Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1209/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: T. F., nar. XX.XX.XXXX, občana SR, bytom M., Q. U. č. XX/XX, práv. zast. JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 7269/20A proti odporcom: 1/ L. s. r. o. so sídlom v F. nad F., L. č. XXXX, IČO 35 911 697, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského č. 69, IČO: 36 789 925 a 2/ L. U. F. " F." Q. U. č. XXX/XX, M., IČO: 34 056 122, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.6.2015, č. k. 11C/124/2010-206, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej žalovaným 1/, t.j. vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54 %.

III. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie náhrady škody v sume 391,80,-€ pozostávajúcej z 90 eur za práce na oprave zavlhnutého muriva, z 2 x 139 eur za bitúmenový tmel, zo 7,30 eur za poštovné a zo 16,50 eur správny poplatok. Od žalovaného 2/ požadoval, aby do 30 dní od právoplatnosti rozsudku bezplatne odstránil stekanie vody zo striešky nad balkónom aj lodžiou bytu č. 44 na okrajové dlaždice, odstránil neodstránený starý (pôvodný) náter na kovových konštrukciách balkóna a lodžii, previedol druhý izolačný náter cementovej mazaniny pod dlaždicami.

2. Žalobe v časti o zaplatenie náhrady škody 90 eur vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol na základe právneho posúdenia podľa § 417 a § 420 OZ. K dôvodom uviedol, že v dôsledku neodborne vykonanej práce pri výmene striešky nad markízou v byte č. 44, ktorú vykonal žalovaný 1/ z vlastnej iniciatívy a mimo pôvodne zmluvne dohodnutých prác so žalovaným 2/ v rámci zateplenia, došlo ku vzniku škody na byte č. 44, ktorá spočívala v nákladoch na opravu zavlhnutého muriva a stien vo výške 90 eur. V zostávajúcej časti uplatnenej náhrady škody voči žalovanému 1/ súd žalobu zamietol, pretože prostriedky s názvom STR.BITUM.TMEL310CIE sa používajú na opravu poškodených miest a vyplňovanie úbytkov strešných krytín za účelom miestneho utesnenia hydroizolácie a na nátery podzemných častí stavieb a z výpovede samotného navrhovateľa vyplýva, že striešku sám nikdy z

vonkajšej časti neopravoval a na odstránenie plesne z vnútorných stien v izbe používal prípravok SAVO, resp. práce mu vykonávala poverená firma. Zaplatený správny poplatok v sume 16,50€ za podanie návrhu na preskúmanie kolaudačného rozhodnutia nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vlhnutím bytu navrhovateľa. Poštovné v sume 7,30€ za korešpondenciu s jednotlivými inštitúciami v súvislosti s odstraňovaním vád diela nepovažoval za dôvodné nahradiť, pretože nebolo preukázané, či náklady na poštovné majú vôbec nejakú príčinnú súvislosť s uplatneným nárokom na náhradu škody v tejto veci.

3. Čo sa týka nároku voči žalovanému 2/ ako spoločenstvu vlastníkov bytov, tento formulovaný ako odstránenie závady, spočívajúcej v stekaní vody so striešky nad balkónom a loggiou bytu č. 44 na okrajové dlaždice, súd prvej inštancie neuznal za opodstatnený pretože ide o nevykonateľný petit. Žalobcom navrhnuté opatrenia neboli podľa súdu prvej inštancie formulované tak, aby odstránili vlhnutie steny v jeho byte a vznik plesne a preto súd takto formulovaný nárok ako nedôvodný zamietol. Ďalšie požiadavky žalobcu, aby žalovaný 2/vykonal ním požadované práce, bez toho, aby žalobca zdôvodnil ich potrebu, mal súd prvej inštancie za bezzákladný nárok. Samotná skutočnosť, že žalobca platí poplatky do fondu opráv neznamená možnosť domáhať sa akýchkoľvek opráv v byte súdnou cestou priamo od žalovaného 2/ bez toho, aby sa vec riešila postupom podľa zákona o bytoch. Žalobcom požadované práce podliehajú riadnemu schvaľovaciemu procesu a súhlasu potrebnej väčšiny vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov. Vlastníci bytov formulovali jednoznačne, ako vyplýva zo stanoviska odporcov 1/ a 2/ v zmluve o dielo č.1-2/2005 a v projektovej dokumentácii, aké konkrétne práce sa majú pri zateplení a oprave balkónov vykonať a odstránenie starých balkónových náterov medzi ne nepatrilo. Nebolo preukázané, že druhý izolačný náter cementovej mazaniny pod dlaždicami sa nevykonal v súlade so zmluvou o dielo. Pokiaľ žalobca vznáša požiadavky na práce aké požaduje žalobou od žalovaného 2/ musí sa podľa súdu prvej inštancie najskôr s takouto požiadavkou obrátiť na spoločenstvo vlastníkov bytov. Až v prípade prehlasovania na schôdzi vlastníkov bytov môže uplatniť takýto nárok v lehote na súde. V konaní sa nepreukázalo, že by navrhovateľ žiadal z poplatkov do fondu práv takéto nároky, ani že by sa potrebné kvórum vlastníkov bytov na schôdzi jeho požiadavkou na takéto opravy vôbec niekedy zaoberalo a o tom hlasovalo.

