Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/124/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: J. X., S..X..F.., S. S. S. XXXX, Y., U.: XXXXXXXX, práv. zást. O.. Z. Z., W., S. XXX, Y., proti žalovanému: C. Z., E.. XX.XX.XXXX, Y. K. XXX/XX, Ú. E. P. D., Č. X., o zaplatenie 314,79 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu zmieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca, A.. U.. A. F., S. D. Z. Ú. D. S., S..X..F.., D. XXXX, S.B., U.: XXXXXXXX, domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 314,79 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť B., W..S.., I. I., uzavrel so žalovaným dňa XX.X.XXXX Zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti B. dodať žalovanému hnuteľné veci - tovar bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť nájomné vo výške 14.268,-Sk. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy, sa žalovaný pri omeškaní s platením svojich peňažných záväzkov zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nedodržaním platobných podmienok plynúcich z predmetnej zmluvy zo strany žalovaného vznikla právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávka, ktorú si uplatnil v tomto konaní.

2. Tunajší súd vydal dňa XX.X.XXXX pod č. XXRo/XXX/XXXX-17 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zo dňa XX.X.XXXX zrušený pre nemožnosť doručenia žalovanému.

3. Žalobca vo svojich podaniach dôvodil, že tunajším súdom bol dňa XX.X.XXXX vydaný platobný rozkaz XXRo/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Týmto platobným rozkazom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.420,-Sk (213,10 Eur s prísl.), ktorá suma predstavovala neuhradenú časť splátok nájomného, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi, spol. B., W..S.., titulom Zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. XXXXXXXXX. Na základe tohto právneho titulu právny predchodca žalobcu Z. E. E. K. C. proti žalovanému. C. bola K. po č. C. XXXX/XXXX. Predmetom C. nie je zmluvná pokuta, ktorá je predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zmluvnou pokutou zabezpečený peňažný záväzok neuhradil riadne a včas, začal s jeho plnením až v priebehu C. konania, dostal sa do omeškania s úhradou časti nájomného. V zmysle ust. čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok v zmluve, ktorá má v súlade s ut. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka charakter písomného dojednania o zmluvnej pokute, sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania nájomcu s úhradou splátok nájomného má prenajímateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej (omeškanej) sumy za každý deň omeškania. Týmto ustanovením prenajímateľ zabezpečil vo svoj prospech povinnosť nájomcu plniť svoj záväzok, t.j.

uhrádzať nájomné riadne a včas. Poukázal na to, že inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa slúžiacu k zaisteniu pohľadávky veriteľa tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody za dobu, o ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom nie je možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami obchodného styku.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol, vo výroku rozsudku určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy obsiahnuté v čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

5. Na základe odvolania žalobcu D. S. K. D. uznesením č.k. XCo/X/XXXX-XXX Y. B. XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď vychádza z názoru, že splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva a zároveň úrokmi z omeškania a dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z výšky dlžnej sumy je evidentne zmluvou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosti strán a je obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. F. S. v odôvodnení uznesenia konštatoval, že zmluva o nájme uzatvorená medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX bola typovou zmluvou, ktorej predmetom bol predaj hnuteľnej veci na splátky dodávateľom spotrebiteľovi. Predmetný záväzkový vzťah je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. V intenciách uznesenia F. S. bolo úlohou súdu Z. S., vzhľadom na spotrebiteľskú povahu žalobou uplatneného nároku, posúdiť obsah zmluvy o nájme z hľadiska rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnou požiadavkou ustanovenou v § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tiež Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 09.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu Ú. E. P., prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom, konkrétne Zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci, Všeobecných obchodných podmienok, prehľadom zaplatených splátok, saldokontom, obsahom pripojeného spisu F. S. J. XXRo/XXX/XXXX.

7. Z pripojených listinných dôkazov a to zo Zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom služieb

- S. B., W..S.. I. I., právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom. V zmysle uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému S. J. C. XXX v hodnote XX.XXX,-S.. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi celkovú cenu prenájmu formou akontácie vo výške X.XXX,-S. a ďalej v 24 pravidelných mesačných splátach po XXX,-S. splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. Celková suma predmetu prenájmu predstavovala XX.XXX,-S., D. E. X,XX.

8. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky zmluve o nájme s právom kúpy prenajatej veci spoločnosti B. W..S...

