Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-38-2014.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. R. V., N.. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov matky M. Č., N.. XX.X.XXXX, A. R., A. Č.. X a otca V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. R., Q. E. XXXX/X, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, Zimná 62, Spišská Nová Ves, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/145/2011-12 zo dňa 3.8.2011 a to tak, že zveruje mal. R. V., N.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.
Súd určuje výživné matke na mal. R. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
Súd styk matky s maloletou neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa podal na tunajšom súde dňa 4.3.2014 návrh, ktorým žiadal, aby mal. R., N.. X.X.XXXX, bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30,- eur od právoplatnosti rozsudku.
2.Návrh odôvodnil tým, že tunajší súd rozsudkom sp. zn. 15P/145/2011-12 zo dňa 3.8.2011 zveril mal. R. V., N.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, súd otca zaviazal platiť výživné k rukám matky vo výške 50,-eur mesačne, počnúc od 1.8.2011. Predmetný rozsudok vychádzal z návrhu, kedy rodičia maloletej nezdieľali spoločnú domácnosť. Otec ďalej uviedol, že voči tomuto návrhu nemal žiadne výhrady, nakoľko výkon jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej bol viac ako korektný a ani stretávanie sa s maloletou nebolo problematické, preto súd v celom rozsahu návrhu matky vyhovel. Po vydaní rozhodnutia nedošlo k žiadnym vážnejším nedorozumeniam medzi matkou a otcom maloletej. Matka dokonca nebránila širšiemu kontaktu maloletej nielen s otcom, ale aj s jeho rodičmi. Otec v tom čase väčšinou pracoval v Dánsku, okrem pravidelného platenia výživného, ochotne prispieval aj nad rámec výživného. Po návrate z cudziny otec mal informácie, že matka sa chystá vycestovať do Veľkej Británie spolu so svojimi deťmi a začať tam nový život. Medzi rodičmi maloletej R. vznikli následne problémy, narušili sa vzťahy nielen medzi rodičmi maloletej, ale aj so starými rodičmi zo strany otca. Styk starých rodičov bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/80/2012-29 zo dňa 10.1.2013, návrhu starých rodičov súd vyhovel. Situácia sa medzi rodičmi vyhrotila natoľko, že matka dňa 16.8.2013
odišla s maloletou do Veľkej Británie s tým, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny oznámila, že odchádza na plánovanú dovolenku s vedomím a súhlasom otca. Na podnet otca do vyriešenia tejto situácie vstúpilo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže so sídlom v Bratislave. Vo Veľkej Británii na pojednávaní dňa 5.11.2013, kde bol osobne prítomný aj otec, príslušný súd v Londýne nariadil návrat mal. R. spolu s matkou na Slovensko, a to pod hrozbou jej trestného stíhania na území Veľkej Británie za trestný čin medzinárodného únosu dieťaťa. Otec podal návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej z dôvodu, že nemohol očakávať nápravu vzťahov s matkou mal. R. týkajúcich sa akýchkoľvek kompromisov pri jej výchove. Z dôvodu zabezpečenia starostlivosti maloletej zanechal otec prácu v zahraničí a zariadil si svoje pracovné aktivity tak, aby ich mohol vykonávať v mieste svojho bydliska. Matka má ešte štyri deti, ktoré pochádzajú z dvoch vzťahov, naďalej plánovala trvale sa usadiť vo Veľkej Británii, spolu s priateľom, s ktorým spoločne má dve maloleté detí, priateľ je zamestnaný vo Veľkej Británii, majú prenajatý trojizbový dom. Za účelom riešenia vzájomných konfliktov medzi rodičmi súd vo veci úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. R. ustanovil znalkyňu W.. K. Š., ktorá vo svojom Znaleckom posudku č.6/2015 zo dňa 30.1.2015 posúdila celkové schopnosti a osobnostné predpoklady oboch rodičov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú so záverom, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť starostlivosť mal. R., intelektovo je jednoznačne viac spôsobilý otec. Taktiež otec má lepšie finančné zázemie, matka je t.č. na materskej dovolenke, nemá stabilný príjem a je odkázaná na materiálnu pomoc zo strany otcov svojich deti. Znalkyňa skonštatovala, že najvhodnejším riešením starostlivosti o mal. R. by bolo, keby matka ostala žiť na území Slovenska a mal. R. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom.
3.V priebehu konania rodičia mal. R. uzavreli mimosúdnu dohodu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Levoči, ktorá bola podkladom na rozhodnutie súdu, v zmysle ktorej sa mal. R. zverila do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sa matka zaviazala uhrádzať k rukám otca, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Rodičia sa dohodli, že styk matky s mal. R. nie je potrebné upravovať. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu, že žije vo Veľkej Británii a má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti.
4.Kolízny opatrovník navrhol, aby súd rozhodol v zmysle predmetnej rodičovskej dohody.
5.Z vykonaného dokazovania, z výsluchu rodičov a z listinných dôkazov vyplynulo, že rodičia sú rodičmi maloletej, nežijú v spoločnej domácnosti.
6.Matka maloletej žije vo Veľkej Británii, t.č. je na materskej dovolenke, poskytuje osobnú starostlivosť dvom maloletý deťom, maloletý syn trpí závažným ochorením, žije s priateľom, ktorý je otcom týchto maloletých detí.
7.Otec maloletej býva u svojich rodičov v trojizbovom byte. Pracuje ako C. na základe dohody o pracovnej činnosti, jeho príjem je vo výške 25-30 eur, na „tringeltoch“ má 400-450,- eur mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Podieľa sa na úhrade nákladov v domácnosti jeho rodičov, finančne im prispieva 100,- eur mesačne. Rodičia otcovi pomáhajú pri výchove mal. R.. Okrem mal. R. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
8.Mal. R. navštevuje Základnú školu v R., je žiačkou 2. triedy. Podľa vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, maloletá má dobrý vzťah k otcovi a jeho rodičom, aj k matkiným rodičom. Je rozumovo vyspelá, podľa kolíznej opatrovníčky dá sa dôverovať vyjadreniam maloletej.
9.Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
20.Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
23.V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
24.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26.Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
27.Podľa § 111 C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého,
28.Podľa § 112 ods. 1 Cm.p.,MP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
29.Podľa § 116 C.m.p., ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
30.Podľa § 38 ods. 1 Cm.p., ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
31.Podľa § 38 ods. 2 C.m.p., názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
32.Podľa § 122 C,m.p., ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
33.Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že mimosúdna dohoda rodičov tvorí základ tohto rozhodnutia, nakoľko je v nej vyjadrená vôľa oboch rodičov, ako zabezpečovať výchovu spoločnej dcéry. Je v záujme maloletej R. mať vzťah s oboma rodičmi bez akýchkoľvek rodičovských nedorozumení, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34.Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35.Podľa § 57 Cm.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36.Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37.O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 C.m.p. súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 C.m.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 376 C.m.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej „EP“) ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e)predajom nehnuteľnosti, f)predajom podniku, g)príkazom na zadržanie vodičského preukazu.