k dopravnej nehode spôsobenej nezisteným motorovým vozidlom, za ktoré by zodpovedala nezistená osoba.
7. V zmysle prepúšťacej správy vydanej Univerzitnou nemocnicou Bratislava, Nemocnicou akad.L.Dérera, klinikou úrazovej chirurgie SZU a UNB je zrejmé, že žalobca bol hospitalizovaný od 3.5.2013 21.56 hodiny do 3.5.2013 22.48 hodiny. Žalobca bol prijatý po úraze na bicykli, kedy išiel dole kopcom a prepadol, narazil do betónového stĺpika. V časti správy Objektívny nález bolo konštatované, že prijatý pacient bol pri vedomí, orientovaný, odpovedal adekvátne. Pacient bol preložený na traumatológiu na Antolskú. Rovnako z písomného potvrdenia (č.l. 25) je zrejmé, že pacient bol prijatý 3.5.2013 o 22.00 hodine, bol pri vedomí, čiastočne spolupracoval, bol zmätený. Z lekárskej správy II. ortopedicko- traumatologickej kliniky LFUK, UNB, Nemocnica sv. CaM, na Antolskej ulici v Bratislave je zrejmé, že žalobca bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie od 4.5.2013 do 31.5.2013. Priebeh úrazu tu bol opísaný nasledovne: Pacient narazil pri jazde na bicykli do betónového stĺpa pravým ramenom. Rovnako v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady bolo len uvedené, že žalobca narazil bicyklom do stĺpu ( na klinike Neurochirurgickej kliniky bol hospitalizovaný od 8.7.2013 do 25.7.2013). Do spisu boli založené aj ďalšie lekárske správy a nálezy, osvedčujúce vážny zdravotný stav žalobcu a priebeh jeho liečby.
8. Žalobca zaslal súdu aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotovený J.. T.. W. V., L.. , v ktorom tento stanovil počet bodov 7.945 pre bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
9. Súd sa v priebehu súdneho konania obrátil na Odbor krízového riadenia na OU v Bratislave, Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému s výzvou na zaslanie kópie zvukového záznamu telefonického hovoru, ktorý uskutočnil p. I. V. dňa 3.5.2013 v čase od 19.30 do 20.30 hodiny z telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Tento súdu zaslal na CD nosiči zvukový záznam hovorov, ktoré boli dňa 3.5.2013 uskutočnené z telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Hovory sa uskutočnili v časoch 20.08 hodiny, 20.16 hodiny a 20.24 hodiny, kedy ich prijali jednotliví operátori LTV 112. Súd po vypočutí audiozáznamov uvádza, že nahrávka obsahovala tri hovory. Prvý hovor uskutočnil p. V. ( v telefónne sa predstavil), ktorým oznámil, že je na bicykli a práve mu spadol kamarát, oznámil tiež, že sa nachádza na L. S.. Druhý hovor predstavoval urgenciu záchranky ( tento hovor uskutočnil svedok R., ako to potvrdil na pojednávaní po vypočutí si nahrávky). Tretí audiozáznam predstavoval opätovne telefonát oznamujúci, že na ceste je zranený cyklista a že tam už stojí asi 50 ľudí, ktorí sa čudujú, kde je tak dlho už privolávaná záchranka.
