Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/319/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Q. X, P. O. P. XXX, XXX XX P., proti žalovanému: Ján Kučerík, živnostník so sídlom Krásno nad Kysucou 91, IČO: 46 807 128, o zaplatenie 204,87 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/306/2015-36 zo dňa 14.03.2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v poradí druhom a treťom výroku z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobcu proti v poradí prvému výroku rozsudku okresného súdu o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6,68 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol (v poradí druhý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (v poradí tretí výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 204,87 eur s úrokom z omeškania bližšie špecifikovaným v žalobe, ako i náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 prevzal pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a. s., ktorú mal voči žalovanému vo výške 204,87 eur s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr č. 7212577612, č. 7211462004 a č. 7210452363. Okresný súd postupom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Vyšiel zo zistenia, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom právny predchodca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. U žalovaného síce ide o fyzickú osobu - podnikateľa, ale zo zmlúv, ktoré uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol žalovanému poskytnutý úver na účely jeho podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru, že nárok žalobcu z faktúry č. 7210452363 vo výške 198,19 eur je premlčaný, nakoľko predmetná faktúra bola splatná dňa 25.10.2012 a žalobca uplatnil nárok na súde až dňa 30.10.2015. Na základe uvedeného zistenia potom uplynula zákonom stanovená všeobecná 3- ročná premlčacia lehota. Čo sa týka nárokov žalobcu vyplývajúcich z faktúr č. 7212577612 a č. 4211462004, tieto nároky okresný súd nevyhodnotil ako premlčané, pri rozhodovaní o týchto nárokoch žalobcu však vyšiel zo záveru, že žalovaný po postúpení pohľadávok čiastočne svoj dlh uhradil, a to dňa 03.09.2014 vo výške 29,50 eur, dňa 16.09.2014 vo výške 29,50 eur a dňa 15.10.2014 vo výške 29,50 eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dlh žalovaného voči žalobcovi činí sumu 6,68 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol neúspešný iba v nepatrnej časti, by mu prináležala náhrada trov konania, ktorú si však neuplatnil.

2. Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu napadol odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že ním uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodatku k tejto zmluve, ktoré boli uzavreté dňa 25.09.2012 a zároveň ktoré boli uzavreté so žalovaným ako podnikateľským subjektom. Vyššie označená zmluva a dodatok teda nemajú spotrebiteľský charakter, nakoľko žalovaný v prejednávanej veci nemá postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie tak nesprávne použil ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Skutočnosť, že zmluvu o pripojení žalovaný uzatvoril ako podnikateľský subjekt, bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, čomu nasvedčuje aj objednaný program služieb „Biznis Star IV“, ktorá služba sa týka podnikateľov. Napadnutý rozsudok je nesprávny i v časti započítania úhrad zo strany žalovaného, ktoré zaplatil pred podaním žaloby. V súlade s ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka platby zo strany žalovaného boli započítané na úhradu najskôr splatného záväzku vyplývajúceho z neuhradenej faktúry č. 7210452363 splatnej dňa 25.10.2012. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní si ani neuplatňovali nárok z titulu neuhradenej faktúry č. 7210452363 splatnej dňa 25.10.2012 v celom rozsahu (198,19 eur), ale len v rozsahu nesplatenej časti 109,69 eur. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 364 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v poradí druhom a treťom výroku zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ odvolanie žalobcu smerovalo i proti v poradí prvému výroku rozsudku okresného súdu, odvolanie žalobcu v tomto smere podľa § 386 písm. b/ odmietol.

5. Odvolací súd po preskúmaní v poradí druhého výroku rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vychádza z nesprávnych skutkových zistení, tieto jeho zistenia (uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku) sú vo svojej podstate len úvahou súdu prvej inštancie bez opory v dôkazoch predložených žalobcom. Už s ohľadom na samotnú skutočnosť, že žalovaný je živnostník a tiež s ohľadom na obsah zmluvy o poskytnutí verejných služieb a jeho dodatku mal súd prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie a výsluchom účastníkov zisťovať či v prípade zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným išlo o zmluvu spotrebiteľskú alebo nie. Bez náležitého objasnenia veci v tomto smere sú potom ďalšie závery súdu prvej inštancie o premlčaní niektorých nárokov žalobcu predčasné.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vypočuje žalovaného na okolnosti uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane jeho dodatku zo dňa 25.09.2012 a po riadnom vykonaní dokazovania vo veci opätovne rozhodne s tým, že sa v novom rozhodnutí vysporiada i s námietkami žalobcu ohľadne započítania platieb žalovaného na jeho predchádzajúce faktúry.

7. Pokiaľ žalobca podal odvolanie i proti v poradí prvému výroku rozsudku okresného súdu, ktorý bol pre neho priaznivý, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430