Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-510-2016.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/510/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., D. XXXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. WERNER & Co. s.r.o., IČO: 36 869 643, sídlom Bratislava, Stromová 54/ A, o neplatnosť úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8C/72/2014 - 199 zo dňa 29. 05. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd návrh žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo veci samej na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Úverová zmluva zo dňa 24. 01. 2011, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáhal určenia neplatnosti, je vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a y/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úverovou zmluvou, na základe ktorej poskytnutý úver žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, zároveň ustálil, že dohoda o vyplnení zmeniek, ktorá je súčasťou zmluvy, je neplatná. Na základe uvedeného súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania, nie je neplatná ako celok. Z týchto dôvodov návrh žalobkyne zamietol. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci v plnej miere úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov. Poukázal na to, že v predmetnom konaní síce dospel k záveru, že nemožno celú zmluvu určiť za neplatnú, ale bolo preukázané, že žalovaný v rámci záväzkového vzťahu so žalobkyňou uplatňuje plnenia zo zmluvy, na ktoré nárok nemá, keďže žalobkyňa bola vyzývaná aj na úhradu úrokov a poplatkov, a to napriek tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nesprávne vykladá zmluvu ako nespotrebiteľskú a tým upiera žalobkyni ochranu, ktorá je patrí v zmysle zákonov na ochranu spotrebiteľa. Zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania za týchto okolností s prihliadnutím k tomu, že táto sa bráni voči zmluve, ktorou sú porušované zákony na ochranu spotrebiteľa, by bolo možné považovať za krajne nespravodlivé. Z týchto dôvodov sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalovanému.
2. Žalovaný proti rozsudku okresného súdu vo výroku II., ktorým rozhodol súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, podal odvolanie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací, uznesením č. k. 14Co/720/2015 - 220 zo dňa 29. 09. 2015 odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 19X Cdo/136/2016 zo dňa 29. 06 .2016 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže žalovaný v konaní pred dovolacím súdom preukázal, že žalovaný odvolanie voči rozsudku odovzdal na doručenie Okresnému súdu Revúca doručovateľskej spoločnosti GO4, s.r.o, so sídlom Slivková 12, Bratislava, ktorej predmetom je „poskytovanie poštových služieb“, pričom o sprievodných dokumentoch, a to potvrdení o prevzatí zásielky č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06. 07. 2015 a sprievodných dokumentov, odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní vedomosť nemal, keďže žalovaný tieto pripojil až k dovolaniu. Dovolací súd mal za preukázané, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty uvedenej spoločnosti, a to dňa 06. 07. 2015. Dovolací súd mal za preukázané, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, a preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukázal na to, že žalovaný bol vo veci v plnej miere úspešný, pričom súd mu náhradu trov konania nepriznal, s odôvodnením rozsudku sa nestotožňuje a nesúhlasí s ním, trvá na tom, že v danom prípade sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalobca nie je spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené žalovaný vníma rozsudok ako nespravodlivý, keďže bol v plnej miere úspešný. Nemôže žalovaný prostredníctvom nepriznania trov konania znášať nekompetentné bránenie práv žalobcu, súd prvého stupňa sa okolnosťami prípadu zaoberal len čiastočne, vôbec sa nezaoberal okolnosťami na strane účastníkov konania, a to všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Súd prvého stupňa komplexne právne neposúdil a z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O. s. p. ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Žalobca zaplatil žalovanému dlžnú sumu len vo výške 668,- Eur, pričom istina dlžnej sumy predstavuje 800,- Eur, t. j. žalobca nesplatil ani len istinu dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené nie je možné posudzovať priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému, ani ako krajne nespravodlivé a ani ako neprimerane tvrdé. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania na základe úspechu žalovaného spolu vo výške 175,01 Eur.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia tohto zákona.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného odvolací súd konštatuje, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) dospel k správnym záverom, pričom aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. súdom prvej inštancie v predmetnej veci okresný súd náležite zdôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu, a to žalovanému, hoci v predmetnom konaní súd dospel k záveru, že nemožno celú zmluvu, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala, určiť za neplatnú; bolo však preukázané, že žalovaný v rámci záväzkového vzťahu so žalobkyňou uplatňuje plnenia zo zmluvy, na ktoré nárok nemá, keďže žalobkyňa bola žalovaným vyzývaná aj na úhradu úrokov a poplatkov, pričom žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800,- Eur a požadoval od žalobkyni okrem poskytnutého úveru zaplatiť poplatok vo výške 772,- Eur, celkovo 1 572,- Eur, pričom zmluva o úvere neobsahovala viaceré náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári žalovaného, ktorý však pri poskytovaní úveru sa nespravoval ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne ustanovením § 9 ods. 1 a ods. 2. Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že žalovaný nesprávne vykladá zmluvu ako nespotrebiteľskú, čím upiera žalobkyni ochranu, ktorá jej patrí v zmysle zákonov na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v názore, že za takýchto okolností by uloženie povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, keď žalobkyňa, ako spotrebiteľka, sa bráni voči zmluve, ktorou sú porušované zákony na ochranu spotrebiteľa, bolo krajne nespravodlivé. Tieto okolnosti preto správne súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalovanému, ktorý bol v spore úspešnou stranou sporu. Odvolací súd naviac nad rámec toho, čo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k pomerom a postaveniu žalovaného uvádza, že žalovaný, ako nebankový subjekt, má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a bolo teda jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov pri spotrebiteľských úveroch bola platná právna úprava vyžadujúca uvádzať okrem iného napríklad RPMN, ktorá by umožnila spotrebiteľom orientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytnúť úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie žalovaného, ako nebankového subjektu, ktorý poskytuje spotrebiteľom úver, je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, a teda s prihliadnutím aj na postavenie žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania, a to aj v zmysle § 257 CSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu druhej inštancie), podľa ktorého ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. S prihliadnutím na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti jeho rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal žalovanému ani náhradu trov dovolacieho konania, pričom však odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v dovolacom konaní žalovaný bol síce úspešný, pričom však odvolací súd jeho podané odvolanie odmietol pre nečinnosť samotného žalovaného, ktorý spolu s odvolaním nedoložil relevantné dôkazy pre posúdenie plynutia zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, čo nepochybne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci, keď z obálky pripojenej na podanom odvolaní žalovaného vyplýva, že odvolanie bolo podané dňa 07. 07. 2015 a až následne z predloženého potvrdenia o prevzatí zásielky k dovolaciemu konaniu žalovaný preukázal, že odvolanie odovzdal na doručenie prepravnej spoločnosti dňa 06. 07. 2015, t. j. v posledný deň 15-
dňovej odvolacej lehoty, teda trovy dovolacieho konania si svojím konaním zapríčinil sám žalovaný, keď k podanému odvolaniu nedoložil všetky doklady, z ktorých by bolo nepochybne preukázané, že odvolanie podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CPS v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
14. Na záver odvolací súd pripomína, že v konaní vystupujúca tretia osoba (poznámka odvolacieho súdu do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5) svoje postavenie vedľajšieho účastníka dňom 30. 06. 2016 stratila, lebo vedľajší účastník, ako subjekt konania, zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil ku jej komplexnej zmene. Podľa novej právnej úpravy intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 CSP) a do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním, pričom vstup intervenienta je prípustný počas celého konania (§ 82 ods. 1, 2 CSP). V danom prípade k automatickej transformácii nedochádza, vzhľadom k uvedenému podmienky intervencie splnené neboli. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie poučil žalobkyňu v zmysle § 291 ods. 1 CSP aj v zmysle § 95 ods. 1 CSP, rovnako tiež podľa ustanovenia § 89 CSP, pričom žalobkyňa zostala v konaní nečinná. Vzhľadom na uvedené dovtedajší vedľajší účastník v zmysle § 93 O. s. p. v konaní po 01. 07. 2016 v predmetnej veci nemá postavenie ani osobitného subjektu podľa § 95 CSP, zároveň nespĺňa predpoklady intervencie podľa § 81 CSP. Z uvedených dôvodov občianske združenie, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, nemá žiadne procesné postavenie v spore, a teda mu neprináležia ani žiadne procesné práva.
15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).