10. Žalobca v rámci svojho výsluchu súdu uviedol, že dňa 3.5.2013 sa vracal z výletu na bicykli spolu s pánom V.. Ako schádzal cestou, ktorá sa zvažovala smerom nadol, z jeho pohľadu ľavotočivej zákruty vybehlo auto. Jednalo sa o dodávku tmavšej šedej farby. Podľa názoru žalobcu išiel riadne, držal sa svojej strany cesty, jazdil s primeranou opatrnosťou. Spomínané vozidlo išlo v strede vozovky. Uvedomil si, že buď do neho narazí alebo sa môže pokúsiť mu vyhnúť, čo aj urobil. Od tohto momentu si už nasledujúce udalosti nepamätá. Len sprostredkovane vie, že bola zavolaná sanitka pánom V., tá však prišla asi až po polhodine. Žalobca súdu uviedol, že v tento deň nepožíval alkohol a ani iné omamné látky. Ako dôvod nahlásenia nehody až po roku od jej priebehu, súdu uviedol, že mal vážny zdravotný stav a primárne sa chcel dať do poriadku. Prvé tri mesiace bol temer nehybný, následne išiel na operáciu do Prahy, potom bol u rodičov v Ružomberku, ktorí sa museli o neho starať. Nemal teda čas zamýšľať sa nad potrebou ohlásenia nehody polícii. Nebol znalý postupu nahlásenia nehody polícii. Až potom ako sa v lete roku 2014 vrátil do Bratislavy a kontaktoval sa so svojim právnym zástupcom v súvislosti s riešením nárokov zo životných poistiek, mu tento oznámil, že je možnosť obrátiť sa na políciu a uplatňovať si plnenie náhrady škody voči žalovanému. Spolu s právnym nástupcom išli na políciu, kde zisťovali, či nehoda bola hlásená už v máji 2013. Nakoľko nebola, nahlásili ju až v septembri 2014.
11. Svedok I. V. uviedol, že je kamarátom žalobcu. Potvrdil, že v máji 2013 boli so žalobcom na výlete na bicykli. Pri návrate schádzali po L. S. a vchádzali do ľavotočivej zákruty, žalobca šiel pred ním. Zo zákruty vybehlo auto- menšia dodávka šedej farby, ŠPZ si nevšimol. Žalobca sa snažil vyhnúť zrážke tak, že stočil bicykel do pravej strany a trafil stĺp. Po tomto náraze vymrštilo žalobcu na cestu. Opisované motorové vozidlo nezastalo, pokračovalo v ceste. Svedok volal č. 112 asi 10 krát. Žalobca ležal na zemi, nebol pri vedomí. Záchranka prišla asi za polhodinu. Chceli od neho doklady, ale v tom strese si neuvedomil, že ich mal v ruksaku, tak ich neposkytol. Žalobcu zobrala záchranka, svedok s ním do nemocnice nešiel, zostal pri bicykloch. Svedok uviedol, že pri tom ako volal na telefónne číslo 112 opísal aj priebeh dopravnej nehody tak, že vybehlo na ceste auto a žalobca sa mu snažil vyhnúť. Potom ako prišla záchranka, tejto opísal stručne priebeh nehody. Svedok uviedol, že na políciu ho nenapadlo volať, zavolal len na číslo 112. Potom ako žalobcu odviedli do nemocnice, išiel svedok s bicyklami domov, následne zaniesol do nemocnice žalobcovu kartičku poistenca a doklady a odovzdal ich ošetrujúcemu lekárovi. Na dotaz súdu, či na mieste nehody boli prítomné aj iné osoby svedok uviedol, že neboli. Okolo neprechádzalo ani žiadne auto, ani sa tam nevyskytli žiadni chodci.
12. V súvislosti so svedeckou výpoveďou pána V. žalobcu poukázal na skutočnosť, že tento si splnil svoju povinnosť nahlásiť nehodu, keď volal na číslo 112, čo je všeobecné číslo, ktoré v sebe zahŕňa všetky záchranné zložky. Je na operátorovi, akým spôsobom s podanou správou naloží. Právna zástupkyňa žalovaného jeho výpoveď naopak spochybnila, kedy poukázala na to, že podľa fotodokumentácie z miesta nehody je zrejmé, že cesta sa nezvažovala smerom dole. Taktiež poukázala na časové nezrovnalosti, kedy sa nehoda mala stať o 20.00 hodiny, záchranka mala prísť o polhodinu, avšak žalobca bol v zmysle prepúšťacej správy hospitalizovaný o 21.56 hodiny. V lekárskej správe, vyhotovenej v deň nehody, sa vôbec nespomína, že by sa žalobca vyhýbal motorovému vozidlu. Ak dispečing 112 nevyhodnotil, na základe správy svedka o nehode, nutnosť privolať políciu, je zrejmé, že žiadne vozidlo pri nehode nebolo prítomné. Tým, že k nehode neboli zavolaní policajti, nebolo možné ani zistiť, či
sa nehoda nestala aj z časti zavinenia poškodeného a či teda nie je dôvodné uvažovať o prípadnej spoluúčasti žalobcu na údajnej nehode.