9. Podľa čl. I. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že pokiaľ sa nájomca dostane do omeškania s úhradou splátky ceny, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania.

10. Podľa čl. VIII. Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je uvedené v zmluve inak, spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

11. Z platobnej histórie účtu žalovaného - saldokonta vyhotoveným spoločnosťou B., W..S.., O. zrejmé, že odporca nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu splátky v celkovej výške X.XXX,-S., J..O.. XXX,XX C..

12. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy plniť svoj záväzok riadne a včas porušil a dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške X.XXX,-S. (XXX,XX Eur). Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím F. S. J. v konaní vednom pod sp. zn. XXRo/

XXX/XXXX. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej za obdobie od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z postupcu O.. A. J., S., B., W..S.. K. D. I. I. zo dňa XX.XX.XXXX bola postúpená pohľadávka na postupníka O. G., E.. Súčasťou zmluvy bol Dodatok č. 1 z XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX O. G., E. uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky v znení Dodatku č. 1. zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť A. D., S..X..F.., so sídlom K. E.. Táto spoločnosť postúpila pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť U. T. P. (Ď. P. U.). Dňa XX.XX.XXXX spoločnosť U. postúpila pohľadávky na spoločnosť W. C., S..X..F.. E., ktorá si zmenila obchodné meno na D. S., S..X..F.., so sídlom I. I..

15. V priebehu konania, po Y. X. D. S., žalobca podal návrh na zmenu účastníka na jeho strane s poukazom na to, že dňa XX.XX.XXXX na základe uzavretej zmluvy došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky na postupníka J. T. P.., S.C. XX, L. L., F. J. T., L. X. S., K., A., S., U. XXXXX. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi označenou spoločnosťou J. T. P.., W. S. J. X., S..X..F.., B. D., X. XXXX, U.: XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola postúpená pohľadávka na žalobcu. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX sú súčasťou spisu.

16. Tunajší súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu S., D..S.. so sídlom I. I., správca konkurznej podstaty Ú. D. S., S..X..F.. „. D.“ Sládkovičovo, vystupuje na strane žalobcu spoločnosť J. X., S..X..F.. S. S. B. D., X. XXXX, U.: XXXXXXXX.

17. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX na podanej žalobe zotrval. V súvislosti so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu uviedol, uviedol, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky danej dlhodobosťou omeškania. Dojednanie zmluvnej pokuty vyjadrenej ako sankcie za každý deň omeškania vo výške určitej časti % z hodnoty omeškaného plnenia je dostatočne určité a možné bez toho, žeby viedlo k obchádzaniu zmyslu a cieľa zmluvnej pokuty. Percentuálne dojednanie nie je nelimitované, keďže je výslovne viazané na omeškanie dlžníka a výška je obmedzená konkrétnou sumou. Nie je obchádzaním inštitútu úrokov z omeškania, ktorý zákonný inštitút dojednanie zmluvnej pokuty nevylučuje, výhrada vlastníctva plní iné účely ako zmluvná pokuta a jej výška nie je neprimerane vysoká s ohľadom na zabezpečovaný záväzok a podmienky jeho dojednania, keďže z dojednaných podmienok zmluvy o nájme vychádza RPMN 34,52% ročne. Zmluvná pokuta nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Jej dojednanie nie je možné vnímať ako stav nerovnováhy zmluvných strán, omeškanie dlžníka trvá po dobu, kým dlžník porušuje svoju povinnosť a veriteľovi vzniká právo na zmluvnú pokutu. Pri platnom dojednaní nie je možné zmluvnú pokutu považovať za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky.

20. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho

spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi

22. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Pri posúdení konkrétnych skutkových okolností vecí súd vyhodnotil povahu vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a zistil, že medzi stranami sporu existuje povahou občianskoprávny vzťah. Súd pri tomto konštatovaní prihliadol na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré obsahovali úpravu tzv. typových zmlúv, pod ktorých vymedzenie spadá aj zmluva uzavretá žalovaným dňa XX.XX.XXXX.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spol. B., W..S.. a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci č.XXXXXXXXX. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky. Predmetná zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú predtlač. Je teda zrejmé, že spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuluje, alebo mu zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie A. T.). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, v zmluve je označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom bydliskom, teda indentifikačnými údajmi fyzickej osoby, nepodnikateľa. Súd uzavretú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaného § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb.. Zmluvný vzťah založený touto zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Na tomto závere nič nemení, že v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene účastníka zmluvného vzťahu na strane žalobcu.

29. Za účelom zistenia, či predmetná spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, ako spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zák. č. 634/1992 Zb. a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podrobil predmetnú zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky súdnej kontrole.

30. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 314,79 Eur z titulu zmluvnej pokuty.

31. Zmluvná pokuta medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohodnutá v čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti B., W..S... V zmysle tohto dojednania zmluvnej pokuty je prenajímateľ oprávnený, pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného, vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd uvedené dojednanie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako neprijateľné a v neprospech spotrebiteľa a tým i neplatné. Dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve zásadne nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok. Musí byť priamo uvedené v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). Dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach vzbudzuje dojem, že ide o nepodstatné dojednanie, čo je neprípustné.

32. Zmluvná pokuta upravená v § 544 Občianskeho zákonníka je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Vzťah medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Tento princíp sa uplatňuje aj pri právnej úprave zmluvnej pokuty. Základná právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a niektoré doplnenia a modifikácie sú v Obchodnom zákonníku. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možno charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou jej charakteristikou je, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Ak teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Všeobecných obchodných podmienok nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu chýbajúcej dohody. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby táto dohoda bola obsiahnutá aj na samostatnej listine, prípadne formou dodatku. Vždy však musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť. Nie je vylúčené, aby dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou vopred dojednanej písomnej zmluvy, prípadne dohodnutých obchodných podmienok, ktorými možno nahradiť časť obsahu zmluvy. Treba však rozlišovať medzi Všeobecnými obchodnými podmienkami vypracovanými odbornými a záujmovými organizáciami, ktoré sa týkajú rôznych oblastí a inými obchodnými podmienkami vypracovanými rôznymi subjektami (§ 273 ods. 1 ObchZ). Rozlíšenie je dôležité, nakoľko obe skupiny obchodných podmienok majú rovnaký cieľ, teda určiť časť obsahu zmluvy. Majú však iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Pri Všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa týkajú, sú všeobecne známe. Preto zákon, ako predpoklad ich záväznosti, požaduje len odkaz na ich názor, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Iné obchodné podmienky nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok a uplatňujú sa v užšie vymedzenom prostredí. Preto zákon vymedzuje ich podmienky záväznosti prísnejšie ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. V takomto prípade musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas. Na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vymedzuje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe. V prípade žalovaného, ktorý je spotrebiteľom a ktorý preukázateľne nepodniká v uvedenej oblasti a je len účastníkom jednorazového zmluvného vzťahu známe neboli (žalobca opak nepreukázal). Občiansky zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s výnimkou poistnej zmluvy. Teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach len odkazom na ich odkaz. Vo Všeobecných obchodných podmienkach majú byť obsiahnuté dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru nie dojednania, ktoré ako podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy majú byť obsiahnuté v samotnej zmluve. Na základe drobného a ťažko čitateľného písma, navyše ak je žalovaný nevidiaci a zmluvu podpisoval na základe inštrukcií svojej najmladšej dcéry, sa môže spotrebiteľ domnievať, že ide o text, ktorému netreba pripisovať význam (stačí hrozba tohto rizika). Takému dojednaniu nemôže súd poskytovať ochranu.

33. Súd poukazuje na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle sú základnými náležitosťami. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa síce prejavuje vôľa len zdanlivo, ktorá v skutočnosti neexistuje, alebo existuje v inej kvalite. Žalovaný, ako spotrebiteľ, a teda slabšia strana sporu nemal poznatky o tom, že súčasťou zmluvných podmienok by mala byť dohodnutá zmluvná pokuta, žalobca opak nepreukázal. Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o zmluvnej pokute, mohol tak urobiť v texte riadne čitateľnej zmluvy, alebo zreteľnou doložkou k zmluve, ktorá by sa vzťahovala k zmluvnej pokute. Predovšetkým bolo potrebné, aby žalovaný takúto dohodu o zmluvnej pokute podpísal, pretože

písomné uzavretie dohody o zmluvnej pokute je predpokladom jej platnosti. Skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu o nájme na prvej strane v jej dolnej časti, kde sa mal nachádzať slabo čitateľný odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, podľa názoru súdu nenahrádza jeho súhlas so zmluvnými podmienkami uvedenými vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tieto neboli riadne oboznámené pred podpisom zmluvy. Súd poukazuje na to, že v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva pre poskytovateľa služby informačná povinnosť a to nie len o vlastnostiach výrobku, ale aj o poskytovaných službách (§9 ods. 1 zák. č. 6434/1992 Zb.). Podľa názoru súdu mal žalobca pred uzavretím zmluvy oboznámiť žalovaného s celým rozsahom poskytovaných služieb a podmienok zmluvy, zvlášť pokiaľ žalovaný ako spotrebiteľ obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

34. Z právneho hľadiska súd uvedenú zmluvu posudzuje ako kúpnu zmluvu (§ 588 s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva (§ 601 . Toto konštatovanie je podstatné len potiaľ, pokiaľ má súd posudzovať žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto zmluvy vyplývajúcej, ktorá je povahou záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom. Súd vychádza z toho, že dojednanie o zmluvnej pokute môže byť neprimeranou zmluvnou podmienkou v zmysle § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. (pozn. súdu - v súčasnej dobe to už dokonca výslovne stanovuje § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok OS Poprad sp., zn. 13C/74/2010 v obdobnej veci, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/11/2010-98 zo dňa 11.11.2010. V odôvodnením citovaného rozsudku je konštatované, že súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 83/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred X.X.XXXX na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove, zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, t.j. 36,5% ročne vysoko prevyšuje akékoľvek produkty bánk na Slovensku, ktoré umožňujú dosiahnuť zisk a to v násobkoch. Podľa zmluvy si B. vyhradil prevod vlastníctva nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty. Dodávateľ si teda poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta je pri výhrade vlastníctva neprimeraná, keďže dodávateľ v jenom okamihu má vlastníctvo, popri tom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania.

35. Z predloženej Zmluvy o nájme s právom kúpy, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému dodať tovar oproti záväzku žalovaného platiť nájomné možno ustáliť, že niet pochýb o tom, strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný ako spotrebiteľ bol sústredený jedine na získanie elektroniky. V dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače, ktorá mu bola predložená koná neuvážene a nevedome, s čím žalobca, resp., jeho právny predchodca už vopred kalkuluje. Uvedené sa nepochybne týka jeho prehlásenia, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi, rovnako i so zmluvnou pokutou dohodnutou v čl. I bod 4 Všeobecných podmienok. Spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s rozsiahlym a právnickým, pre spotrebiteľa náročným, textom. Navyše, berúc do úvahy Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súdu predložené, voľným okom takmer nečitateľné a vzhľadom na problémy so zrakom žalovaného vzbudzujú závažnú pochybnosť, či vôbec mal žalovaný reálnu šancu oboznámiť sa s ich znením. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí dohoda o zmluvnej pokute ako neplatný právny úkon s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka.

36. Súd poukazuje na to, že uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 ako aj ust. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nemôže požívať právnu ochranu.

37. V závere súd poukazuje i na ďalší samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby. Procesnému súdu je známe, že Okresný súd Revúca plnenie zmluvnej pokuty z rovnakého ustanovenia zmluvy (označenej ako zmluva o kúpe na splátky) nepriznal v rozsudku sp. zn. 4C/23/2009 zo dňa 27.01.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/122/2011 zo dňa 19.05.2011. Procesnému súdu je tiež známe, že zmluvnú podmienku v tzv. kúpe na splátky v č.l. I. „Kúpna cena a spôsob jej platenia“ bod 4, o povinnosti kupujúceho zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu pri omeškaní splátky 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorá je uvedená vo Všeobecných

obchodných podmienkach kúpnej zmluvy, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy o nákupe na splátky, už súdy vyslovili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti súd poukazuje na už vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 13C/74/2010-40 zo dňa 21.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/11/2010 zo dňa 11.11.2010. Je teda zrejmé, že obsahovo totožná zmluvná podmienka, z ktorej nárok sa uplatňuje v tomto konaní, už bola vyhlásená za neprijateľnú, resp. z nej nebolo priznané požadované plnenie. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, procesný súd teda ani nemusel pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

38. Keďže v danom prípade zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za absolútne neplatné, neprichádza do úvahy moderačné právo súdu.

39. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, súd nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 314,79 Eur s príslušenstvom vyhodnotil ako nedôvodný a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami žalobu zamietol v celom rozsahu.

40. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V súlade so zásadou úspechu, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý bol v spore úspešný. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).