Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/92/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT Slovakia, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 45 882 053, v konaní zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., 2/ W. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. rad XXX/XX, M., t.č. F. strana XXX/X, M., o zaplatenie sumy 10.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- € od 14.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 5.2.2015 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 10.000,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že žalovaní s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 9.6.2005 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaní si svoju povinnosť riadne a včas nesplnili, preto veriteľ ku dňu 8.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa 13.1.2015) dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 10.000,- €. Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie túto dlžnú sumu spolu so zmluvným úrokom vo výške 7,40 % ročne a úrokom z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 14.1.2015 (dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky) do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 2. Po podaní žaloby vzal žalobca podanú žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/92/2015-199 zo dňa 4.11.2015. Po právoplatnosti predmetného uznesenia predmetom konania zostal uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania.

3. Žalovaná v rade 1/ sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala.

4. Žalovaný v rade 2/ skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

5. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovanej v rade 1/. Vo veci po vypočutí si prednesu žalovaného v rade 2/ a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o splátkovom úvere,

výzvou na úhradu omeškaných látok, kópie doručeniek, výzvy, kópie doručeniek, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkami, oznámení o postúpení pohľadávok, vyčíslenia pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok, prehľadom sadzieb, doplnením žaloby, potvrdením o zmluvnom vzťahu, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, špecifikáciou a čiastočným späťvzatím žaloby, výpismi z účtu, sadzobníkmi poplatkov, uznesením č.k. 14C/92/2015-199 zo dňa 4.11.2015, ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0032/2015/CE zo dňa 13.1.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je predmetom tohto konania. V zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, pohľadávka voči žalovaným v čase postúpenia predstavovala sumu 32.904,77 € pozostávajúcu z istiny 22.608,23 €, zmluvných úrokov vo výške 793,80 € a úrokov z omeškania vo výške 9.428,39 €. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 26.1.2015.

7. Ako vyplynulo zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212029614, žalovaní v rade 1/ a 2/ túto uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu dňa 9.6.2005. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 20.248,29 € (610.000,- Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 4.337,- Sk v období od 20.12.2005 do 20.5.2030. V zmluve bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4.000,- Sk a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne. Úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 7,40 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.2.2012, týmto podaním právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/, že pre porušenie zmluvných podmienok vyhlásil ku dňu 8.2.2012 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžnú sumu vyčíslil vo výške 23.570,36 € a žalovaných vyzval na jej zaplatenie. Predmetné oznámenie prevzala žalovaná v rade 1/ dňa 16.2.2012 a žalovaný v rade 2/ dňa 17.2.2012.

8. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 26.10.2016 uviedol, že dlh, ktorý je predmetom konania, vznikol v čase trvania jeho manželstva so žalovanou v rade 1/. Dlh, ktorý bol viazaný na nehnuteľnosť, v ktorej bývali, bola v rámci dražby predaná. On v tejto nehnuteľnosti od rozvodu manželstva v roku 2009 nebýval. Doplnil, že v čase uzavretia úverovej zmluvy boli on i žalovaná v rade 1/ zamestnaní a mali dobrý príjem. Úver si brali za účelom kúpy domu. Bolo to v roku 2005. V roku 2009 sa jeho manželstva rozpadlo. Žalovaná v rade 1/ sa s ním nechcela dohodnúť ani na vyporiadaní BSM. Konštatoval, že o existencii dlhu voči žalobcovi vie. Dlžnú sumu však uhradiť nevie. Má v starostlivosti dcéru. Žalovaná v rade 1/ výživné na toto dieťa neplatí, za ktoré konanie bola aj odsúdená, a preto poberá od štátu náhradné výživné. K svojim majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný v evidencii nezamestnaných úradu práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške cca. 63,- € mesačne a tiež náhradné výživné vo výške cca. 27,- € mesačne. Spolu s dcérou bývajú v rodinnom dome jeho rodičov, kde býva aj jeho matka. Otec mu zomrel, dedičské konanie po ňom však doposiaľ nie je ukončené. Pomýšľa nad vyhlásením osobného bankrotu.

9. Predmetom konania v tejto veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.000,- € (titulom dlžnej istiny) ako aj uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny od 14.1.2015 do zaplatenia.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, strana 29-34) túto smernicu je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

11. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná v celom rozsahu dôvodne. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere riadiacej sa ustanoveniami § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.6.2005 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 20.248,29 €, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami v období od 20.12.2005 do 20.5.2030. Tiež mal preukázané, že žalovaní svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere riadne a včas neplnili, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 8.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru. Svoju pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 23.570,36 €. Pohľadávka titulom zmluvy o splátkovom úvere bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0032/2015/CE zo dňa 13.1.2015) a táto predstavovala sumu vo výške 32.904,77 €, z ktorej si žalobca ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatnil v tomto konaní na zaplatenie sumu dlžnej istiny vo výške 10.000,- € ako aj úrok z omeškania z dlžnej istiny. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ existenciu ani výšku dlhu nepopierali a v konaní tiež nepreukázali, že došlo k zániku záväzku splnením alebo iným spôsobom, súd si postupujúc podľa § 186 ods. 2 osvojil skutkový stav založený na zhodnom tvrdení strán sporu. Preto podanej žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 14.1.2015 do zaplatenia, keď

zo strany žalobcu bol úrok z omeškania uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a žalovaní k tomuto dňu (ktorý bol dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky) už boli v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

13. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.