13. Svedok G. R. uviedol, že žalobcu nepozná, ten sa na neho obrátil telefonicky. Potvrdil, že šoféroval motorové vozidlo na ceste v smere od W. k jeho chalupe. Na ceste ho predbehlo auto, nejaký šedý pick up, ktoré išlo pomerne rýchlo. Auto ho predbiehalo pred zákrutou na ceste, ktorá stúpala. Následne zmizlo za zákrutou. Keď svedok svojim motorovým vozidlom vyšiel do pravotočivej zákruty, zbadal na zemi ležať človeka a všimol si rozbitý bicykel. Odstavil vozidlo a vystúpil spolu s manželkou. Na mieste bol prítomný žalobca, ktorý ležal na zemi a chrčal a jeho kamarát, ktorý volala záchranku, tá nechodila, tak ju volal nakoniec aj svedok. Na záchranku čakali pomerne dlho. Po jej príchode, táto zobrala žalobcu. Jeho kamarát svedka požiadal, či nemôže zobrať žalobcov bicykel. Svedok ho zobral k sebe domov a žalobcov kamarát si ho nasledujúci deň prišiel zobrať. Svedok uviedol, že na mieste nehody sa následne zišli viacerí ľudia. Svedok uviedol, že medzi tým, ako ho na ceste predbiehalo auto a momentom, kedy zastal na mieste nehody, prebehli sekundy, vzdialenosť týchto dvoch miest bola asi 15-20 metrov. Svedok ďalej konštatoval, že samotnú kolíziu nevidel. Nevedel, že bolo jeho povinnosťou volať políciu, chcel najskôr zachrániť človeka.
14. K tejto svedeckej výpovedi právny zástupca žalobcu dodal, že hoci nejde o svedka, ktorý by bol priamo pri kolízii motorového vozidla a žalobcu, ide o výpoveď podporujúcu tvrdenia žalobcu s poukazom na časové a skutkové súvislosti ním uvádzané. Právna zástupkyňa žalovaného opätovne poukázala na obsah uznesenia orgánu činného v trestnom konaní, kde je vyslovene uvedené, že na mieste dopravnej nehody sa pátralo po svedkoch a okrem poškodeného a svedka V., iní svedkovia zistení neboli. Taktiež v zmysle záznamu z dopravnej nehody ako jediný svedok bol uvádzaný pán V.. Okrem toho samotný svedok V. uviedol, že na mieste nehody bol sám. Rozporné sú svedecké výpovede aj s ohľadom tvrdení o následnom nakladaní s bicyklami. Pán V. tvrdil, že bicykle zobral domov, kdežto svedok R. tvrdil, že bicykel žalobcu zobral domov.
15. Svedkyňa R. R. uviedla, že pred dvomi tromi rokmi išla autom na chatu v W. spolu s manželom. Uviedla, že ich obiehalo auto, ako stúpali cestou do kopca. Následne videla na zemi cyklistu, manžel zastavil, obaja vystúpili, manžel volal pomoc. Záchranka dlho nechodila, pomoc musela byť volaná opätovne. Následne manžel zobral bicykel cyklistu na chatu. Časový úsek od momentu, kedy ich obiehalo auto do momentu zastavenia pri zranenom cyklistovi, určila na 5 až 10 sekúnd a odhadla vzdialenosť týchto miest na 10 až 20 metrov. Samotnú kolíziu medzi autom a cyklistom nevidela. Na mieste nehody boli, podľa svedkyne, viacerí ľudia.