4. O trovách konania žalovanému 2/ súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 391,80€ a bol úspešný v časti priznania sumy 90€, teda vo väčšej časti bol v spore neúspešný. V 23% mal navrhovateľ úspech v 77% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 54%. Pretože žalovaný 1/ vyčíslil trovy až po lehote podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p., priznal mu súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. iba náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, a to 54% zo sumy zloženej a spotrebovanej zálohy na znalca v sume 54,72 €.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do zamietavej časti podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti nároku voči žalovanému 2/ na odstránenie závady spočívajúcej v stekaní vody zo striešky nad balkónom na okrajové dlaždice. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval v tomto smere za právny formalizmus, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Až odborník na mieste samom by mal zhodnotiť akým spôsobom odstrániť závadu a nebolo správne požadovať od žalobcu, aby konkrétny spôsob odstránenia uvedenej závady formuloval v žalobe.

6. Ohľadom nároku na náhradu škody súd prvej inštancie síce zdôvodnil zamietnutie uplatňovanej náhrady škody vo výške 2 x 139 eur za bitúmenový tmel, ale nevysporiadal sa so zamietnutím náhrady škody za poškodenú maľovku. Aj ohľadom náhrady škody za kúpu bitúmenového tmelu však dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že na odstránenie plesne používal žalobca prípravok Savo, uviedol žalobca až vo výpovedi na poslednom pojednávaní, pričom na predchádzajúcich pojednávaniach vo svojej výpovedi jasne deklaroval odstraňovanie a spôsob odstraňovania plesne bitúmenovým tmelom. Tieto predchádzajúce vyjadrenia žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil.

7. Za nesprávny považoval žalobca tiež záver súdu prvej inštancie, že odstránenie stekania vody zo striešky na okrajové dlaždice by nemalo za následok zamedzenie vlhnutia stien a tvorby plesne v byte žalobcu.

8. Odvolanie proti rozhodnutiu podal tiež žalovaný 1/, ktorý nesúhlasil s výrokom o trovách konania, pretože pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p., teda takom ako bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 15.6.15, nie je stanovená povinnosť vyčísliť trovy konania do troch dní od jeho vyhlásenia, pretože o výške náhrady trov sa tu rozhoduje až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku.

9. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

10. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného 2/ podané nebolo.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti o veci samej ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a v napadnutej časti o trovách konania zmeniť podľa § 388 CSP.

12. Odvolacie konanie bolo v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a od 1.7.2016 je podľa § 380 ods. 1 ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania. To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a postupov súdu prvého stupňa, o ktorých odvolateľ tvrdí, že správne neboli. Pokiaľ teda aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní namietaná, odvolací súd nie je oprávnený tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť rozhodnutie o odvolaní. Prekročil by tým odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového konania. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zaoberal iba odvolateľom tvrdenými pochybeniami zo strany súdu prvej inštancie.

13. Čo sa týka nároku na náhradu škody, žalobca napadnutému rozsudku vytýka, že sa nevysporiadal so zamietnutím náhrady škody za poškodenú maľovku. Žalobou uplatnená náhrada škody pozostávala zo zaplatenej faktúry na 90 eur za opakované práce na oprave zavlhnutého muriva a odstránenie plesní, hĺbkový a ochranný náter, vysprávky a maľovku, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené. Zamietnutá časť žaloby potom pripadá na bitúmenový tmel, poštovné a správny poplatok. Je teda zrejmé, že zamietavá časť rozhodnutia sa netýkala poškodenej maľovky, a nebol preto dôvod, aby sa súd prvej inštancie v odôvodnení zamietavej časti poškodenou maľovkou zaoberal.

14. Ďalej žalobca namieta hodnotenie dôkazu jeho výpovede ohľadom použitia bitúmenového tmelu. Je pravdou, že vyhodnotením všetkých výpovedí žalobcu nemožno prijať záver, že by žalobca používal iba prostriedok Savo. Súčasne však z jeho vyjadrenia, že z vonkajšej strany sám žiadne opravy nevykonával a z určenia bitúmenového tmelu tak ako ho zistil súd prvej inštancie vyplýva jednoznačný záver, že vlhkosť stien a vznik plesní na nich nebolo možné účinne riešiť bitúmenovým tmelom jeho aplikáciou v interiéry. Vzhľadom na neopodstatnenosť nákladov na bitúmenový tmel pri opatreniach žalobcu vykonaných proti vlhnutiu a plesneniu stien, bol správny záver súdu prvej inštancie, že náklady na zakúpenie bitúmenového tmelu nepredstavujú škodu na strane žalobcu.

15. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie, že odstránenie stekania vody zo striešky na okrajové dlaždice by nemalo za následok zamedzenie vlhnutia stien a tvorby plesne v byte žalobcu, tento plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu. V uvedenej otázke možno vychádzať zo znaleckého posudku č. 86/2011 vypracovaného v konaní znalcom Ing. Františkom Nekorancom. Z neho vyplýva, že príčinou vlhnutia izby s balkónom v byte č. 44 je zatekanie dažďovej vody cez nevhodne oplechovanú markízu (striešku) nad balkónom. Stekanie vody zo striešky na dlaždice nespôsobuje vlhnutie ani pleseň a docieliť, aby v prípade veterného počasia s dažďom nebola na balkónových dlaždiciach žiadna voda nie je možné technicky zabezpečiť inak, než hermetickým uzavretím celého balkóna. Toto opatrenie však nijako nezmení skutočnosť, že steny v byte navrhovateľa zostanú vlhké a bude sa tam stále tvoriť pleseň. Uvedený odborný záver znalca zodpovedá pravidlám logického myslenia, a nie je preto daný dôvod pochybovať o jeho správnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie z neho vychádzal pri zamietnutí nároku voči žalovanému 1/ na odstránenie stekania vody zo striešky na okrajové dlaždice ako tvrdenej príčiny vlhnutia stien bytu žalobcu, bolo jeho rozhodnutie aj v tejto časti správne.

16. Napokon sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom ohľadom nevykonateľnosti nároku voči žalovanému 2/ na odstránenie závady spočívajúcej v stekaní vody zo striešky nad balkónom na okrajové

dlaždice. Stotožňuje sa so žalobcom, že nie sú dané nedostatky formulácie žaloby, pokiaľ žalobca žiadal odstrániť stav a neformuluje priamo opatrenia, ktoré sú na to potrebné. Napriek tomuto nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie nebolo možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť, pretože ďalší dôvod, ktorý pre zamietnutie tejto časti návrhu uviedol súd prvej inštancie bol správny. Pokiaľ sa totiž vlastník bytu mieni domáhať úprav, či opráv spoločných častí domu, ktorou je aj prestrešenie najvyššieho balkóna (strecha v zmysle § 2 ods. 4 Zák. č. 182/1993), musí byť táto požiadavka prejednaná na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá je priestorom na rozhodovanie o spoločných častiach domu v zmysle § 14 Zák. č. 182/1993. Bez rozhodnutia schôdze vlastníkov nemôže spoločenstvo vykonávajúce správu domu vykonávať opravy, či úpravy spoločných častí domu len na základe žiadosti vlastníka bytu, a preto nemôže byť spoločenstvu takáto povinnosť ani uložená súdom. Súdna ingerencia do rozhodovania o spoločných častiach domu je možná len na základe ust. § 14 ods. 8 Zák. č. 182/1993

17. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku o veci samej potvrdil.

18. Opodstatnené však bolo odvolanie žalovaného 1/ do trov konania. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.6.15, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 54 %, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného 1/. Vzhľadom na vyjadrenie trov konania percentom, zodpovedalo uvedené rozhodnutie vtedy platnému ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p., podľa, ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom a po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Pri tomto spôsobe rozhodnutia o trovách nebolo potom namieste, aby o výške trov rozhodol súd prvej inštancie už v písomnom vyhotovení rozsudku, ale bolo potrebné vyčkať na jeho právoplatnosť a až potom rozhodnúť o výške náhrady trov samostatným uznesením. Vzhľadom na to nebol dôvod v požadovať vyčíslenie trov konania v lehote troch dní v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. Možnosť rozhodnutia o trovách konania vyjadrením percenta totiž predstavovala spôsob, pri ktorom nebolo nevyhnutné sa zaoberať výškou trov konania ešte predtým, než nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a predstavovala tak efektívnejší spôsob rozhodovania o trovách konania. Keďže v zmysle uvedenej právnej úpravy nebolo potrebné rozhodovať o výške náhrady trov konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nebola dôvodná požiadavka na vyčíslenie trov pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, a táto sa vzťahovala len na rozhodnutia vo veci, v rámci, ktorých bolo súčasne rozhodované aj o výške náhrady trov konania.

19. Vzhľadom na uvedené nebolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania správne. V dôsledku zmeny právnej úpravy procesných predpisov účinnej od 1. 7. 2016 však nemohol odvolací súd zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že by rozhodol aj o výške náhrady trov konania, ale rozhodol len o nároku (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 , Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného 1/ v prvoinštančnom konaní (23 % k 77 %) patrí žalovanému 1/ náhrada trov konania v rozsahu 54 %, avšak zo všetkých vyčíslený trov prvoinštančného konania a nielen z trov vyplývajúcich zo spisu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 .

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného 1/ v odvolacom konaní, mu patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .