Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/648/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným: 1. I. Č., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, X. L. Č., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, X. U. Č.Č., XX.XX.XXXX, V. U. F. XXXX/X, o zaplatenie 1.651,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. júna 2015 č.k. 12C/97/2015 - 114 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.405,46 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 26.3.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 69,30 eura a trov právneho zastúpenia 133,40 eura, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a v 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a v 2. rade. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k spoločnej a nerozdielnej povinnosti a žalovaného v 3. rade k povinnosti zaplatiť sumu 1.651,56 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.405,46 eura od 26.3.2013 do zaplatenia s tvrdením, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili podmienky úverovej zmluvy, ktorú dňa XX.X.XXXX P. Č.. XXXXXXXXXX uzatvorili s jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou a.s., následkom čoho bol ku dňu XX.X.XXXX vyčíslený celkový nedoplatok v sume 1.708,90 eura a v zmysle ust. 7.6 bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy bola ku dňu XX.X.XXXX vyhlásená mimoriadna splatnosť vzniknutej pohľadávky z titulu nesplateného úveru, zabezpečeného ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade, ktoré oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo síce žalovaným doručené 15.3.2013, avšak svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 25.3.2013 žalovaní nezaplatili. Poukázal tiež na obranu žalovaného v 3. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.11.2014 sp. zn. 8Ro/310/2014, že o existencii dlhu žalovaných sa dozvedel až na základe doporučeného listu z 25.3.2015 po viac ako 10-tich rokoch.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 20.5.2004 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanými v 1. a 2. zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa žalovaní zaviazali splácať úver, poskytnutý im vo výške 100.000.- Sk, v splátkach po 1.330.- Sk mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 9,3 % s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX a RPMN nebolo dohodnuté. Ďalej zistil, že ako ručiteľ záväzku žalovaných vystupoval žalovaný v 3. rade na základe dohody o ručení uzatvorenej so SLSP a.s. dňa XX.X.XXXX, ktorou zaviazal

uhradiť pohľadávku veriteľovi aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi, pričom zmluvné strany sa v čl. II. Dohody o ručení dohodli na vylúčení ust. § 306 ods.1 Obchodného zákonníka. Z prehľadu výpisu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXX súd zistil, že k XX.X.XXXX predstavoval nezaplatený úver čiastku 1.405,46 eura, nesplatené riadne úroky činili 195,27 eura a nesplatené poplatky za správu úveru 50,83 eura a že Slovenská sporiteľňa a.s. pre nesplácanie poskytnutého úveru riadne a včas dohodnutými splátkami vyhlásila dňa XX.X.XXXX mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň požadovala od žalovaných, aby sumu 1.708,90 eura zaplatili v lehote 10-tich dní od prevzatia oznámenia. Žalovaní si túto svoju povinnosť nesplnili ani potom, ako na základe zmluvy o postúpení pohľadávok SLSP a.s. na žalobcu postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 1.731,36 eura, pozostávajúcu z istiny 1.405,46 eura, úrokov 275,07 eura, "RU 195,27 eura, OUZ 56,68 eura, ÚONZ 23,12 eura, poplatky 50,83 eura, príslušenstvo pohľadávky celkom 325,90 eura" a oznámila túto skutočnosť žalovaným oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, t.j. že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej XX.X.XXXX postúpila pohľadávku vo výške 1.731,36 eura v prospech žalobcu.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. a poukazom na čl. 7.6, bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s. konštatoval, že medzi žalovanými 1. a 2. rade a SLSP a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný čiastočne. Dôvodil, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) zák. č 258/2001 Z.z., lebo v nej nie je uvedené RPMN, spotrebiteľský úver sa zato považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca teda môže žiadať od žalovaných len sumu nevrátenej istiny úveru vo výške 1.405,46 eura, a preto žalobu zamietol ohľadne požadovaných nesplatených riadnych úrokov 195,27 eura, nesplatených poplatkov 50,83 eura i s požadovaným úrokom z omeškania.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.. Zo skutočnosti, že vo výzve predloženej žalobcom ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je požadované zaplatenie dlžnej sumy do 10-tich dní od prevzatia tohto oznámenia, žalovaní v 1. a v 2. rade podľa priložených doručeniek prevzali oznámenie dňa XX.X.XXXX a žalovanému v 3. rade zásielka adresovaná na adresu F. XXXX/X, U. bola SLSP a.s. vrátená dňa X.X.XXXX s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy, vyvodil, že dňa XX.X.XXXX sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojej povinnosti, a preto žalobca dôvodne požaduje úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.405,46 eura od prvého dňa omeškania s plnením žalovaných.

6. Rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie odôvodnil existenciou ručiteľského záväzku žalovaného v 3. rade založeného dohodou o ručení, ktorou bol zabezpečený záväzok žalovaných v 1. a 2. rade vrátiť poskytnutý úver riadne a včas a poukazom na fakt, že ku dňu rozhodovania nastala i konečná splatnosť úveru (k XX.X.XXXX) dodal, že žalovaný v 3. rade je povinný plniť i bez doručenia predchádzajúcej výzvy na plnenie s tým, že povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade je spoločná a nerozdielna, keďže sa jedná o spoločných dlžníkov a povinnosť žalovaného v 3. rade závisí od miery plnenia žalovaných v 1. a 2. rade.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v pomere 85 % k 15 % uzavrel, že žalobca má nárok na 70 % účelne vynaložených trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 99 eur a z trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie žaloby) á 71,37 eura a k týmto úkonom prislúchajúci režijný paušál á 8,04 eura, zvýšené o a 20% DPH), spolu trovy právneho zastúpenia 190,58 eura, pričom 70 % z nich predstavuje 133,40 eura a 70 % zo súdneho poplatku 69,30 eura.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a priznať mu voči žalovaným pohľadávku v sume 246,10 eura a trovy konania v sume 437,81 eura, tvrdiac, že súd nesprávne právne posúdil jeho nárok na zaplatenie sumy 246,10 eura, ktorú tvoria nezaplatené zmluvné úroky a poplatky. Namietol správnosť právneho záveru súdu, ktorý odôvodnil zamietnutie jeho peňažného nároku v tejto časti s odôvodnením, že ide o nárok z titulu nesplateného úveru zo zmluvy uzatvorenej podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý je pre absenciu údaja o výške RPMN považovaný za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcom

a žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa XX.X.XXXX podľa § 497 Obchodného zákonníka uzavretá zmluva o účelovom úvere, ktorý bol poskytnutý žalovaným na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ako to vyplýva z čl. I. úverovej zmluvy, z čoho plynie, že posudzovaná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. a nevzťahujú sa na ňu formálne požiadavky kladené zákonom o spotrebiteľských úveroch zakotvené v § 4 citovaného zákona.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

10. Odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 v spojení s § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Neboli však splnené podmienky pre zmenu napadnutej časti rozsudku, ale rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 , pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

11. Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok v jeho vyhovujúcej časti, nadobudol rozsudok v tejto časti právoplatnosť (§ 367 ods. 2 a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

12. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) (do 30.6.2016 ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

13. Z obsahu spisu a článku I zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade plynie, že jej predmetom je poskytnutie splátkového úveru žalovaným na základe ich žiadosti zo dňa XX.X.XXXX vo výške 100.000,- Sk na dohodnutý účel - rekonštrukcia nehnuteľnosti (č.l. 10 súdneho spisu).

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy (dňa 20.5.2004), tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

15. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úver, ktorý právny predchodca žalobcu na jej základe poskytol žalovaným, za bezúročný a bez poplatkov, pretože táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Svoj záver, prečo na daný spor aplikoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neodôvodnil. Odôvodnenie zamietavého výroku rozsudku totiž neobsahuje skutkové zistenia učinené s odkazom na príslušné dôkazy a zo záveru súdu ohľadom absencie výšky RPMN v posudzovanej zmluve o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri jej hodnotení, ak z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, a výpovedí žalovaných na tomto (jedinom) pojednávaní možno jedine vyvodiť, že žalovaní vo svojich výpovediach poukazovali na svoju finančnú tieseň, pre ktorú nie sú schopní vrátiť žalobcovi ním uplatnenú peňažnú pohľadávku (č.l. 111 až 113 súdneho spisu).

16. Za takejto situácie je potom nutné uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nespĺňa jednu zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia, a to požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutej časti rozhodnutia totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov (zmluvy o splátkovom úvere a výpovedí žalovaných) a právnym záverom na strane druhej (dôkazne nepodopretý

záver, že na posudzovanú zmluvu o úvere je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov). Pretože sa tento právny záver dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, došlo k porušeniu práva žalobcu (i žalovaných) na spravodlivý proces zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd, pre ktoré bolo nutné pristúpiť ku kasácii napadnutej časti rozsudku.

17. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

18. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinami predloženými žalobcom), riadne naň predvolať strany sporu a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným poriadkom a v spore (v jeho zostávajúcej časti) opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným (o.i. nestačí len všeobecný odkaz na označenie právneho predpisu /v danom prípade len všeobecný poukaz na zákon o spotrebiteľských úveroch), ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu v priebehu tohto odvolacieho konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 .