16. Žalobca v rámci súhrnného stanoviska zdôraznil obsah dôkazov, vykonaných v súdnom konaní. V prvom rade poukázal na svedeckú výpoveď svedka I. V.. Ňou bolo v konaní preukázané, že dopravná nehoda sa stala tak, ako ju opísal žalobca. Okrem toho nemožno prehliadať ani obsah svedeckých výpovedí manželov R., ktorí síce moment kedy sa žalobca vyhýbal vozidlu nevideli, no od miesta nehody boli vzdialení len niekoľko metrov a popis skutočností prebiehajúcich pred nehodou sa plne zhoduje s výpoveďou svedka V.. Nemožno spochybniť hodnovernosť očitého priameho svedka, napriek tomu, že tento vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na mieste nehody neboli prítomní žiadny iný ľudia a že bicykel zobral domov. Tieto nezrovnalosti nemajú žiadny vplyv na to, že tento svedok opísal skutočnosti týkajúce sa samotného priebehu dopravnej nehody. Existencia nezrovnalostí je dôsledok dlhej doby, ktorá od nehody uplynula a stresu. Svedok nehodu nahlásil na linku 112, čím si splnil svoju povinnosť. Podľa názoru žalobcu, žiadny právny predpis neuvádza v akom časovom horizonte má byť dopravná nehoda zistená, ale ako jedinú podmienku vyplatenia náhrady škody uvádza, že dopravná nehoda musí byť zistená políciou. Nikde sa neuvádza, že nehoda musí byť zistená okamžite po jej vzniku. Neštandardný postup nahlásenia nehody polícii až rok po jej nastaní, odôvodnil tým, že po nehode sa v prvom rade snažil o zabezpečenie svojho vyliečenia a až potom začal uvažovať nad právnymi spôsobmi riešenia nehody a jej následkov. V tomto prípade sa jednalo o nepredvídateľnú situáciu, ktorej nastanie nezastrešuje konkrétne žiadny právny predpis. Skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii nie je uvedená skutočnosť, že k nehode došlo vyhýbaním sa motorovému vozidlu, nemôže byť brané na zreteľ pri zisťovaní spôsobu vzniku škody. Nie je povinnosťou zdravotníckeho zariadenia takéto informácie v zdravotnej dokumentácii uvádzať. Preto z jej obsahu nemožno vychádzať ako zo zdroja právneho posúdenia príčin a okolností dopravnej nehody. Žalobca v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu, čo potvrdzuje zdravotná dokumentácia, ktorá obsahuje aj rozbor krvi žalobcu. Žalovaný taktiež
nespochybnil výšku uplatňovaného nároku. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že jeho nárok je v konaní daný a preukázaný.
17. Žalovaný v záverečnom stanovisku opätovne zdôraznil neunesenie dôkazného bremena žalobcom v otázke existencie jeho pasívnej vecnej legitimácie. Svedkovia G. H. R. R. nevideli moment vzniku ujmy na zdraví, teda samotnú kolíziu. Okrem toho v uznesení Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bolo vyslovené uvedené, že na mieste dopravnej nehody sa pátralo po svedkoch a okrem žalobcu a svedka I. V., iní svedkovia neboli zistení. Okrem toho svedok nehody I. V. nenahlásil polícii dopravnú nehodu. Jeho výpoveď a výpoveď svedkov R. sa v niektorých bodoch vylučujú. Žalovaný zopakoval svoju prechádzajúcu skutkovú a právnu argumentáciu, kedy podľa jeho názoru nebol splnený primárny predpoklad a to preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané iba to, že žalobca dňa 3.5.2013 utrpel úraz pádom z bicykla. V zdravotnej dokumentácii bolo uvedené len to, že žalobca šiel dole s bicyklom a prepadol, priamo narazil do stĺpa. Svedok V. ani pri nahlasovaní nehody, túto neopísal tak, ako to uvádzal v konaní pred súdom. Žalovaný rovnako zotrval na svojej argumentácii ohľadne výkladu zákonného ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., kedy zo strany policajného orgánu nebol priebeh nehody zisťovaný, nebola zisťovaná prítomnosť alkoholu v krvi účastníkov nehody, neboli zisťované brzdné dráhy dopravných prostriedkov, rovnako sa nezisťovala správnosť jazdy. Žalobca preto nepreukázal vylúčenie svojej prípadnej spoluzodpovednosti na dopravnej nehode. Okrem uvedeného žalovaný zastával názor, že lekársky posudok, predložený žalobcom nebol vyhotovený v súlade so zákonnými predpismi.
18. Podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení novely č. 180/2013 Z.z. ( ďalej len " zákon o PZP") kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví, a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistení osoba.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o PZP podmienkou vzniku práv poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody.
Podľa § 24 ods. 5 veta prvá zákona o PZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 799 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni.
Podľa § 7 zákona č. 129/2002 Z.z. v integrovanom záchrannom systéme pôsobia a) základné záchranné zložky, b) ostatné záchranné zložky, c) útvary Policajného zboru.
Podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2002 Z.z. koordinačné stredisko zabezpečuje príjem tiesňového volania na linke tiesňového volania 112 a spracúva a vyhodnocuje informácie o tiesňovom volaní a zabezpečuje činnosť súvisiacu s poskytnutím pomoci v tiesni podľa odseku 3 písm. a).
Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2002 Z.z. koordinačné stredisko je oprávnené vydať pokyn príslušnej základnej záchrannej zložke na vykonanie zásahu, vyzvať niektorú z ostatných záchranných
zložiek na vykonanie zásahu alebo tiesňové volanie presmerovať na príslušné operačné stredisko tiesňového volania, dispečerské stredisko alebo operačné stredisko Policajného zboru.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku dopravnej nehody 3.5.2013 ( ďalej len "zákon o CP") účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o CP účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
19. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov a s prihliadnutím na znenie vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd ustálil, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať a osvedčiť dôvodnosť žaloby. Sporové konanie ovládané zásadou kontradiktórnosti, zakladá úspech sporovej strany na nepochybnom unesení dôkazného bremena, kedy musia byť preukázané základné skutkové okolnosti osvedčujúce danosť uplatňovaného nároku. V prípade, že sporová strana ( v tomto prípad žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú a teda nevytvárajú pravdivý a nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná. Súd v zmysle princípov Civilného sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom jeho rozhodnutie vo veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných prostriedkov. Ak teda rozhodujúce skutočnosti sú zrejmé len z jedného vykonaného dôkazu bez toho, aby nachádzali svoju skutkovú odozvu aj v obsahu iných predkladaných dôkazov, súd musí konštatovať záver o neexistencii konzistentného, nespochybniteľného a hlavne bez akýchkoľvek pochybností osvedčeného výsledku dokazovania v konaní.
20. Rovnako je zrejmé, že strana, ktorá v konaní neunesie dôkazné bremeno, nemôže by v konaní úspešná. Je výlučne na strane konania, aké dôkazy súdu predkladá. V prípade, že strana, uvedomujúc si rozpornosť obsahu vykonaných dôkazov, resp. neštandardnosť dôkaznej situácie, poukazuje na dôvody tohto stavu, majúce svoj pôvod výlučne v jej konaní, nemožno to pričítať v neprospech brániacej sa protistrany. V tomto prípade žalobca poukazoval na uplynutie dlhej doby od priebehu dopravnej nehody, stresovú situáciu za ktorej mala táto nastať, ako aj zdravotné problémy, ktoré mu zabránili riešiť situáciu bezprostredne po jej nastaní. Prísna kontradiktórnosť civilného sporového konania však neumožňuje reflektovať takéto skutočnosti v prospech žalobcu. Je povinnosťou sporovej strany pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov svojho procesného útoku. V prípade, že pred podaním žaloby si zabezpečovala jednotlivé dôkazy oneskorene a za okolností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o skutočnostiach nimi osvedčovanými, tento postup súd musí vyhodnotiť výlučne v jej neprospech.
21. Vychádzajúc z vyššie naznačených teoretickoprávnych úvah, súd v tomto konaní musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, kedy sa mu nepodarilo nepochybne a presvedčivo osvedčiť skutkový priebeh vzniku škody na jeho zdraví.
22. Ustanovenie § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. definuje podmienky vzniku povinnosti žalovaného plniť poistné plnenie z poistného garančného fondu v prípade že ku škode na zdraví došlo prevádzkou nezisteného motorového vozidla a za túto zodpovedá nezistená osoba. Ako ďalšiu podmienku v zmysle § 24 ods. 4 zákon požaduje zistenie nehody Policajným zborom ( ďalej len "PZ") po jej vzniku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k údajnej dopravnej nehode malo dôjsť 3.5.2013, čo nebolo medzi stranami sporné. Rovnako je preukázané, že k jej nahláseniu žalobcom príslušnému orgánu PZ došlo až po vyše roku, kedy záznam o jej priebehu bol spísaný až dňa 9.9.2014. Súd v tomto prípade súhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý spochybnil reálnu možnosť PZ riadne zistiť priebeh dopravnej nehody a to s prihliadnutím na časový odstup. Je zrejmé, že pri spísaní záznamu sa vychádzalo len z tvrdení žalobcu a svedka I.Á. V.. Neboli ( a ani nemohli byť) zisťované iné okolnosti vzniku nehody, teda napríklad to, či žalobca ako účastník cestnej premávky dodržoval svoje povinnosti, či opisu nehody zodpovedajú trasologické stopy na jej mieste a podobne. Okrem toho z vykonaného dokazovania v tomto konaní je zrejmé, že následne na mieste nehody boli prítomní okrem pána V. ďalší svedkovia, ktorí ale neboli pri zisťovaní nehody útvarom Policajného zboru vypočutí a ich účasť nebola reflektovaná. Jednoducho možno uzavrieť, že priebeh nehody opísal len žalobca ( ako poškodená osoba, ktorý ako sám uviedol pristúpil k tomuto kroku z dôvodu možnosti vymáhania si plnenia od
žalovaného) a jeho kamarát I. V., ktorého priateľský vzťah k žalobcovi vzbudzuje minimálne pochybnosti o jeho zaujatosti.
23. Pochybnosti ďalej vzbudzuje aj fakt, že k ohláseniu nehody došlo až po vyše roku od spornej udalosti. V tejto súvislosti vychádzajúc z § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 je zrejmé, že konkrétne toto citované ustanovenie neobsahuje požiadavku bezprostrednosti zisťovania nehody útvarom Policajného zboru. Podľa názoru súdu však nemožno toto ustanovenie vykladať výlučne prostredníctvom gramatického výkladu, ale treba aplikovať najmä výklad logický a systematický. Toto ustanovenie je preto potrebné interpretovať s prihliadnutím na kontext celého zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj na kontext zákonných ustanovení, na ktoré tento zákon priamo odkazuje ( najmä Občianskeho zákonníka). V prípade uplatnenia si plnenia poškodeného voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov zákon kladie na jeho konanie rovnaké požiadavky a vyžaduje splnenie rovnakých podmienok, za akých sa poskytuje poistné plnenie poisťovateľom ( § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z.) Znamená to, že aj v tomto prípade má poškodený právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti Kancelárii poisťovateľov ( analogicky v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001), avšak tento svoj nárok je povinný preukázať. § 15 ods. 1 priamo odkazuje na ustanovenie § 799 ods. 2 citovaného zákona, ktorý uvádza, že osoba, ktorej vzniklo právo na plnenie je povinná bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, podať jej pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov a predložiť potrebné doklady. Na základe vyššie uvedených logických zákonných analógií súd dospel k záveru, že celkový kontext zákona č. 381/2001 Z.z. kladie akcent na rýchlosť a bezprostrednosť zisťovania podstatných skutočností, ktorých splnením dochádza k vzniku nároku na plnenie. Bolo by neadekvátne sa domnievať, že v prípade nehody spôsobenej nezisteným motorovým vozidlom nezistenou osobou by zákonodarca nemal vôľu legislatívne upraviť povinnosť prešetrenia nehody bezprostredne po jej nastaní. V prvom rade už samotné okolnosti nehody ( kedy by táto mala byť spôsobená nezisteným subjektom) vyžadujú promptný zásah príslušného policajného orgánu. Taktiež by absencia bezprostrednosti konania v podstate umožňovala vznik absurdných situácií, kedy by k prešetrovaniu dopravných nehôd a teda i trestných činov s nimi spojených, mohlo dôjsť aj niekoľko rokov po ich priebehu, čo by znižovalo možnosť riadneho zistenia ich priebehu. V prípade uplatňovania nároku voči Kancelárii je takýto výklad odôvodnený tým, že aj samotná Kancelária má právo na predloženie relevatných a obsahovo nepochybných dôkazov osvedčujúcich vznik jej povinnosti plniť. Záverom súd uvádza, že ak zákon vyžaduje bezprostrednosť v prípade uplatnenia si plnenia voči poisťovni, rovnako treba vyložiť nutnosť dodržania bezprostrednosti aj v prípade uplatňovania si nároku voči Kancelárii. Ak totiž žalobca, ako poškodený, začal riešiť podmienku uplatnenia nároku ( zabezpečenie zistenia nehody útvarom PZ) až vyše roka po samotnej nehodovej udalosti, nedodržal podmienku bezprostrednosti konania, znemožnil PZ vykonať riadne prešetrenie nehodového deja a teda mu neumožnil nehodu zistiť tak, ako to predpokladá zákon. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na použitie výrazového prostriedku " zistiť nehodu", ktorá je použitá v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa názoru súdu aj toto zákonné ustanovenie treba vykladať tak, že príslušný útvar PZ musí okolnosti, priebeh a rozsah nehody zistiť bez pochybností. Ak v konaní o uplatnenie si plnenia voči Kancelárii podľa § 24 zákona č. 381/2001, vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré spochybňujú závery uvedené v zázname o dopravnej nehode ( zhotovenom vyše roka po jej priebehu), je dôvodný záver o nesplnení podmienky riadneho zistenia priebehu nehody tak, ako to má na mysli zákon.
24. Názor súdu, že nemožno vychádzať zo záznamu o dopravnej nehody ako z listiny relevatne opisujúcej priebeh nehodového deja, podporujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Sú to v prvom rade rozpory v svedeckých výpovediach vypočutých svedkov. Svedok V. súdu uviedol, že na mieste nehody neboli žiadni iní ľudia, pričom obaja svedkovia R. túto skutočnosť vyvrátili, keď potvrdili nielen svoju prítomnosť, ale aj prítomnosť iných ľudí. Svedok V. tiež súdu uviedol, že následne bicykle odniesol z miesta nehody, pričom svedkovia R. uvádzali, že jeden z bicyklov na žiadosť p. V. uskladnili u seba na chalupe. Svedok V. súdu uviedol, že priebeh nehody tak ako ho opísal súdu ( teda s uvedením, že žalobca sa vyhýbal oproti idúcemu motorovému vozidlu) nahlásil aj koordinátorovi na linke 112. Po vypočutí si všetkých troch telefónnych záznamov však súd musí konštatovať nepravdivosť tvrdenia svedka. Je totiž zrejmé, že ani v jednom z telefonátov nie je spomenuté, že by k zraneniu žalobcu došlo v súvislosti s akoukoľvek dopravnou nehodou. Koordinátorovi bola podaná len informácia, že volajúceho kamarát spadol z bicykla a že je zranený. Preto ani nemožno konštatovať porušenie povinnosti koordinátora, ktorý na základe podanej informácie nemal dôvod zabezpečiť prítomnosť útvaru PZ. Aj tu je nutné dodať, že svedok V., bol v momente údajnej dopravnej nehody jej účastníkom v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 8/2009 a
teda mu vznikla zákonná povinnosť nahlásiť nehodu policajtovi. Toto však neurobil, čo opätovne znižuje dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu o priebehu konania. Priebeh nehody svedok neopísal ( napriek tomu, že to na pojednávaní tvrdil) ani koordinátorovi hovoru na linke 112 a teda ani týmto spôsobom nezabezpečil prítomnosť PZ na mieste nehody. Týmto svojim konaním znemožnil riadne zistenie priebehu nehody. Súd preto svedeckú výpoveď I. V. nemôže hodnotiť ako plne dôveryhodnú, nakoľko hoci v otázke opisu priebehu nehodového deja bola jednoznačná, nebola podporená žiadnymi inými relevatnými dôkazmi a pri opise ostatných skutočností súvisiacich s nehodou sa vo viacerých skutkových bodoch ukázala ako nepravdivá. Právny zástupca žalobcu vysvetľoval nezrovnalosti vo svedeckej výpovedi I. V. jednak časovým odstupom, ale aj stresom, ktorý svedok prežíval pri nahlasovaní nehody. Ako už ale bolo vyššie v odôvodnení naznačené, tieto dôvody súd nemôže vyhodnotiť v neprospech žalovaného.
25. Ďalším dôvodom prijatia záveru o nepreukázaní spôsobenia nehody neznámym motorovým vozidlom a neznámym vodičom, je ten, že dôkazné prostriedky, predkladané žalobcom, spolu obsahovo nekooperovali. Žalobca staval osvedčenosť svojho nároku na výpovedi očitého svedka I. V.. Nakoľko jeho výpoveď, ako bolo vyššie naznačené, sa ukázala v niektorých tvrdeniach ako vyslovene nepravdivá, súd pristúpil k vykonaniu aj nepriamych dôkazov. Svedkovia R. súdu opísali len skutočnosti, ktoré sami empiricky vnímali, avšak ani jeden z nich nebol svedkom priebehu samotnej nehody. Hoci tvrdili, že zaznamenali, že ich obieha šedý automobil, samotný stret nevideli. Taktiež opis údajného vyhýbania sa automobilu žalobcom nebol predmetom hlásenia na linke 112. Nepriamo súd odkazuje aj na obsah lekárskych správ, kde opis vzniku poškodenia zdravia uvádza len pád z bicykla a narazenie do stĺpu ( v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca bol po prijatí na ošetrenie pri vedomí, orientovaný a adekvátne odpovedal). Ak teda zostalo tvrdenie žalobcu a svedka V. ( ktorý je jeho kamarátom) o priebehu nehody jediným zdrojom skutkových tvrdení, na ktoré odkazuje žalobca v konaní, pričom nie je podporené žiadnym iným priamym dôkazom, súd musí konštatovať neunesenie dôkazného bremena. V neprospech žalobcu súd teda vyhodnotil jednak oneskorené oznámenie nehody útvaru PZ, kedy ju tento za žiadnych okolností nemohol presne a nepochybne zistiť, skutočnosť, že svedok V. nenahlásil dopravnú nehodu polícii, hoci to bola jeho zákonná povinnosť ( a neznalosť zákona neospravedlňuje), neopísanie údajného priebehu nehody koordinátorovi na linke 112 ( hoci to svedok V. súdu tvrdil), absenciu iných svedkov, ktorí by mohli súdu priebeh nehody opísať.
26. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v súvislosti s nehodou spôsobenou prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba. Okrem toho nebola splnená ani podmienka riadneho a bezprostredného zistenia nehody útvarom PZ, nakoľko k vyhotoveniu záznamu došlo až po vyše roku od nehody a to len na základe tvrdení jedného poškodeného a svedka, bez preskúmania iných dôkazov na mieste nehody. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.